.je to učebnicový príklad dlhodobého zlyhávania tradičných strán liberálnej demokracie. Tieto strany už desaťročia – presnejšie od pádu vojenskej junty v roku 1974 – nerobia nič iné, iba si kupujú voličov nesplniteľnými sľubmi. Roztočili tak špirálu zadlžovania krajiny do výšok, odkiaľ niet návratu. V nedávnych predčasných voľbách veľké strany, ľavicový PASOK a pravicová Nová demokracia, pohoreli. Prvá stratila dva milióny voličov, druhá pol milióna. Naopak, výrazne zabodovala Syriza, ktorá má teraz pred ďalšími predčasnými voľbami 17. júna (sú nevyhnutné, keďže všetky rokovania o zostavení vlády stroskotali) preferencie na úrovni 28 percent. Tie stále rastú, takže strana, ktorá odmieta tvrdé škrty a tým aj záchranný plán EÚ, môže dokonca vyhrať. A to ešte nehovoríme o fašistoch.
Aj čriepky správ, ktoré teraz prichádzajú z juhu Balkánu, sú dostatočne výpovedné. Radikáli z oboch pólov politického spektra vedú už mesiace kampaň proti Nemecku: pália nemecké vlajky a kancelárku Angelu Merkelovú zobrazujú v nacistickej uniforme. Neznámi útočníci napadli 79-ročného Holanďana na prechádzke s dvoma psami na pláži, ktorého si splietli s Nemcom. S podpáleným autom a hanlivým nápisom na stene domu obišiel aj Horst Reichenbach, nemecký ekonóm, ktorý má na starosti vyjednávanie o finančnej pomoci EÚ Aténam. Zúfalé grécke matky bez práce kričia, že svoje deti neuživia a dávajú ich do charitatívnych útulkov. Z krajiny, ktorá mala pred vypuknutím krízy najnižší počet samovrážd v Európe (2,8 na stotisíc obyvateľov) sa stáva smutný rekordér. To všetko sú vážne symptómy diagnózy ekonomickej krízy, ktorá môže mať, podobne ako pred 80 rokmi, fatálne sociálne následky. Ak nedostane serióznu, no tvrdú liečbu, obráti sa Grécko na pochybných politických felčiarov. Vlastne, už sa to deje.
.nie sme stádo
Bývalý steward spoločnosti Olympic Airways, 28-ročný Panayiotis Roumeliotis, si išiel v ten deň, tak ako obvykle, kúpiť do kiosku cigarety. Odrazu ho oslovili holohlaví mladíci, aby sa legitimoval. Bol to jeho prvý kontakt s fašistami. V aténskej štvrti Ayios Panteleimonas, ktorá má najvyššiu koncentráciu imigrantov, a kde žije, bol za posledné dva roky Roumeliotios viackrát svedkom ich útokov na cudzincov: mladíci v tričkách s nápisom Zlatý úsvit ich tĺkli tyčami, na ktorých mali grécke vlajky. „A čo, urobili ti niečo?“ pýtala sa ho polícia, keď si Roumeliotios zisťoval, prečo nikoho z páchateľov nezatkli.
V priebehu piatich rokov klesli v tejto štvrti ceny nehnuteľností na štvrtinu. Prisťahovalci zo severnej Afriky sa potulujú po uliciach, občas prevádzkujú kaviarničky, často predávajú šrot a iný materiál z opustených domov. Predobraz apokalypsy dotvárajú bitky medzi anarchistami a fašistami. V nezamestnanosti mladých do 25 rokov už Grécko prevyšuje Španielsko, dosahuje úroveň 51,2 percenta.
Kto nesie za to hlavnú zodpovednosť? Nielen Roumeliotios, ktorého osem z desiatich najbližších príbuzných je dnes bez práce, ale aj iní Gréci majú jasnú odpoveď: socialisti a konzervatívci z tradičných strán. To oni si na desaťročia rozparcelovali krajinu a klamali národ. A skíni s nacistickým pozdravom a mierne upraveným hákovým krížom sú predsa „dobrí chlapci“, ktorí to ako jediní myslia s Grékmi úprimne. Krutý paradox v krajine, ktorá si za 2. svetovej vojny toľko vytrpela, a vôbec nie vzdialená analógia s Nemeckom a nástupom NSDAP v tridsiatych rokoch.
Vodca Nového úsvitu Nikos Michaloliakos nevyzerá ako skín a zdá sa, že aj v hlave má jasno. Z marginálnej obskúrnej straničky, ktorú by ešte pred tromi rokmi volilo iba 0,3 percenta ľudí, je dnes strana, ktorá získala 7 percent. „Zo 7 percent sa stane 17 percent, ktoré sa premenia na 27 percent a vlasť prejde do našich rúk. Nie sme stádo, sme armáda. Nový úsvit sa nezastaví, dokiaľ nebude vlasť oslobodená od podvodníkov a zlodejov,“ hromží nižší chlapík, ktorý ako študent informatiky obdivoval dôstojníkov vojenskej junty z rokov 1967 až 1974. Počas svojho ročného pobytu vo väzení (za členstvo v extrémistickej organizácii a krádež výbušnín) sa spriatelil s jej bývalými členmi. Potom bol členom špeciálnej policajnej jednotky, z ktorej ho však prepustili. Predtým, ako založil Nový úsvit, tri desaťročia vydával fašistickú propagandu a organizoval aktivity extrémistov.
V členskej krajine EÚ nepochopiteľné? Iste, v porovnaní s fašistom Michaloliakosom aj taká Marine Le Penová vo Francúzsku alebo Geert Wilders v Holandsku pôsobia takmer ako umiernení liberáli. No spája ich jedna agenda: odpor voči imigrantom z biednych krajín. A tých je v Grécku milión, takže Nový úsvit v kampani žiadal nášľapové míny na hranici s Tureckom. Mimochodom, ide o vonkajšiu hranicu Európskej únie. Podrobný plán „zbavenia sa tohto smradu“ má zrejme vypracovaný aj jeden z 21 poslancov za túto stranu v 300-člennom parlamente a majiteľ obchodu s vojenskými relikviami v centre Atén Elias Panayiotaros. Ten hovorí priamo o vyhodení všetkých cudzincov – aj tak sú podľa neho v Grécku nelegálne. Náklady na takúto náročnú operáciu by mali byť podľa pána poslanca kompenzované zriadením pracovných táborov pre týchto ľudí. Nuž, a tým, ktorí nebudú pracovať, nemá byť podávané ani jedlo.
Okrem toho poslanec Panayiotaros požaduje okamžité vyhostenie všetkých zahraničných mimovládnych organizácií. S plnou vážnosťou hovorí, že napríklad medzinárodne rešpektovanú organizáciu Lekári bez hraníc by mala nahradiť iná, s názvom Lekári s hranicami, ktorá by mala poskytovať zdravotnícke služby výhradne Grékom. A na dôvažok by ihneď po vystúpení zo Schengenu a tiež z EÚ malo Grécko požadovať víza pre všetkých cudzincov, aj pre turistov, ktorí doteraz vo veľkom do krajiny prichádzali, takže podiel turizmu na gréckej ekonomike vlani dosiahol 15,7 percenta. Dodajme len, že najväčšie európske cestovky už majú pripravený plán pre prípad, že Grécko opäť zavedie drachmu.
.dejiny bankrotov a vojen
Nie, nejde o blúznenie jedného šialenca, ale názory nového člena gréckeho parlamentu. Ako vždy, aj v tomto prípade je užitočné pozrieť sa pri hľadaní odpovede, prečo to zašlo až tak ďaleko, do novších gréckych dejín. Pretože aj Panayiotaros, podobne ako iní fašisti, volá po návrate čias plukovníka Georgea Papadopoulosa, jedného z troch vodcov junty z rokov 1967 až 1974. Nejde pritom o jediné obdobie dramatických novodobých dejín tohto štátu.
Česká historička a odborníčka na novodobé Grécko Alena Vitáková, ktorá má za sebou viacero štipendijných pobytov v Grécku, spracovala pozoruhodný „malý exkurz“ do dejín gréckych bankrotov. Pripomína, že už pred viac ako 80 rokmi výstižne označil profesor Andreas Andreadis dejiny gréckeho verejného finančníctva ako dejiny verejného dlhu. „Prapríčinou tejto skutočnosti sú ohromné pôžičky, ktoré Grékom poskytla Veľká Británia v čase, keď krajina ešte bojovala za nezávislosť proti Turkom. Britský cieľ bol jasný: pripútať si k sebe Grékov cez pôžičky, ktoré bude ťažké splácať, a zaistiť si tak v novovznikajúcom štáte vplyv. To sa aj podarilo. Gréci už v roku 1853 stratili schopnosť splácať svoje pohľadávky a Británia si tak vymohla priamy dohľad nad finančnými záležitosťami krajiny,“ píše Vitáková.
Ako uvádza český historik Pavel Hradečný, v dôsledku katastrofálnej ekonomickej situácii sa v rokoch 1890 až 1914 vysťahovala do zahraničia, najmä do Spojených štátov šestina gréckeho obyvateľstva. Medzitým krajina dvakrát vyhlásila štátny bankrot: v roku 1893 a v roku 1932. Grécko však pustošili aj stále nové vlny občianskej vojny. Boje 2. svetovej vojny sa ani poriadne neskončili a na jar 1945 sa začala vojna medzi prívržencami kráľa a ďalšími antikomunistami v ozbrojených zložkách EAM na jednej strane a komunistickým vojskom ELAS na strane druhej. Z geografickej polohy vyplýva, že Grécko sa nachádza v priesečníku záujmov mocností: západných demokracií a sovietskeho bloku. Strach tých prvých z komunistických susedov na severe (Juhoslávia, Bulharsko, Albánsko) spôsobí, že vďaka masívnej pomoci zo Západu sa po štyroch rokoch misky váh v bojoch medzi „monarchofašistami“ a „červenými fašistami“ – ako sa navzájom nazývali – posunuli v prospech antikomunistov z aténskeho režimu. Tí v auguste 1949 vyhrávajú na grécko-albánskych hraniciach poslednú bitku občianskej vojny.
.kam to smeruje
Nasledovali roky prosperity, ale aj neúspechov liberalizačných pokusov. Hrozba víťazstva Zväzu stredu a posilnenia ľavicovej strany EDA vo voľbách v máji 1967 natoľko znepokojili domácu pravicu a jej zahraničných spojencov, že dospeli k rozhodnutiu nastoliť vojenský režim. Prevrat 20. apríla zosnovali vyšší dôstojníci armády a bezpečnosti s podporou troch tisícok ozbrojených mužov a 150 tankov. Nasledovalo sedem rokov represálií voči komunistom, ale zároveň aj rozvoj ekonomiky s 8-percentným medziročným rastom HDP.
Vojaci v roku 1974 umožnili voľby a referendum, po ktorých bola zrušená monarchia a vznikla parlamentná demokracia. Ako už vieme, pri moci sa v Grécku odvtedy striedajú socialisti s pravicou a krajina sa nezvládnuteľne zadlžuje. Grécko vstupuje do EÚ aj do eurozóny vďaka podvodom -- falšovaniu štatistík. Od jari 2010 riešia vrcholní predstavitelia Únie, ako zabrániť bankrotu svojej členskej krajiny. Pumpujú do Grécka bez väčšieho efektu desiatky miliárd eur „záchranných balíčkov“, ktoré, zdá sa, nevedú k očakávanému výsledku. Gréci čoraz rezolútnejšie odmietajú tvrdé úspory a reformy „nadiktované zvonku“ a odsúhlasené donedávna vládnucimi stranami PASOK a Nová demokracia. Tri štvrtiny populácie by si naďalej chceli ponechať euro – no bez tvrdých opatrení a naďalej so zahraničnou pomocou. Úspech medzi voličmi žnú noví mesiáši typu Alexisa Tsiprasa, vodcu Koalície radikálnej ľavice Syriza a pravdepodobného víťaza ďalších predčasných volieb v júni.
Zdá sa, že sa v Európe ešte máme na čo tešiť. Tsipras, ktorý kedysi organizoval protestné pochody študentov, si je dobre vedomý svojej sily a vydieračskej pozície. Ako pripomína The Economist, jeho naivný program obsahuje okrem iného body ako poskytovanie teplej stravy študentom zadarmo alebo dôchodky na úrovni platov. V liste predsedovi Európskej komisie Barrosovi síce grécky dlh uznal, no žiada, aby jeho splácanie bolo pozastavené. Rovnako sa postavil proti ďalšiemu znižovaniu dôchodkov a platov v štátnej sfére, ako aj proti plánovanému prepusteniu 150-tisíc zamestnancov verejného sektora. Otázočka, kto mu to všetko zaplatí, má jednoduchú odpoveď. Tsipras sa spolieha, nie neoprávnene, že tak naďalej urobí nenávidené Nemecko a iné krajiny Únie. Môže sa však aj prerátať.
Aj čriepky správ, ktoré teraz prichádzajú z juhu Balkánu, sú dostatočne výpovedné. Radikáli z oboch pólov politického spektra vedú už mesiace kampaň proti Nemecku: pália nemecké vlajky a kancelárku Angelu Merkelovú zobrazujú v nacistickej uniforme. Neznámi útočníci napadli 79-ročného Holanďana na prechádzke s dvoma psami na pláži, ktorého si splietli s Nemcom. S podpáleným autom a hanlivým nápisom na stene domu obišiel aj Horst Reichenbach, nemecký ekonóm, ktorý má na starosti vyjednávanie o finančnej pomoci EÚ Aténam. Zúfalé grécke matky bez práce kričia, že svoje deti neuživia a dávajú ich do charitatívnych útulkov. Z krajiny, ktorá mala pred vypuknutím krízy najnižší počet samovrážd v Európe (2,8 na stotisíc obyvateľov) sa stáva smutný rekordér. To všetko sú vážne symptómy diagnózy ekonomickej krízy, ktorá môže mať, podobne ako pred 80 rokmi, fatálne sociálne následky. Ak nedostane serióznu, no tvrdú liečbu, obráti sa Grécko na pochybných politických felčiarov. Vlastne, už sa to deje.
.nie sme stádo
Bývalý steward spoločnosti Olympic Airways, 28-ročný Panayiotis Roumeliotis, si išiel v ten deň, tak ako obvykle, kúpiť do kiosku cigarety. Odrazu ho oslovili holohlaví mladíci, aby sa legitimoval. Bol to jeho prvý kontakt s fašistami. V aténskej štvrti Ayios Panteleimonas, ktorá má najvyššiu koncentráciu imigrantov, a kde žije, bol za posledné dva roky Roumeliotios viackrát svedkom ich útokov na cudzincov: mladíci v tričkách s nápisom Zlatý úsvit ich tĺkli tyčami, na ktorých mali grécke vlajky. „A čo, urobili ti niečo?“ pýtala sa ho polícia, keď si Roumeliotios zisťoval, prečo nikoho z páchateľov nezatkli.
V priebehu piatich rokov klesli v tejto štvrti ceny nehnuteľností na štvrtinu. Prisťahovalci zo severnej Afriky sa potulujú po uliciach, občas prevádzkujú kaviarničky, často predávajú šrot a iný materiál z opustených domov. Predobraz apokalypsy dotvárajú bitky medzi anarchistami a fašistami. V nezamestnanosti mladých do 25 rokov už Grécko prevyšuje Španielsko, dosahuje úroveň 51,2 percenta.
Kto nesie za to hlavnú zodpovednosť? Nielen Roumeliotios, ktorého osem z desiatich najbližších príbuzných je dnes bez práce, ale aj iní Gréci majú jasnú odpoveď: socialisti a konzervatívci z tradičných strán. To oni si na desaťročia rozparcelovali krajinu a klamali národ. A skíni s nacistickým pozdravom a mierne upraveným hákovým krížom sú predsa „dobrí chlapci“, ktorí to ako jediní myslia s Grékmi úprimne. Krutý paradox v krajine, ktorá si za 2. svetovej vojny toľko vytrpela, a vôbec nie vzdialená analógia s Nemeckom a nástupom NSDAP v tridsiatych rokoch.
Vodca Nového úsvitu Nikos Michaloliakos nevyzerá ako skín a zdá sa, že aj v hlave má jasno. Z marginálnej obskúrnej straničky, ktorú by ešte pred tromi rokmi volilo iba 0,3 percenta ľudí, je dnes strana, ktorá získala 7 percent. „Zo 7 percent sa stane 17 percent, ktoré sa premenia na 27 percent a vlasť prejde do našich rúk. Nie sme stádo, sme armáda. Nový úsvit sa nezastaví, dokiaľ nebude vlasť oslobodená od podvodníkov a zlodejov,“ hromží nižší chlapík, ktorý ako študent informatiky obdivoval dôstojníkov vojenskej junty z rokov 1967 až 1974. Počas svojho ročného pobytu vo väzení (za členstvo v extrémistickej organizácii a krádež výbušnín) sa spriatelil s jej bývalými členmi. Potom bol členom špeciálnej policajnej jednotky, z ktorej ho však prepustili. Predtým, ako založil Nový úsvit, tri desaťročia vydával fašistickú propagandu a organizoval aktivity extrémistov.
V členskej krajine EÚ nepochopiteľné? Iste, v porovnaní s fašistom Michaloliakosom aj taká Marine Le Penová vo Francúzsku alebo Geert Wilders v Holandsku pôsobia takmer ako umiernení liberáli. No spája ich jedna agenda: odpor voči imigrantom z biednych krajín. A tých je v Grécku milión, takže Nový úsvit v kampani žiadal nášľapové míny na hranici s Tureckom. Mimochodom, ide o vonkajšiu hranicu Európskej únie. Podrobný plán „zbavenia sa tohto smradu“ má zrejme vypracovaný aj jeden z 21 poslancov za túto stranu v 300-člennom parlamente a majiteľ obchodu s vojenskými relikviami v centre Atén Elias Panayiotaros. Ten hovorí priamo o vyhodení všetkých cudzincov – aj tak sú podľa neho v Grécku nelegálne. Náklady na takúto náročnú operáciu by mali byť podľa pána poslanca kompenzované zriadením pracovných táborov pre týchto ľudí. Nuž, a tým, ktorí nebudú pracovať, nemá byť podávané ani jedlo.
Okrem toho poslanec Panayiotaros požaduje okamžité vyhostenie všetkých zahraničných mimovládnych organizácií. S plnou vážnosťou hovorí, že napríklad medzinárodne rešpektovanú organizáciu Lekári bez hraníc by mala nahradiť iná, s názvom Lekári s hranicami, ktorá by mala poskytovať zdravotnícke služby výhradne Grékom. A na dôvažok by ihneď po vystúpení zo Schengenu a tiež z EÚ malo Grécko požadovať víza pre všetkých cudzincov, aj pre turistov, ktorí doteraz vo veľkom do krajiny prichádzali, takže podiel turizmu na gréckej ekonomike vlani dosiahol 15,7 percenta. Dodajme len, že najväčšie európske cestovky už majú pripravený plán pre prípad, že Grécko opäť zavedie drachmu.
.dejiny bankrotov a vojen
Nie, nejde o blúznenie jedného šialenca, ale názory nového člena gréckeho parlamentu. Ako vždy, aj v tomto prípade je užitočné pozrieť sa pri hľadaní odpovede, prečo to zašlo až tak ďaleko, do novších gréckych dejín. Pretože aj Panayiotaros, podobne ako iní fašisti, volá po návrate čias plukovníka Georgea Papadopoulosa, jedného z troch vodcov junty z rokov 1967 až 1974. Nejde pritom o jediné obdobie dramatických novodobých dejín tohto štátu.
Česká historička a odborníčka na novodobé Grécko Alena Vitáková, ktorá má za sebou viacero štipendijných pobytov v Grécku, spracovala pozoruhodný „malý exkurz“ do dejín gréckych bankrotov. Pripomína, že už pred viac ako 80 rokmi výstižne označil profesor Andreas Andreadis dejiny gréckeho verejného finančníctva ako dejiny verejného dlhu. „Prapríčinou tejto skutočnosti sú ohromné pôžičky, ktoré Grékom poskytla Veľká Británia v čase, keď krajina ešte bojovala za nezávislosť proti Turkom. Britský cieľ bol jasný: pripútať si k sebe Grékov cez pôžičky, ktoré bude ťažké splácať, a zaistiť si tak v novovznikajúcom štáte vplyv. To sa aj podarilo. Gréci už v roku 1853 stratili schopnosť splácať svoje pohľadávky a Británia si tak vymohla priamy dohľad nad finančnými záležitosťami krajiny,“ píše Vitáková.
Ako uvádza český historik Pavel Hradečný, v dôsledku katastrofálnej ekonomickej situácii sa v rokoch 1890 až 1914 vysťahovala do zahraničia, najmä do Spojených štátov šestina gréckeho obyvateľstva. Medzitým krajina dvakrát vyhlásila štátny bankrot: v roku 1893 a v roku 1932. Grécko však pustošili aj stále nové vlny občianskej vojny. Boje 2. svetovej vojny sa ani poriadne neskončili a na jar 1945 sa začala vojna medzi prívržencami kráľa a ďalšími antikomunistami v ozbrojených zložkách EAM na jednej strane a komunistickým vojskom ELAS na strane druhej. Z geografickej polohy vyplýva, že Grécko sa nachádza v priesečníku záujmov mocností: západných demokracií a sovietskeho bloku. Strach tých prvých z komunistických susedov na severe (Juhoslávia, Bulharsko, Albánsko) spôsobí, že vďaka masívnej pomoci zo Západu sa po štyroch rokoch misky váh v bojoch medzi „monarchofašistami“ a „červenými fašistami“ – ako sa navzájom nazývali – posunuli v prospech antikomunistov z aténskeho režimu. Tí v auguste 1949 vyhrávajú na grécko-albánskych hraniciach poslednú bitku občianskej vojny.
.kam to smeruje
Nasledovali roky prosperity, ale aj neúspechov liberalizačných pokusov. Hrozba víťazstva Zväzu stredu a posilnenia ľavicovej strany EDA vo voľbách v máji 1967 natoľko znepokojili domácu pravicu a jej zahraničných spojencov, že dospeli k rozhodnutiu nastoliť vojenský režim. Prevrat 20. apríla zosnovali vyšší dôstojníci armády a bezpečnosti s podporou troch tisícok ozbrojených mužov a 150 tankov. Nasledovalo sedem rokov represálií voči komunistom, ale zároveň aj rozvoj ekonomiky s 8-percentným medziročným rastom HDP.
Vojaci v roku 1974 umožnili voľby a referendum, po ktorých bola zrušená monarchia a vznikla parlamentná demokracia. Ako už vieme, pri moci sa v Grécku odvtedy striedajú socialisti s pravicou a krajina sa nezvládnuteľne zadlžuje. Grécko vstupuje do EÚ aj do eurozóny vďaka podvodom -- falšovaniu štatistík. Od jari 2010 riešia vrcholní predstavitelia Únie, ako zabrániť bankrotu svojej členskej krajiny. Pumpujú do Grécka bez väčšieho efektu desiatky miliárd eur „záchranných balíčkov“, ktoré, zdá sa, nevedú k očakávanému výsledku. Gréci čoraz rezolútnejšie odmietajú tvrdé úspory a reformy „nadiktované zvonku“ a odsúhlasené donedávna vládnucimi stranami PASOK a Nová demokracia. Tri štvrtiny populácie by si naďalej chceli ponechať euro – no bez tvrdých opatrení a naďalej so zahraničnou pomocou. Úspech medzi voličmi žnú noví mesiáši typu Alexisa Tsiprasa, vodcu Koalície radikálnej ľavice Syriza a pravdepodobného víťaza ďalších predčasných volieb v júni.
Zdá sa, že sa v Európe ešte máme na čo tešiť. Tsipras, ktorý kedysi organizoval protestné pochody študentov, si je dobre vedomý svojej sily a vydieračskej pozície. Ako pripomína The Economist, jeho naivný program obsahuje okrem iného body ako poskytovanie teplej stravy študentom zadarmo alebo dôchodky na úrovni platov. V liste predsedovi Európskej komisie Barrosovi síce grécky dlh uznal, no žiada, aby jeho splácanie bolo pozastavené. Rovnako sa postavil proti ďalšiemu znižovaniu dôchodkov a platov v štátnej sfére, ako aj proti plánovanému prepusteniu 150-tisíc zamestnancov verejného sektora. Otázočka, kto mu to všetko zaplatí, má jednoduchú odpoveď. Tsipras sa spolieha, nie neoprávnene, že tak naďalej urobí nenávidené Nemecko a iné krajiny Únie. Môže sa však aj prerátať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.