Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť hviezdičiek Ľuboša Dzúrika

.časopis .hudba

THE STRANGLERS: BLACK AND WHITE (United Artists/EMI 1978)

Kapela s logom bežiaceho potkana, The Stranglers, považovaná za priekopníkov punkovej vlny, v máji roku 1978 vydáva svoj tretí radový album Black and White. V júni 1978 sedím v bielej košeli a pionierskej šatke ako štrnásťročný  na výročnej schôdzi našej základnej pionierskej organizácie, na ktorej sa povinne zúčastňovala celá  škola. Všade dokola zúril socializmus. Moja spolužiačka Monika mi od staršieho brata Juraja, ktorý sa presne o 25 rokov neskôr stal mojím spoluhráčom v kapele CHVM, priniesla na túto schôdzu album Black and White od Stranglers. Štyria čierni chlapi v čiernych rukaviciach  na bielom podklade. Už samotný obal napovedal, že toto bude čosi... Mozog, textár, spevák, gitarista Hugh Cornwell, bláznivý chemik a génius zároveň, karatista, basák a môj celoživotný hudobný vzor Jean Jacques Burnell, ktorého Stranglers náhodou zobrali do auta ako stopára,  ešte vtedy štíhly, postarší a spoľahlivý bubeník Jet Black. Skvelú štvoricu dopĺňa priam doorsovsky znejúci klávesák Dave Greenfield. Od všetkých ostatných punkových kapiel sa odlišovali tým, že mali navyše klávesy a vedeli pekelne ovládať svoje nástroje. Samotný album Black and White, samozrejme, obsahuje klasické punkové pecky ako Tank, Enough Time, Sweden /All quiet on the eastern front/, Toiler on the sea. Keďže výstavba punkovej skladby sa im zdala už príliš jednoduchá, začali siahať po zložitejších kompozíciách. Nice „N“ Sleazy, kultová skladba s vynikajúcou basovou linkou, ktorá nemôže chýbať na žiadnom stranglersáckom koncerte. Ostatné skladby zaváňajú experimentom a alternatívou  a už naznačujú odklon od punku, čo sa naozaj stalo pri najbližších albumoch. Dokonca v skladbe Hey! /Rise of the robots/  prvýkrát použili saxofón. Táto platňa mi zmenila život a môj pohľad na hudbu a hudobne nasmerovala našu kapelu. Je zvukovo farebná, surová, magická a prekvapivá. Cítiť z nej obrovskú energiu rozhnevaných mladých mužov. Presne o 32 rokov neskôr od vydania platne Black and White sedím s pánmi od  Stranglers v backstagei festivalu POHODA 2010  a po spoločnom koncerte CHVM a  Stranglers zbieram podpisy presne na jej obal.
Ľuboš Dzúrik je basgitarista skupiny Chór vážskych muzikantov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite