Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pán dôchodkov

.peter Schutz .časopis

Slovenská debata o druhom pilieri sa podobá tej nedávnej maďarskej o prezidentskom kandidátovi. Na meno nástupcu Schmitta si tam zatipoval každý. Celý čas mlčal iba majiteľ posledného slova.

Pravda, tunajší majiteľ posledného slova sa do debaty o dôchodkoch nezapája „iba“ v tom zmysle, že mlčí k podstate veci. Inak aj rozpráva. Ale reči Roberta Fica (napríklad: „buď opäť zavedieme garancie a DSS-ky budú musieť uhrádzať všetky straty, alebo sa otvorí druhý pilier a umožníme ľuďom, aby z neho vystúpili“) sa míňajú s fundamentálnou otázkou: Koľko miliárd a akým spôsobom si zo súkromných dôchodkov plánuje nenávratne vziať, respektíve vypožičať na plátanie rozpočtových schodkov? Alebo na financovanie dobrôt a láskavostí, ktorými Smer považuje za dôležité obdarovať svojich klientov a voličov?
Niežeby garancie, ktoré zaviedol sám Fico a ktoré Radičovej vláda modifikovala, neboli dosť veľkým zlom. Sú. Ale zlom by bolo aj tretie otvorenie sporenia v priebehu piatich rokov. Dilema medzi nimi je však marginálna, keďže tie garancie vláda Smeru obnoví v akejkoľvek situácii.  Sú dobré akurát na to, aby Fico zahováral nepomerne ďalekonosnejšie  rozhodovanie, ktoré sa ešte buď neukončilo, alebo čaká na posvätenie Bruselom.
Mohlo už aj padnúť, iste. Vyhlásenia rôznych pobočníkov a poskokov,  ako bývalého šéfa Sociálnej poisťovne Muňka, že zníženie odvodov do fondov „by mohlo byť z 9 na 6 percent, ale to bude politické rozhodnutie“, sa  vnímajú už ako príznakové. Nemusia však súvisieť s rozhovormi, ktoré  Fico vedie v pozadí s DSS-kami, a azda aj s ich zahraničnými vlastníkmi.  Ide totiž o ťažké miliardy a paradox je, že tupé ideologické rozhodnutie – napríklad to z 9 percent na 6, či dokonca 4 – aké sa od neho očakáva, nemusí byť z pohľadu Fica najlukratívnejšie.  Dôvodom sú diaľnice.
Nie je jasné, kto prvý nastolil tému diaľničných dlhopisov. Či samotné DSS-ky, alebo Fico, hľadajúci najlacnejšie peniaze pre svoje budovateľské vášne.  Vzhľadom na viac ako „zaujímavý“ objem – miliarda eur (celkovo je v DSS 5 miliárd úspor) – táto možnosť otvára správcovským spoločnostiam zaujímavú negociačnú pozíciu. Asi takto: Ak chcete dlhodobé úvery, aké by na otvorenom trhu dnes vyšli Slovensko veľmi draho, tak – žiadne preskupovanie odvodov. A zástupca Generali (iste, nehovorí za všetky DSS), k tomu ešte Fica pošteklil aj krátkodobým financovaním štátneho dlhu. Až do výšky 2,5 miliardy eur.
Samozrejme, otázka, či investičná stratégia na slovenské vládne papiere poškodí sporiteľov iba mierne,  alebo neúnosne, je principiálna.   Porovnávať  s alternatívou zníženia odvodov o  x (y) percent sa však nedá, keďže budúcnosť –  vrátane prvého piliera – nik nepozná. Dá sa teda povedať, že keby správcovia šli do takého „dealu“, pre Slovensko (nie sporiteľov, to nevieme) je to menej nebezpečná možnosť ako tá, že pre diaľnice Fico zadĺži štát inde, nevýhodnejšie, a súčasne preklopí aj odvody. Tomu rozumie každý, kto vie, že nevhodnejší objekt na plátanie deficitu než druhý pilier ani neexistuje.
Z gestikulácie DSS-iek trčí, že dialóg s Ficom vedú z defenzívnych pozícií a sledujú najmä vlastné záujmy. To, že ako možnosť, ktorej nebudú odporovať, ponúkajú do obchodu s Ficom zrušenie automatického vstupu do systému, je dôkazom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite