Napriek všetkým vymoženostiam technológie, zabezpečujúcej, aby ste nemali pokoj nikde, ostalo štúdio stále mimoriadnym miestom. Chvíľu to vyzeralo, že im pomaly odzvoní, moderné bolo nahrávať v obývačke, aj ja som nahral všeličo u Tóna Kubasáka v paneláku, nezabudnem na Tónov mixovací úbor v podobe bieleho županu. Aj u Slava Solovica v jeho izbičke sme toho ponahrávali dosť a bolo to úžasné. Ale také štúdiá Opusu, to bolo niečo ohromné. Teraz sú z nich kancelárie, vývoj sa totiž nedá zastaviť. Alebo Ebony, krásne štúdio neďaleko Slavína, v ňom nezabudnuteľný génius Ivan Jombík, to bola paráda. A veľká paráda je aj toto štúdio, v ktorom píšem tento článok, lebo niekto múdry vymyslel laptopy, a tak namiesto toho, aby som len počúval, čo sme to tu ponahrávali, ťukám do klávesnice a neviem sa dočkať, kedy budem späť pri pulte. Toto štúdio ešte nemá meno, vzniklo nedávno a môže mať radosť, lebo je v dobrých rukách. Otvorili si ho Tomáš Sloboda s Rickom. Pri nahrávaní tu môžete piť pivo, čo nie je samozrejmosť, keď sme hľadali miesto na nahrávanie, z jedného sme dostali odkaz, že piť pivo v štúdiu je prísne zakázané. Tiež sme sa dozvedeli, že pre niektoré nahrávacie trusty je priam nočnou morou príchod živých muzikantov. Tam sme nešli, sme živí a pijeme pivo. Tu sme našli raj na Zemi, spanie v spacáku rovno za bubnami, to je lepšie ako noc v Hoteli Ritz. Dnes končíme. Závidím každému, kto sem príde po nás. Tomáš je mág, dokáže divy a má furt dobrú náladu. Chcem sa sem vrátiť. Už len preto treba začať vymýšľať nejaké nové pesničky.Čo tak toto: Štúúúdióóó je chrááhahahaám... To asi nie... Mmmmmm....
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.