.aké podmienky máte v Srbsku na tento druh žurnalistiky?
Sme jedni z mála, ktorí idú skutočne do hĺbky. Začali sme ako malý tím v roku 2004 programom o tom, čo mohlo byť v pozadí vraždy premiéra Zorana Djindjića. V roku 2008 sme robili program o tzv. fanúšikoch, v skutočnosti to boli futbaloví chuligáni a zločinci. Ukázali sme, že pred súdom sa ocitli len zriedka, a ak aj áno, väčšinou chýbali obvinenia zo strany prokuratúry. Keď sme odvysielali prvý diel, volali nám urgentne z polície s tým, že naša reportérka Brankica Stankovićová je vo veľkom ohrození a pridelili jej neustálu ochranu. Za tým však neboli iba chuligáni, ale niekto iný, kto ich využíval.
.kto?
Osem rokov robíme reportáže o korupcii, zločinnosti, finančných žralokoch, o prepojeniach medzi mafiou a politikou, aj vysokou.
.čelilo B92 nejakému tlaku alebo cenzúre?
Bol tu pokus, keď sme pripravili program o prepieraní peňazí cez banky na Cypre. Mnohí biznismeni v 90. rokoch, keď vládol Milošević, využívali vládu a isté kanály na to, aby dostali peniaze von zo Srbska. Po odvysielaní šiesteho dielu nám manažment B92 povedal, že jeden z takých podnikateľov, Miroslav Mišković, šéf konzorcia Delta Holidng, ktorý mal v televízii polovicu všetkých reklamných zákaziek, ich stiahol už po prvej reportáži. Oceňujem, že televízia nás podržala a neustúpila jeho tlaku.
.najnovšie ste pripravili cyklus reportáží Vlastenecká rabovačka o zneužívaní peňazí z Belehradu pre Kosovo. Čo ste zistili?
Ide o rozkrádanie srbských finančných fondov a príspevkov pre Srbov v Kosove. Opisujeme mechanizmy, ako biznismeni a zločinci okrádajú štát napríklad tým, že neplatia DPH.
.rovnaký argument používa kosovská vláda, ktorá hovorí o srbskom severe Kosova ako o čiernej diere.
Na severe Kosova naozaj nemajú vplyv ani kontrolu kosovské, srbské ani medzinárodné orgány, je to územie nikoho, pašerácka aréna. Dosluhujúca srbská vláda uznala, že nie je schopná získať naspäť dane za exportované palivá, autá a telefonické karty.
.o aký objem čiernych peňazí ide? Podľa niektorých údajov odišlo od roku 1999 z Belehradu do Kosova vyše šesť miliárd eur.
Belehrad denne posiela do Kosova približne pol milióna eur na tovary, platy, sociálnu pomoc aj investície. Ich značná časť je rozkrádaná. Peniaze by mali ísť aj do srbských enkláv na juh od rieky Ibar, kde ich naozaj potrebujú, lebo žijú v biede – na rozdiel od severu Kosova, kde na tom niektorí gangstri neuveriteľne zbohatli. Tí na jednej strane neuznávajú Kosovo ako štát, no zároveň zakladajú v Kosove registrované spoločnosti. Bizarnosťou je aj v Belehrade vyfakturovaná budova, ktorá pritom na severe Kosova nestojí...
.prečo ste sa rozhodli posunúť termín vysielania tohto programu na obdobie po voľbách?
Nikdy sme čosi natoľko závažné nevysielali v priebehu volebnej kampane. Nechceli sme pomôcť koalícii ani opozícii.
Sme jedni z mála, ktorí idú skutočne do hĺbky. Začali sme ako malý tím v roku 2004 programom o tom, čo mohlo byť v pozadí vraždy premiéra Zorana Djindjića. V roku 2008 sme robili program o tzv. fanúšikoch, v skutočnosti to boli futbaloví chuligáni a zločinci. Ukázali sme, že pred súdom sa ocitli len zriedka, a ak aj áno, väčšinou chýbali obvinenia zo strany prokuratúry. Keď sme odvysielali prvý diel, volali nám urgentne z polície s tým, že naša reportérka Brankica Stankovićová je vo veľkom ohrození a pridelili jej neustálu ochranu. Za tým však neboli iba chuligáni, ale niekto iný, kto ich využíval.
.kto?
Osem rokov robíme reportáže o korupcii, zločinnosti, finančných žralokoch, o prepojeniach medzi mafiou a politikou, aj vysokou.
.čelilo B92 nejakému tlaku alebo cenzúre?
Bol tu pokus, keď sme pripravili program o prepieraní peňazí cez banky na Cypre. Mnohí biznismeni v 90. rokoch, keď vládol Milošević, využívali vládu a isté kanály na to, aby dostali peniaze von zo Srbska. Po odvysielaní šiesteho dielu nám manažment B92 povedal, že jeden z takých podnikateľov, Miroslav Mišković, šéf konzorcia Delta Holidng, ktorý mal v televízii polovicu všetkých reklamných zákaziek, ich stiahol už po prvej reportáži. Oceňujem, že televízia nás podržala a neustúpila jeho tlaku.
.najnovšie ste pripravili cyklus reportáží Vlastenecká rabovačka o zneužívaní peňazí z Belehradu pre Kosovo. Čo ste zistili?
Ide o rozkrádanie srbských finančných fondov a príspevkov pre Srbov v Kosove. Opisujeme mechanizmy, ako biznismeni a zločinci okrádajú štát napríklad tým, že neplatia DPH.
.rovnaký argument používa kosovská vláda, ktorá hovorí o srbskom severe Kosova ako o čiernej diere.
Na severe Kosova naozaj nemajú vplyv ani kontrolu kosovské, srbské ani medzinárodné orgány, je to územie nikoho, pašerácka aréna. Dosluhujúca srbská vláda uznala, že nie je schopná získať naspäť dane za exportované palivá, autá a telefonické karty.
.o aký objem čiernych peňazí ide? Podľa niektorých údajov odišlo od roku 1999 z Belehradu do Kosova vyše šesť miliárd eur.
Belehrad denne posiela do Kosova približne pol milióna eur na tovary, platy, sociálnu pomoc aj investície. Ich značná časť je rozkrádaná. Peniaze by mali ísť aj do srbských enkláv na juh od rieky Ibar, kde ich naozaj potrebujú, lebo žijú v biede – na rozdiel od severu Kosova, kde na tom niektorí gangstri neuveriteľne zbohatli. Tí na jednej strane neuznávajú Kosovo ako štát, no zároveň zakladajú v Kosove registrované spoločnosti. Bizarnosťou je aj v Belehrade vyfakturovaná budova, ktorá pritom na severe Kosova nestojí...
.prečo ste sa rozhodli posunúť termín vysielania tohto programu na obdobie po voľbách?
Nikdy sme čosi natoľko závažné nevysielali v priebehu volebnej kampane. Nechceli sme pomôcť koalícii ani opozícii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.