Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obrázky z výstavy

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Psy sa pred výstavami krásy síce nezúčastňujú hromadných sústredení, ani ich fotografie na bilbordy neupravujú vo Photoshope tak, aby mali neprirodzene natiahnuté krky a predĺžené nohy. Určitým procedúram sa však nevyhnú, hladovku nevynímajúc.

.výstavy psov začali organizovať mierumilovne zameraní psíčkari, ktorí sa tým dištancovali od dovtedajších kynologických akcií čiže psích zápasov. Tie boli napokon v priebehu 19. storočia zakázané, zato hodnotenie exteriéru nabralo na otáčkach. Situáciu  spočiatku komplikovalo, že neexistovali presne určené štandardy plemien, to sa však zmenilo začiatkom 20. storočia, keď vznikla Medzinárodná kynologická organizácia (FCI).  FCI so sídlom v Belgicku bdie, okrem iného, nad dodržiavaním štandardu psích plemien a schvaľuje plemená nové. Čo sa týka slovenskej kynológie, spočiatku sa inšpirovala nemeckým vzorom. To ovplyvnilo aj šľachtenie našich národných plemien zameraných na prácu a lov. Našu národnú hrdosť prezentujú slovenský čuvač, slovenský kopov, slovenský hrubosrstý stavač a relatívny nováčik československý vlčiak. Hoci slovenskí kynológovia momentálne nechystajú pridať žiadnu novinku k národným plemenám, pozornosť sústreďujú na presadenie turkmenského alabaja, ktorý na výstavách zatiaľ patrí do kategórie oficiálne neuznaných plemien.  

.o čo ide
Výstavy sú určené na prezentáciu čistokrvných psov s preukazom pôvodu, kde je zaznamenaný rodostrom slávnych a ocenených predkov. O titul niektorej z národných, medzinárodných, špeciálnych klubových (sú určené pre konkrétne plemená) a iných výstav sa majitelia psov musia uchádzať nielen preto, aby predviedli krásu a jedinečnosť svojho favorita, ale najmä vtedy, keď plánujú začať so serióznym chovom. Na každej výstave platia určité pravidlá a ich porušenie sa tresce diskvalifikáciou. Majiteľ psa si pokyny, zákazy a príkazy môže naštudovať na internete. Pokiaľ nemá o pravidlách ani šajnu, mal by s tým začať už nejaký čas pred akciou, pretože psa treba na výstavu pripraviť.

.exteriér
Pre každé plemeno existuje určitý predpísaný štandard, aj keď pri niektorých plemenách sú pravidlá tolerantnejšie. Určujú nielen to, aká má byť srsť a výška i šírka postavy, ale aj také detaily, ako sú postavenie očí, uší, ich sklon a pomery k rôznym častiam hlavy. Pes by sa mal v deň D predviesť vo svojej najlepšej kondícii. Musí mať čisté uši, oči bez výtoku a karpín či zuby zbavené zubného kameňa. Väčšinu psov majitelia aj okúpu, srsť ošetria špeciálnym kondicionérom a vyhladia, prípadne vyleštia. Dôležitým bodom pred nástupom na pľac je česanie – u dlhosrstých plemien sa češe proti smeru rastu srsti, čo nie je pre úbohú nemú tvár práve príjemný vnem. Celkový efekt sa dolaďuje fénom. Upravujú sa chlpy vyrastajúce z uší alebo tie, čo prerastajú spomedzi vankúšikov labiek. Niektoré plemená majú šťastie a pred výstavou sa vyhnú neobľúbenému kúpaniu, napríklad štandard u Westhiglandského bieleho teriéra vyžaduje tvrdú, nepoddajnú srsť a také niečo by po zásahu šampónom zostalo len zbožným prianím majiteľa. Problém môže nastať s bielou srsťou, ktorá na určitých miestach získava nevhodný odtieň. Tieto nedostatky krásy sa prekrývajú púdrom, pričom sa okrem špeciálnych prípravkov používa aj mletá krieda zmiešaná so zemiakovým škrobom (Solamylom).        

.interiér
Samozrejmosťou pred nástupom na pľac je zvládnutá výchova psa a jeho ovládanie bez ostnatého a škrtiaceho obojka či náhubku. Nejde o klasický výcvik v štýle ber ho, aport, štekaj a podobne, pes však musí bez problémov zniesť prítomnosť ostatných psov a cudzích ľudí, pri predvádzaní nesmie ťahať za vôdzku, nesmie byť agresívny, ale ani bojazlivý. Musí vedieť chodiť do kruhu za inými psami a pritom v sebe utlmiť vášne typu „tá sa mi páči, tomu by som dal nakladačku, s hentým by sa super naháňalo“. Za žiadnych okolností nesmie podľahnúť ani svojmu prirodzenému hryzavému pudu. Toto sebazaprenie je obdivuhodné najmä vo chvíli, keď posudzovateľ zvieraťu otvorí papuľu a hodnotí stav chrupu. Vrcholom však zrejme je, keď sa dostane až k chvostu, nadvihne ho a skúseným hmatom kontroluje semeníky. Príprava na výstavu vyžaduje aj nácvik povelu menom vystavený, to je pozícia, do ktorej by sa pes mal dostať sám. Na prvý pohľad je jasné, že je to neprirodzená poloha – predné nohy musia byť v priamej línii s hruďou a zadné posunuté dozadu. Určité nároky musí splniť aj postavenie chvosta, niektoré plemená ako zlatý retriever musia mať chvost v jednej rovine s chrbtom, čo sa dá docieliť iba v spolupráci s majiteľom, iné psy môžu mať chvost zvesený či prirodzene stočený, napríklad nemecké špice. Ďalšou špecialitkou je premeriavanie psov pomocou palice. Pes sa jej nesmie báť ani po nej chniapať, čo opäť vyžaduje trpezlivý výcvik.    

.majiteľ
Okrem poplatku za možnosť vystavovať čakajú majiteľa aj ďalšie výdavky. Hodnotený je totiž celkový dojem, čiže to, či sú pes a jeho pán zladení, či pôsobia harmonicky. Dáma v kostýme by sa z tohto pohľadu nehodila k pracovnému psovi a yorkshirského teriéra by nemala predvádzať potetovaná hlavohruď v maskáčoch. Odporúča sa zabudnúť na výstredné módne kreácie, treba si uvedomiť, že objektom pozornosti rozhodcov i divákov by mal byť najmä pes. Dôležitým detailom je výber špeciálnej predvádzacej vôdzky. Aby nerušila celkový dojem z vystavovaného favorita, odporúča sa podriadiť sa konzervatívnemu pravidlu, podľa ktorého by napríklad čierny pes mal mať vôdzku čiernej farby. Pokiaľ je srsť psa viacfarebná, volí sa prevládajúci odtieň.     

.ukáž, čo vieš
V deň výstavy, ale často už aj deň vopred, čaká psa hladovka. Všetko to vypätie, vnemy, nervozita, ruchy dokážu vystresovať aj tú najflegmatickejšiu povahu, čo sa môže prejaviť črevnými problémami. Na väčšine akcií síce psy majú možnosť pobehať a uľaviť si vonku a ohradené plochy naplnené hoblinami sú k dispozícii aj priamo v hale, ibaže... Stáva sa to občas tiež pri vypätí a vzrušení počas súťaže agility, ktoré bývajú hodnotenou súčasťou výstav. V rámci nich sa psy predvádzajú, ako rýchlo a obratne dokážu zdolávať prekážky. Skrátka, je to čosi veľmi podobné ako konský parkúr. Víťazom pretekov sa stáva tím alebo jednotlivec, ktorý trať prebehne v čo najkratšom čase a bez trestných bodov. Na plemene nezáleží, súťaže sa môže zúčastniť hoci aj pouličná zmes.

.inšpirácie skúsených
1. Udržte si nadhľad a zmysel pre humor. Vo výhode je ten, čo výstavu berie ako istý druh hry, neprežíva to osudovo a nesnaží sa vyhrať za každú cenu. Väčšina psíčkarov, bohužiaľ, tento dar nemá.
2. Vždy pripravení. Zárukou úspechu vášho zohratého tímu je včasná a dôkladná príprava psa, ale aj všetkých propriet, ako sú vôdzka, hračky, odmeny v podobe maškŕt a podobne.
3. Pánom ste vy. Nie čas. Takže na všetko si nechajte rezervu. Ak budete v strese pre to, že nič nestíhate, všetko pokazíte a nervozitu prenesiete aj na svojho psa.
4. Odpočívajte. Relax je dôležitý pre všetkých. Uvoľnený majiteľ a pes pôsobia harmonickejšie než vynervovaná dvojica. Myslite na to, že ak aj výstavu nevyhráte, nie je predsa posledná ani najdôležitejšia.
5. Užívajte si. Berte výstavu sčasti ako príjemný a zábavný výlet. Zoberte sebe aj psovi jedlo, ktoré máte radi, pokojne to môže byť aj niečo hriešne nezdravé. Pokiaľ sa výstava časovo natiahne, nebudete odkázaní na predražené jedlo z bufetu.
6. Očakávajte reálne výsledky. Je normálne, že každý by chcel zvíťaziť. Je však nereálne očakávať výhru napríklad od mladého psa, ktorý ešte nie je v dobrej kondícii alebo nemá kvalitnú srsť. Skúste byť objektívni a zhodnoťte kriticky svojho psa ešte pred výstavou.
7. Všímajte si iných chovateľov. Tento druh voyerizmu je pomerne osvedčený spôsob, ako sa vyhnúť spoločenským prehreškom alebo prehreškom voči vášmu psovi. Najlepšie si ich uvedomíte, ak ich vidíte u iných.

Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite