Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

A ruky ste si umyli?

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Od malička nás cepujú, aby sme si umývali ruky. Pri prieskumoch všetci zhodne uvádzame, že to aj poctivo robíme. A potom stačí dať na verejné toalety kameru alebo urobiť ster a všeličo špinavé vyjde najavo.

Zo školy si všetci určite pamätáme, ako to bolo so záhadnou horúčkou šestonedieľok, na ktorú umierali rodičky na klinike Viedenskej všeobecnej. Na jar roku 1847 prišiel lekár Ignác Filip Semmelweis na to, že vražednú nákazu prenášajú jeho kolegovia, on sám i medici, ktorí prichádzajú z pitevne priamo na pôrodnú sálu. To všetci vieme. Dnes vieme aj to, že mal pravdu a jeho poznatky sa napokon zaviedli do praxe, ale kto si pamätá, ako to bolo medzitým?
Možno sme sa to neučili, taký bulvárny príbeh by si určite každý školák zapamätal. Semmelweis síce prinútil niekoľkých kolegov aplikovať jeho teóriu a dezinfikovať si ruky, čo malo evidentné pozitívne výsledky, stretol sa však s prudkým odporom, najmä u starších kolegov, ktorí nepripustili, že by mohli byť príčinou smrti pacientiek oni sami. Semmelweis to niesol ťažko, stával sa popudlivým, plamenne vyzýval lekárov celého sveta, aby prestali vraždiť šestonedieľky, jeho kniha spôsobila škandál, napriek tomu jeho myšlienky prijalo len málo odborníkov. On ich nazýval vrahmi, správal sa čoraz čudnejšie, dokonca vraj obscénne. Prichádzal o rozum. Mal len štyridsaťsedem rokov, keď ho pod zámienkou vlákali do ústavu pre choromyseľných. Snažil sa odtiaľ ujsť, ale chytili ho. Zomrel o dva týždne, iróniou osudu na infekciu, ktorou sa nakazil cez poranený prst pri operácii.

.umy ruky, zachrániš životy!
Odišiel z tohto sveta so zničenou lekárskou reputáciou, pritom mal pravdu a jeho objav odvtedy zachránil milióny životov. Ale polemika, či si treba, alebo netreba umývať ruky, trvala ešte celé štvrť storočie po jeho smrti! Dalo by sa povedať, že bitka bola napokon vyhratá, lenže prieskumy v nemocniciach hovoria niečo iné. Nemocničný personál si umýva alebo dezinfikuje ruky v menej ako v polovici prípadov, ako by si mal. Aspoň to tvrdia nie tak dávne americké štúdie z roku 2001. Nemocnice sa snažia zlepšovať hygienu rúk roky, existujú rôzne osvetové kampane na podporu umývania rúk, napokon aj Svetý deň hygieny rúk, ktorý od roku 2009 vždy na 5. mája vyhlasuje Svetová zdravotnícka organizácia, je dôkazom, že umývanie a dezinfekcia rúk u ľudí, ktorí by nám ostatným mali ísť príkladom a ktorí by si najviac mali uvedomovať nebezpečenstvo, nie sú až také samozrejmé.
V rámci minuloročnej kampane k tomuto dňu boli napríklad v štyroch zdravotníckych zariadeniach Bratislavského kraja vykonané kontroly účinnosti hygienickej dezinfekcie rúk zdravotníckych pracovníkov sterovou metódou. Z celkových odobratých 300 sterov (102 lekárov, 150 sestier, 48 sanitárov) bolo nevyhovujúcich 11,3 % sterov, najhoršie dopadli lekári a najvyššie percento (43,8 %) bolo na oddelení úrazovej chirurgie.
A to naši lekári dopadli ešte veľmi slušne. Napríklad v svetoznámej nemocnici Cedar-Sinai Medical Center v Los Angeles sa ešte pred časom umývali vyhovujúco len na 65 %. Lekári sa bránili tvrdením, že denne prídu do styku aj so stovkou pacientov a ak by sa po každom dotyku s nimi mali umyť, tak by strávili polovicu ordinačných hodín nad umývadlom. Ich umývacej disciplíne nepomohlo ani nainštalovanie všadeprítomných dávkovačov s dezinfekčným prípravkom, nepomohli plagáty, osveta, e-maily, dokonca ani motivačné desaťdolárové poukážky do Starbucksu. Hygiena sa prekvapivo zlepšila až po tom, ako epidemiologička nemocnice požiadala po spoločnom pracovnom obede na túto tému dvadsiatich špičkových lekárov nemocnice, čerstvo znechutených z jej správy, ako zle je na tom nemocnica s hygienou, aby otlačili svoje ruky do Petriho misky. Samozrejme, mali ruky plné bakteriálnych a hubových kolónií. Počas obeda! Až zverejnenie tejto hanby zvýšilo hygienu v nemocnici takmer na sto percent.
Autori knihy SuperFreaconomics, Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner, tento príbeh uvádzali ako príklad toho, že zmeniť správanie človeka je ťažké, ak sa ho následky nedotýkajú priamo. Teda v prípade lekárov, ktorí si neumyjú ruky, sa následok dotýka najmä pacienta.

