Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Krik bezmocných

.časopis .komentáre

Naša spravodlivosť je slepá aj hluchá zároveň. Škodoradostne sa smeje do tváre dvom ľuďom, na ktorých v prípade Cervanová dokonala zvláštny druh pomsty. Po Milanovi Andrášikovi zamietol súd minulý týždeň žiadosť o

Naša spravodlivosť je slepá aj hluchá zároveň. Škodoradostne sa smeje do tváre dvom ľuďom, na ktorých v prípade Cervanová dokonala zvláštny druh pomsty. Po Milanovi Andrášikovi zamietol súd minulý týždeň žiadosť o podmienečné prepustenie aj Milošovi Kocúrovi.
Obaja mali pritom rovnaké argumenty – uplynutie dvoch tretín trestu a bezproblémový život na slobode za ostatných 16 rokov, po tom, čo ich v roku 1990 federálny najvyšší súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. V roku 2006 im však slovenský Najvyšší súd tresty zvýšil, takže si môžu odsedieť ešte štyri roky.
V tejto krajine sa spáchali mnohé hrozné trestné činy a bolo by cynické tvoriť ich hitparády. Prípad únosu a vraždy medičky v roku 1976 je však výnimočný. Nastoľuje totiž natoľko závažné otázky o fatálnom zlyhaní justície, že sa už stal námetom kníh a filmov. Verejnosť pritom niekoľko „neodbytných“ kritikov procesu už zrejme považuje za paranoidných obhajcov vrahov. My však nemôžeme inak – mlčanie justície tvárou v tvár podozreniam, že zničila životy nevinných, nás desí. Nejde iba o test na detektore lži, ktorý tento rok na jar v spolupráci s .týždňom vykonal rešpektovaný americký odborník a školiteľ slovenských examinátorov Patrick Coffey (test preukázal, že všetci štyria, ktorí boli v čase jeho konania na slobode a ochotne sa mu podrobili, hovoria pravdu, ak tvrdia, že s prípadom Cervanová nemajú nič spoločné). Je vylúčené, aby štyria v tej istej veci oklamali polygraf.
Ani ten však nepovažujeme za kľúčový dôkaz neviny, len za dôvod, aby sa prípad vrátil na začiatok. Justícia však s ignoruje aj upozornenie obhajoby, že v archívoch v Levoči ležia zatajované dôkazy svedčiace o tom, že obžalovaní vôbec neboli na diskotéke, z ktorej Cervanová zmizla...
Napísali sme, že rozsudok Najvyššieho súdu z decembra 2006, ktorý odsúdeným sprísnil tresty, je hanebný, pretože sa opiera iba o výpovede získané v prípravnom konaní. Tie však odsúdení aj kľúčová svedkyňa označili za vynútené pod hrubým nátlakom, aby potvrdili socialistickými vyšetrovateľmi skonštruovanú verziu skutku. Reakcia? Opäť hlboké mlčanie.
Tá šestica pritom netvorí jednoliatu skupinu. Naopak, vzájomne sa obviňujú z toho, že niektorí zlyhali pod psychickým aj fyzickým nátlakom vyšetrovateľov, a začali kolaborovať. Traja vtedy, za Husáka, označili lož sa pravdu. Boli medzi nimi aj Andrášik a Kocúr. Ostatní sa nepriznali nikdy!
Celý prípad je obludným dôkazom kontinuity dnešnej justície s tou socialistickou. Nejde však o to, že prominentný právnik, ktorý bol pred rokom 1989 vyšetrovateľom tohto prípadu, je dnes právnym zástupcom prezidenta. Nad tým všetkým kričí odplata – pomsta justície za to, že tí dvaja, zlomení a ponížení, sa ešte dnes odvážia kričať, alebo dokonca držať hladovku. Iný dôvod na predlžovanie ich martýria neexistuje. Vlastne jeden predsa – preukázaním vykonštruovanosti obvinení by sa s rachotom zrútil personálny pilier celej našej justície.
Naša justícia a polícia zlyhali viackrát – napríklad pri ochrane matky a jej detí v Tušickej tragédii. Vinou prieťahov trvalo šesť rokov, kým sa dostal pred súd otrasný prípad umučenia Karola Sendreia na policajnej stanici v Revúcej. Mimochodom, šiesti obžalovaní bývalí policajti sú dnes ešte na slobode – na rozdiel od Andrášika a Kocúra.

.andrej Bán
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite