Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za otvorený svet

.časopis .profil

Mark Zuckerberg teraz číta a počuje svoje meno v médiách možno častejšie, než by mu bolo milé. Spravil z Facebooku verejne obchodovateľnú spoločnosť a oženil sa. Dosť prevratných noviniek na veľké titulky. A akoby to nestačilo, žalujú ho niektorí akcionári.

Až sem ho doviedla jeho vášeň pre otvorený svet: k postaveniu jedného z najobdivovanejších, ale aj najkritizovanejších ľudí súčasnosti. Zakladateľ sociálnej siete Facebook sa stal v dvadsiatich troch rokoch najmladším miliardárom na svete, teda spomedzi tých miliardárov, ktorí svoj majetok zarobili, nie zdedili. Ba podľa mienky Matthewa Millera z časopisu Forbes je pravdepodobne najmladším miliardárom v dejinách, ktorý za svoje bohatstvo vďačí len svojim nápadom a schopnosti realizovať ich. Mark Zuckerberg má, skrátka, šťastie – robí to, čo ho baví, a kráľovsky na tom zarobil. Ani momentálny neúspech akcií Facebooku, ktoré sa po počiatočnej verejnej ponuke po 38 dolárov za jednu prepadli nižšie, nemôže vymazať z dejín úspechu jeho meno. Ako sa mu to podarilo? Vysvetlenie nám môže poskytnúť krátka charakteristika, ktorú si vpísal do profilu na konkurenčnej sieti Google+. „Vyrábam veci,“ hlása veta, ktorú tam Zuckerberg vsunul namiesto životopisu.

.čo to bol Zucknet
Naozaj vyrába veci. Vymýšľa, kombinuje, skladá a opäť rozkladá. Je presvedčený, že ľudská myseľ má obrovské tvorivé schopnosti. Tá jeho myseľ ich do značnej miery aj využíva.
Mark sa narodil v dobre zabezpečenej a kultivovanej rodine v Dobbs Ferry v štáte New York. Matka bola psychiatrička, otec  zubár. Prišiel na svet ako prvý zo štyroch detí, po ňom nasledovali tri dievčatá: Randi, Donna a Arielle. Domácnosť bola usporiadaná, rodičia u svojich detí podporovali tvrdú prácu na talentoch a čoskoro si všimli, že Mark inklinuje k počítačom. A tak ho otec uviedol do programovania v basicu. Jeho syn sa už ako dvanásťročný blysol projektom, ktorý môžeme pokojne považovať za veľmi ranú predzvesť Facebooku. Bol to program Zucknet, ktorý potom využíval otec vo svojej zubárskej praxi, ale zároveň ho rodina používala na komunikáciu v rámci domu, ktorý obývala. Významným krokom v rozvoji osobnosti Marka Zuckerberga sa ukázalo otcovo rozhodnutie, že mu zabezpečí súkromného učiteľa programovania. Stal sa ním David Newman, ktorý raz do týždňa dochádzal k Zuckerbergovcom a musel sa veľmi usilovať, ako neskôr priznal, aby ho nadaný chlapec nepredbehol.

.kockáč? Nie celkom.
Počas štúdia na súkromnej škole Phillips Exeter Academy sa Mark venoval nielen počítačom, matematike a prírodným vedám. Pozoruhodné je, že prejavil aj humanitný talent – obľuboval literatúru i cudzie jazyky. Vynikajúco mu šiel šerm a Mark sa stal dokonca predsedom školského šermiarskeho klubu. Namiesto karikatúry kockáča predvádzal kalokagatiu. A mal aj plány do budúcnosti, lebo hoci ho už vtedy k sebe lanárili veľké firmy, medzi nimi aj Microsoft či AOL, nedal sa zlákať. Lovcov hláv z high tech zaujal napríklad hudobný softvér Synapse, ktorý mladík vymyslel. Mark mal inú predstavu. Nechcel sa stať pešiakom veľkého biznisu, chcel so svojimi nápadmi podnikať ako individualita, prispieť k väčšej otvorenosti sveta.
Elitné vzdelávanie prinášalo plody a Zuckerberg v ňom pokračoval. V roku 2002 skončil strednú školu a nastúpil na Harvard. Mimochodom, ak sa Steve Jobbs často uvádza ako príklad, čo všetko dokáže človek bez diplomov z najoceňovanejších akademických inštitúcií, Mark Zuckerberg je ukážkou úspechu, aký môžu zrodiť aj školy, neraz považované za príliš snobské a málo otvorené novinkám.

.problém súkromia
V roku 2004 sa tak počas štúdia na Harvarde zrodil Facebook. Sociálna sieť, ktorá patrí k najobľúbenejším, ale aj najzatracovanejším javom našej éry. Facebook, ktorý vám obnoví spoločenský život na internete, aby vám vzápätí pripomenul, že aj vďaka nemu máte čoraz menej času na to, aby ste spoločensky žili v mimopočítačovej realite. So vznikom tejto sociálnej siete sa spájali aj spory, ktoré pretrvali niekoľko rokov a týkali sa najmä príliš liberálneho nakladania s osobnými údajmi užívateľov. Zuckerberg musel svoje prehrešky v tomto smere oľutovať – na príkaz súdu aj finančne odškodniť –, otázky o ochrane súkromia však zostávajú nad Facebookom visieť aj naďalej.
Kým spočiatku šlo s Facebookom len o to, ako študentom uľahčiť komunikáciu v rámci školy a prispieť aj k všeobecnej zábave, dnes mnohí z nás žnú plody Zuckerbergovho geniálne prostého nápadu – siete, ktorej obsah si ľudia vytvárajú sami a vytvárajú ho ochotne, pretože im uspokojuje základnú ľudskú potrebu komunikácie, sebaprezentácie, hlbokého filozofovania či obyčajného klebetenia.
Facebook má dnes vyše 250 miliónov užívateľov a Mark Zuckerberg sa usmieva. V roku 2010 ho časopis Time označil za osobnosť roka. Časopis Forbes odhadol jeho majetok na 6,9 miliardy dolárov, hovorí sa však o ešte vyšších číslach. Aj v osobnom živote je spokojný, oženil sa s dlhoročnou priateľkou, lekárkou Priscillou Chanovou. Je známy filantrop a v roku 2010 podpísal takzvaný Prísľub dávania. Je to vyhlásenie, že počas svojho života postupne venuje na dobročinné ciele 50 percent svojho majetku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite