Prvým indikátorom strachu z experimentovania a akéhokoľvek umeleckého posunu bol už pilotný singel Give Me All Your Luvin, ktorý ťaží z overenej štruktúry staršieho, no oveľa podarenejšieho hitu Beautiful Stranger. Dokonca aj záchranný hyperrap od Nicki Minaj a lascívna zbytočnosť M.I.A. kričia zúfalstvom z absencie novátorstva. Kde sa stratila Madonna pokúšajúca progresívnu a ambientnú elektroniku na Ray Of Light alebo krištáľový pop z Music? Čo sa stalo s umelkyňou, ktorá predstierala vzdor voči konvenciám na American Life?
Nuž, snaží sa udržať si fanúšikov iných, v súčasnosti viac chic speváčok nasadením ich vlastných prostriedkov. Ak je momentálne trendy zvuk Ibizy z deväťdesiatych rokov, Madonna znie ako paródia na Jennifer Lopez a Britney Spears v Girl Gone Wild. Kto sa oddáva perverznému auto-tunu, Američanka má preňho I’m Addicted. Jej slová, že je „iným typom dievčaťa” neplatia – podobá sa všetkým hviezdičkam, ktoré Madonnu nasledovali a nakoniec ju prerástli.
Je paradoxné, že hoci speváčka stavila na osvedčených producentov a overené postupy, album MDNA sa utápa v hľadaní seba samého, akoby sa bála staviť na jednotný zvuk. Čo je ešte horšie, nedostatok chytľavých a pritom sofistikovaných motívov je zvýraznený neskonale zlými textami, dekorovanými školáckymi rýmami. Album je promovaný ako dokument rozchodu a vyrovnávania sa s ním, no pôsobí skôr ako nepodarený žúr ženy, ktorá túži byť hviezdou.
Je to však banalita, ktorú nemožno zakryť žiadnou pozlátkou, ktorá robí album MDNA takým vyčerpávajúcim, až zúfalým zážitkom. Triviálne témy, nastolené v Superstar alebo Turn Up the Radio, nezachraňuje ani relatívne uveriteľná citovosť balady Falling Free. Madonne pristane provokácia a novátorstvo, ktoré umne kĺbi všetko, čo sme už počuli, no v oveľa nablýskanejšej forme. Takým výtvorom je Gang Bang, ktorého šťavnatý názov a pulzujúci rytmus od Williama Orbita predstavujú asi najinšpiratívnejší kúsok na albume.
Diva, ktorá si uchováva popularitu skôr vďaka vyzývavým klipom a výpravným koncertom než hudbou, znie totiž unavene a vyšťavene z akýchkoľvek nápadov. Preto jej ostali už len klišé o dievčatách, ktoré sa chcú zabávať (to už sme počuli od Cyndi Lauper), o temných hriechoch (stačí sa učiť od Lany Del Rey) a romanci, ktorá už nie je. Nielen jej fanúšikovia, ale aj Madonna by si zaslúžili silnejší a podnetnejší návrat do dravých vôd popu.
Madonna: MDNA Interscope Records, 2012
Nuž, snaží sa udržať si fanúšikov iných, v súčasnosti viac chic speváčok nasadením ich vlastných prostriedkov. Ak je momentálne trendy zvuk Ibizy z deväťdesiatych rokov, Madonna znie ako paródia na Jennifer Lopez a Britney Spears v Girl Gone Wild. Kto sa oddáva perverznému auto-tunu, Američanka má preňho I’m Addicted. Jej slová, že je „iným typom dievčaťa” neplatia – podobá sa všetkým hviezdičkam, ktoré Madonnu nasledovali a nakoniec ju prerástli.
Je paradoxné, že hoci speváčka stavila na osvedčených producentov a overené postupy, album MDNA sa utápa v hľadaní seba samého, akoby sa bála staviť na jednotný zvuk. Čo je ešte horšie, nedostatok chytľavých a pritom sofistikovaných motívov je zvýraznený neskonale zlými textami, dekorovanými školáckymi rýmami. Album je promovaný ako dokument rozchodu a vyrovnávania sa s ním, no pôsobí skôr ako nepodarený žúr ženy, ktorá túži byť hviezdou.
Je to však banalita, ktorú nemožno zakryť žiadnou pozlátkou, ktorá robí album MDNA takým vyčerpávajúcim, až zúfalým zážitkom. Triviálne témy, nastolené v Superstar alebo Turn Up the Radio, nezachraňuje ani relatívne uveriteľná citovosť balady Falling Free. Madonne pristane provokácia a novátorstvo, ktoré umne kĺbi všetko, čo sme už počuli, no v oveľa nablýskanejšej forme. Takým výtvorom je Gang Bang, ktorého šťavnatý názov a pulzujúci rytmus od Williama Orbita predstavujú asi najinšpiratívnejší kúsok na albume.
Diva, ktorá si uchováva popularitu skôr vďaka vyzývavým klipom a výpravným koncertom než hudbou, znie totiž unavene a vyšťavene z akýchkoľvek nápadov. Preto jej ostali už len klišé o dievčatách, ktoré sa chcú zabávať (to už sme počuli od Cyndi Lauper), o temných hriechoch (stačí sa učiť od Lany Del Rey) a romanci, ktorá už nie je. Nielen jej fanúšikovia, ale aj Madonna by si zaslúžili silnejší a podnetnejší návrat do dravých vôd popu.
Madonna: MDNA Interscope Records, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.