.cestou odpočíval, upiekol si mäso, najedol sa a opäť vyrazil smerom k hlavnému alpskému hrebeňu. Keď sa blížil k vrcholu, posilnil sa ešte sušeným mäsom z kozorožca a zajedol ho trochou chleba a zeleninou. Netušil, že ho niekto sleduje. O chvíľu dorazil do výšky
3 200 metrov, tam, kde je dnes hranica medzi Talianskom a Rakúskom. V momente, keď sa chystal prejsť cez hlavný hrebeň, niekto vystrelil šíp, ktorý sa mu zaryl pod pravú lopatku a jeho kamenný hrot skončil len pár centimetrov od pľúc. Hrot šípu však poškodil aj veľkú podkľúčnu tepnu, takže muž zrejme počas niekoľkých minút vykrvácal. Krátko pred smrťou ešte zápasil so svojimi prenasledovateľmi. Potom spadol hlavou na kameň, alebo ho jeden z nepriateľov kameňom dorazil.
.nález pri ľadovci
O 5 300 rokov neskôr, v septembri roku 1991, našli dvaja nemeckí turisti náhodou jeho mŕtvolu. Ležala v jame vedľa ľadovca v Ötztalskom údolí, podľa čoho neskôr dostal ľadový mužík meno Ötzi. Nevzhľadný kadáver najskôr považovali za mŕtveho rakúskeho alpinistu, ibaže podľa nástrojov a zbraní, ktoré sa vedľa neho neskôr našli, špecialisti zistili, že ide o človeka oveľa staršieho. Pomocou moderných meracích metód potvrdili, že žil v období, keď ešte v Anglicku nestál Stonehenge ani pyramídy v Gize; tie postavili až o 600 rokov neskôr. Krajina, ktorou Ötzi kráčal, bola riedko osídlená, prevažovali v nej zmiešané lesy, podobné, aké dnes nájdeme v juhotirolských Alpách. Začínala sa medená doba.
.odkiaľ bol a kto to bol
Podľa izotopov v kostiach a zuboch odborníci zistili, že Ötzi pochádzal z údolia rieky Isarco (Eisack), najskôr z osady, kde dnes leží obec Velturno (Feldthurns). Neskôr sa presťahoval viac na sever, do údolí Val Venosta, kde žil najmenej desať rokov pred smrťou. Tento fakt potvrdilo aj druhové zloženie peľových zŕn v tráviacom trakte. Je medzi nimi aj peľ stromu hrabovca hrabolistého (Ostrya carpinifolia), ktorý rastie iba južne od hlavného alpského hrebeňa. Dôkaz o rovnakom pôvode podporujú aj drobné úlomky horniny z kamenných mlynčekov na obilie v jeho črevách, ktoré sa tam dostali spolu s potravou a pochádzajú zo severotalianskych hornín. Navyše aj materiál, z ktorého sú vyrobené štiepané predmety, je odtiaľ. Súdiac podľa oblečenia a vybavenia, ktoré mal Ötzi so sebou, najmä nádobu na žeravé uhlíky, to bol kočovný pastier. Jedna z teórií hovorí, že ho pre závažný spoločenský priestupok vylúčili z komunity a pravdepodobne utekal pred pomstou. Prenasledovatelia ho však chytili a zabili.
.ako vyzeral
O tom, ako Ötzi vyzeral, majú dnes vedci už pomerne presnú predstavu. Vo veku približne 45 rokov meral 160 centimetrov, vážil 50 kilogramov, pričom nemal ani štipku tuku navyše. Chýbal mu dvanásty pár rebier, čo je pomerne vzácna anomália. Dnes by nosil topánky veľkosti 38. Mal hnedé oči, zvlnené tmavohnedé až čierne vlasy a bradu. Na tele sa našlo 57 tetovaní, ktoré zrejme nemali rituálny význam. Boli to vlastne drobné rezné rany, do ktorých bol votretý popol, čo bola akási forma akupunktúry, zmierňujúca bolesť. Vyšetrením jedného Ötziho nechtu sa sa zistilo, že trpel neznámym chronickým ochorením. Tri z takzvaných Beauových línií (čo sú priečne brázdy na nechtoch) naznačujú, že jeho imunitný systém bol vystavený ťažkému stresu osem až šestnásť týždňov pred smrťou.
.prierez Ötzim
V posledných rokoch života Ötzi trpel tráviacimi problémami, v črevách mu totiž zistili parazitického červa tenkohlavca ľudského (Trichuris trichiura), ktorý pri veľkom výskyte spôsobuje úporné hnačky a bolesti brucha. Ötzi mal poriadne skôrnatené cievy a degeneratívne zmeny na kostiach, čo však v jeho dobe a veku nebola žiadna zvláštnosť. Zaujímavé je, že vo vlasoch mu našli zvýšené množstvo arzénu, čo by sa dalo vysvetliť tým, že bol často pri tavení rudy alebo jej ťažbe. Ruda v tej dobe zrejme obsahovala vysoký podiel tohto jedovatého prvku. Stomatológ by zas zalomil rukami nad jeho paradontózou a opotrebovaním zubov, tie však, na počudovanie, nemali na vtedajšie pomery veľa kazov.
.Ötzi ležiaci, spiaci
Nech už bol tento šľachovitý chlapík zavraždený z akýchkoľvek dôvodov, isté je, že svoju kožu nedal lacno. Dokladá to zlomená záprstná kosť, poranený chrbát ruky a množstvo modrín a škrabancov, ktoré svedčia o intenzívnom zápase s nepriateľmi.
Kto chce, môže sa pozrieť Ötzimu do tváre v archeologickom múzeu v Bolzane. Jeho telo leží v chladničke za malým skleneným okienkom a je v polohe, v akej ho turisti našli pred dvadsaťjeden rokmi. S návštevou sa netreba ponáhľať. Mann vom Hauslabjoch alebo Mumie von Similaun, ako tu tohto pravekého muža tiež prezývajú, je bezpečne uložený v podmienkach, ktoré simulujú klímu, aká panuje vo výške 3 200 metrov nad morom. V takých, v akých na nás Ötzi čakal 5 300 rokov.
Autor je zoológ.
3 200 metrov, tam, kde je dnes hranica medzi Talianskom a Rakúskom. V momente, keď sa chystal prejsť cez hlavný hrebeň, niekto vystrelil šíp, ktorý sa mu zaryl pod pravú lopatku a jeho kamenný hrot skončil len pár centimetrov od pľúc. Hrot šípu však poškodil aj veľkú podkľúčnu tepnu, takže muž zrejme počas niekoľkých minút vykrvácal. Krátko pred smrťou ešte zápasil so svojimi prenasledovateľmi. Potom spadol hlavou na kameň, alebo ho jeden z nepriateľov kameňom dorazil.
.nález pri ľadovci
O 5 300 rokov neskôr, v septembri roku 1991, našli dvaja nemeckí turisti náhodou jeho mŕtvolu. Ležala v jame vedľa ľadovca v Ötztalskom údolí, podľa čoho neskôr dostal ľadový mužík meno Ötzi. Nevzhľadný kadáver najskôr považovali za mŕtveho rakúskeho alpinistu, ibaže podľa nástrojov a zbraní, ktoré sa vedľa neho neskôr našli, špecialisti zistili, že ide o človeka oveľa staršieho. Pomocou moderných meracích metód potvrdili, že žil v období, keď ešte v Anglicku nestál Stonehenge ani pyramídy v Gize; tie postavili až o 600 rokov neskôr. Krajina, ktorou Ötzi kráčal, bola riedko osídlená, prevažovali v nej zmiešané lesy, podobné, aké dnes nájdeme v juhotirolských Alpách. Začínala sa medená doba.
.odkiaľ bol a kto to bol
Podľa izotopov v kostiach a zuboch odborníci zistili, že Ötzi pochádzal z údolia rieky Isarco (Eisack), najskôr z osady, kde dnes leží obec Velturno (Feldthurns). Neskôr sa presťahoval viac na sever, do údolí Val Venosta, kde žil najmenej desať rokov pred smrťou. Tento fakt potvrdilo aj druhové zloženie peľových zŕn v tráviacom trakte. Je medzi nimi aj peľ stromu hrabovca hrabolistého (Ostrya carpinifolia), ktorý rastie iba južne od hlavného alpského hrebeňa. Dôkaz o rovnakom pôvode podporujú aj drobné úlomky horniny z kamenných mlynčekov na obilie v jeho črevách, ktoré sa tam dostali spolu s potravou a pochádzajú zo severotalianskych hornín. Navyše aj materiál, z ktorého sú vyrobené štiepané predmety, je odtiaľ. Súdiac podľa oblečenia a vybavenia, ktoré mal Ötzi so sebou, najmä nádobu na žeravé uhlíky, to bol kočovný pastier. Jedna z teórií hovorí, že ho pre závažný spoločenský priestupok vylúčili z komunity a pravdepodobne utekal pred pomstou. Prenasledovatelia ho však chytili a zabili.
.ako vyzeral
O tom, ako Ötzi vyzeral, majú dnes vedci už pomerne presnú predstavu. Vo veku približne 45 rokov meral 160 centimetrov, vážil 50 kilogramov, pričom nemal ani štipku tuku navyše. Chýbal mu dvanásty pár rebier, čo je pomerne vzácna anomália. Dnes by nosil topánky veľkosti 38. Mal hnedé oči, zvlnené tmavohnedé až čierne vlasy a bradu. Na tele sa našlo 57 tetovaní, ktoré zrejme nemali rituálny význam. Boli to vlastne drobné rezné rany, do ktorých bol votretý popol, čo bola akási forma akupunktúry, zmierňujúca bolesť. Vyšetrením jedného Ötziho nechtu sa sa zistilo, že trpel neznámym chronickým ochorením. Tri z takzvaných Beauových línií (čo sú priečne brázdy na nechtoch) naznačujú, že jeho imunitný systém bol vystavený ťažkému stresu osem až šestnásť týždňov pred smrťou.
.prierez Ötzim
V posledných rokoch života Ötzi trpel tráviacimi problémami, v črevách mu totiž zistili parazitického červa tenkohlavca ľudského (Trichuris trichiura), ktorý pri veľkom výskyte spôsobuje úporné hnačky a bolesti brucha. Ötzi mal poriadne skôrnatené cievy a degeneratívne zmeny na kostiach, čo však v jeho dobe a veku nebola žiadna zvláštnosť. Zaujímavé je, že vo vlasoch mu našli zvýšené množstvo arzénu, čo by sa dalo vysvetliť tým, že bol často pri tavení rudy alebo jej ťažbe. Ruda v tej dobe zrejme obsahovala vysoký podiel tohto jedovatého prvku. Stomatológ by zas zalomil rukami nad jeho paradontózou a opotrebovaním zubov, tie však, na počudovanie, nemali na vtedajšie pomery veľa kazov.
.Ötzi ležiaci, spiaci
Nech už bol tento šľachovitý chlapík zavraždený z akýchkoľvek dôvodov, isté je, že svoju kožu nedal lacno. Dokladá to zlomená záprstná kosť, poranený chrbát ruky a množstvo modrín a škrabancov, ktoré svedčia o intenzívnom zápase s nepriateľmi.
Kto chce, môže sa pozrieť Ötzimu do tváre v archeologickom múzeu v Bolzane. Jeho telo leží v chladničke za malým skleneným okienkom a je v polohe, v akej ho turisti našli pred dvadsaťjeden rokmi. S návštevou sa netreba ponáhľať. Mann vom Hauslabjoch alebo Mumie von Similaun, ako tu tohto pravekého muža tiež prezývajú, je bezpečne uložený v podmienkach, ktoré simulujú klímu, aká panuje vo výške 3 200 metrov nad morom. V takých, v akých na nás Ötzi čakal 5 300 rokov.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.