Čo nás nezabije, to nás posilní. Dôkazom platnosti tohto výroku by mohol byť osud českej skupiny The Plastic People Of The Universe. Najprv nekonečné šikanovanie zo strany komunistického režimu, ktoré napokon vyvolalo reakciu v podobe vzniku Charty 77.
A potom v roku 2001 krutá rana osudu – smrť speváka, basgitaristu a skladateľa Milana „Mejlu“ Hlavsu.
Ale Plastici sú stále tu a starú gardu Vratislav Brabenec (saxofón, klarinet, spev), Jiří Kabeš (viola, spev), Josef Janíček (klávesy, spev) dnes dopĺňa Joe Karafiát (gitara, spev), Ludvík Kandl (bicie, spev), Ivan Bierhanzl (kontrabas) a Eva Turmová (basgitara, spev). Táto zostava sa minulý týždeň zastavila aj na Slovensku a pri pohľade na zvýšenú frekvenciu šedín v beznádejne vypredanom hudobno-divadelnom Klube 77 v Banskej Bystrici bolo jasné, že sa bude spomínať.
Naftalínová nostalgia? Plastici si také nebezpečenstvo uvedomujú. „Toto obdobie je najťažšie,“ tvrdí Vratislav Brabenec, ktorý už s kapelou zažil všeličo. „Je to hľadanie nového výrazu, aby to malo energiu. Minulosť je minulosť, s tou sa hýbať nedá.“
V klasických skladbách ako Magické noci, Kanárek alebo Podivuhodný mandarin si spevácke party bratsky a sestersky podelili viacerí členovia. „Rozhodli sme sa poňať to trochu inak,“ hovorí Brabenec. „Mejlov duch v tých skladbách zostane naveky, ale išlo o to, aby sa po ňom nikto neopičil.“ Charizmatický prejav Mejlu Hlavsu, samozrejme, chýbal, no z pódia sa valila silná atmosféra a kapela pôsobila až nečakane zohrato. Zdá sa, že Plastikom prospieva spolupráca s orchestrom súčasnej vážnej hudby Agon, s ktorým nanovo naštudovali niektoré staré projekty. „Spolupracujeme s obrovskými profíkmi, ktorí sú schopní zahrať všetko – aj keby ste im niečo načarbali kriedou na stenu,“ smeje sa Brabenec. „Ale my vidíme, že sa bavia. A to je v živote najdôležitejšie. Vážni môžeme byť, keď už budeme voňať fialky zospodu.“
Temné skladby zahrané s radosťou – taký dojem zanechali Plastici v Bystrici.
.vladislav Gális
The Plastic People Of The Universe, 11. október, Klub 77, Banská Bystrica
A potom v roku 2001 krutá rana osudu – smrť speváka, basgitaristu a skladateľa Milana „Mejlu“ Hlavsu.
Ale Plastici sú stále tu a starú gardu Vratislav Brabenec (saxofón, klarinet, spev), Jiří Kabeš (viola, spev), Josef Janíček (klávesy, spev) dnes dopĺňa Joe Karafiát (gitara, spev), Ludvík Kandl (bicie, spev), Ivan Bierhanzl (kontrabas) a Eva Turmová (basgitara, spev). Táto zostava sa minulý týždeň zastavila aj na Slovensku a pri pohľade na zvýšenú frekvenciu šedín v beznádejne vypredanom hudobno-divadelnom Klube 77 v Banskej Bystrici bolo jasné, že sa bude spomínať.
Naftalínová nostalgia? Plastici si také nebezpečenstvo uvedomujú. „Toto obdobie je najťažšie,“ tvrdí Vratislav Brabenec, ktorý už s kapelou zažil všeličo. „Je to hľadanie nového výrazu, aby to malo energiu. Minulosť je minulosť, s tou sa hýbať nedá.“
V klasických skladbách ako Magické noci, Kanárek alebo Podivuhodný mandarin si spevácke party bratsky a sestersky podelili viacerí členovia. „Rozhodli sme sa poňať to trochu inak,“ hovorí Brabenec. „Mejlov duch v tých skladbách zostane naveky, ale išlo o to, aby sa po ňom nikto neopičil.“ Charizmatický prejav Mejlu Hlavsu, samozrejme, chýbal, no z pódia sa valila silná atmosféra a kapela pôsobila až nečakane zohrato. Zdá sa, že Plastikom prospieva spolupráca s orchestrom súčasnej vážnej hudby Agon, s ktorým nanovo naštudovali niektoré staré projekty. „Spolupracujeme s obrovskými profíkmi, ktorí sú schopní zahrať všetko – aj keby ste im niečo načarbali kriedou na stenu,“ smeje sa Brabenec. „Ale my vidíme, že sa bavia. A to je v živote najdôležitejšie. Vážni môžeme byť, keď už budeme voňať fialky zospodu.“
Temné skladby zahrané s radosťou – taký dojem zanechali Plastici v Bystrici.
.vladislav Gális
The Plastic People Of The Universe, 11. október, Klub 77, Banská Bystrica
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.