.umy ruky, ochráň seba!
Ale čo v prípade, ak sa nás následky dotýkajú priamo? Umývame si my sami poctivo ruky, keď vieme, že je to najlacnejší a najjednoduchší preventívny prostriedok pred infekčnými, respiračnými a zápalovými ochoreniami, črevnými nákazami, žltačkou typu A či zápalom mozgových blán? A vieme vôbec ako, kedy a kde robíme najväčšie chyby?
Tu je zopár návodných informácií pre samozdokonalenie. Ruky by sme si mali dôkladne umyť vždy pred jedlom, pred aj po príprave jedál, zvlášť ak manipulujeme so surovým mäsom, po návrate z toalety aj po výmene plienky, po manipulácii s peniazmi, s odpadom, po ceste MHD, po návšteve zdravotníckeho zariadenia či miesta hromadného výskytu ľudí, v podstate po návrate domov zvonku, po kontakte s domácimi zvieratami a ich exkrementami. Mali by sme si ich umyť po kontakte s krvou, slinami a výlučkami, a to nielen cudzími, ale aj vlastnými. Mimoriadnou chovnou stanicou baktérií sú aj mobilné telefóny, klávesnice a myšky počítačov, dotykové obrazovky, podľa niektorých štúdií sú špinavšie ako verejné pánske záchodky alebo podrážky topánok.
Ruky by sme si mali umývať vždy pod tečúcou teplou vodou a mydlom minimálne 20 sekúnd, čo je akurát tak dvakrát rýchlo odspievané Happy Birthday. (Národne orientovaní si môžu zaspievať prvú slohu Tancuj, tancuj, vykrúcaj aj s refrénom.) Umývať by sme sa mali bez hodiniek a prsteňov, pretože za tie sa baktérie rady skrývajú. Najprv si ruky treba navlhčiť, potom nabrať dostatok mydla, najlepšie tekutého z dávkovača, keďže klasické tuhé mydlo, najmä na verejných toaletách, plávajúce v kaluži vody, je rajom baktérií. Najprv treba krúžiť dlaňou o dlaň, nevynechať chrbty rúk, poriadne si poumývať aj všetky prsty a medzery medzi nimi. Ruky sa umývajú až po zápästie, potom ich treba poriadne opláchnuť a utrieť dosucha, najlepšie papierovým čistým ručníkom, ak používame doma látkové, mali by sme ich často meniť a prať. Nedávne štúdie ukázali, že nedostatočne osušené vlhké ruky sú horšie ako ruky neumyté. Ak ste na verejných toaletách, nemali by ste sa umytými rukami chytať páky, kohútikov, vypínačov a už vôbec nie kľučiek. Použite na to radšej papierovú utierku.
Okolo umývania rúk panuje veľa mýtov, živených najmä predajcami hygienických potrieb. V prvom rade ten, že samotné umývanie rúk mydlom a vodou zabíja baktérie a použitie mydla je lepšie ako čistá voda. Nie, mydlo ani voda nič nezabíja, iba odplavuje preč z rúk. Mydlo to výrazne uľahčí, preto je dôležité. Ďalším mýtom je odporúčanie umývať sa v čo najhorúcejšej vode. Teplota vody nemá vplyv na zníženie počtu baktérií, dôležitejšie je, aby bola tečúca. Navyše horúca voda nielenže nemá väčší úžitok, ale môže zvýšiť dráždivé účinky mydla na pokožku. Dnes je veľmi módne používať antibakteriálne mydlo, ale to nie je o nič účinnejšie pri predchádzaní infekcie a znižovaní počtu baktérií na rukách ako mydlo obyčajné, zvlášť ak má nízky obsah alkoholu a okamžite ho z rúk zmyjeme. Netreba ho však ani démonizovať, antibakteriálne mydlo nespôsobuje žiadne bakteriálne mutácie ani ich rezistenciu na antibiotiká. Mŕtve mikroorganizmy už nemôžu mutovať. Pravda je len to, že viac vysušuje ruky.  Rôzne antibakteriálne gély sú dobrou pomôckou, keď nie je voda a mydlo naporúdzi. Ak ho musíte používať, hľadajte taký, ktorý má koncentráciu alkoholu minimálne 60 percent. V každom prípade ním nenahradíte umývanie, zvášť ak máte na rukách viditeľnú špinu. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite