Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto verí Španielsku?

.časopis .týždeň vo svete

Otázku, aký rok má Španielsko pred sebou, si kladú mnohí. Nielen v tejto krízou postihnutej krajine, ale aj za jej hranicami. Vývoj v Španielsku má totiž široké presahy.

Dvadsaťtripercentná nezamestnanosť, rozpočtový deficit ako priepasť, ktorú sa centrálna vláda v Madride s námahou usiluje zasypať. Výnosy zo španielskych vládnych dlhopisov sa vytrvalo pohybujú okolo šiestich percent, čo je hranica, ktorá dvíha tlak aj tým najmenej panikárskym analytikom. Ekonomika, ktorej výkon sa nie a nie dostať na úroveň, čo by dovoľovala aspoň trochu optimizmu.
K tomu nespokojní občania, depresia. Na jednej strane odpor k domácim politikom a výčitky na ich adresu, že nezvládli situáciu. Na druhej strane až prehnané upínanie sa k opatreniam, ktoré by mohla konzervatívna vláda premiéra Mariana Rajoya dostať do praxe a pomocou nich – údajne – vytrhnúť Španielsko z najhoršieho. K tomu očakávania medzinárodnej pomoci, s ktorou by sa však spájalo hospodárske aj psychologické poníženie. Španielsko akoby prežívalo jednu traumu za druhou. A traumy majú v tejto krajine jednoznačné politické dopady.

.sú aj optimisti
Mariano Rajoy prišiel do premiérskej funkcie v decembri 2011 a ukázalo sa, že krajina je na tom horšie, než priznávala predošlá vláda socialistov pod vedením premiéra Josého Zapatera. Rajoyovi konzervatívci zo strany Partido popular vo vlaňajších voľbách triumfálne zvíťazili, hoci nesľubovali raj na zemi, ale uťahovanie opaskov. Španieli, traumatizovaní príkladom z Grécka, odovzdali Ľudovej strane spoľahlivú väčšinu hlasov a Rajoy triumfoval. (Netreba zabudnúť, že aj jeho predchodcu, ľavičiara Zapatera, vyniesla k moci národná trauma, teroristické útoky v Madride, z ktorých Španieli obvinili vtedajšiu konzervatívnu vládu, zapojenú do americkej vojny proti terorizmu.)
Dnes je Španielsko opäť traumatizované. Kolesá ekonomiky treba čím skôr rozkrútiť a získať pre krajinu, ktorá vyzerá na pokraji priepasti, dôveru trhov. Premiér Rajoy prišiel s pomerne ambicióznym plánom na znižovanie verejného dlhu a rozpočtového deficitu. Vyslúžil si rozličné reakcie.
Na jednej strane sú optimisti, ktorí vidia jeho riešenie ako realizovateľné. Agentúra Reuters citovala ekonóma z Deutsche Bank Gillesa Moeca: „V priebehu niekoľkých dní sme videli väčší pokrok ako za predchádzajúce štyri mesiace,“ komentoval Moec Rajoyove plány ušetriť 10 miliárd eur na výdavkoch na zdravotníctvo a školstvo. Dodal, že Španielsko je „v zásade udržateľnou krajinou, ale potrebuje robiť rázne rozhodnutia“.

.historické trenice a súčasné traumy
Mariano Rajoy je schopný prijímať rozhodnutia. Partneri z Európskej únie ho zatiaľ podporujú, dokonca ani zo strany Nemecka nepociťuje nevôľu, akej je vystavené napríklad Grécko. Problém spočíva v tom, že ani tie najambicióznejšie opatrenia nemusia priniesť očakávané výsledky, najmä keď traumatizovaní občania strácajú trpezlivosť. Premiér vytrvalo odmieta predstavu, že by bol Madrid odkázaný na finančnú záchranu zo zahraničia. Po tom, čo sa vo štvrtok minulý týždeň stretol vo Varšave s poľským premiérom Donaldom Tuskom, opäť zdôraznil: „Španielsko nie je možné zachraňovať, niet ani úmyslu zachraňovať ho, nie je to potrebné, takže žiadna zahraničná pomoc nebude.“
Popri tom však musí presvedčiť investorov, že je schopný dať financie svojej krajiny do poriadku. V ten istý deň, keď Mariano Rajoy vyslovil vo Varšave tieto jednoznačné slová, očakávalo sa v Madride, že parlament prijme návrh zákona, ktorý umožní madridskej centrálnej vláde, aby zasiahla v tých regiónoch, ktoré sa previnia príliš vysokými výdavkami.
Lenže práve v tom môže byť zádrh. Vlani sa rozpočtové ciele podarilo dodržať iba v jedinom španielskom regióne, takže je pravdepodobné, že zákon o nepopulárnom zasahovaní z Madridu bude často využívaný. Ak by ho prijal parlament a odsúhlasil senát, v máji by mohol vstúpiť do platnosti. Dá sa teda očakávať aj nárast vnútorných politicko-územných sporov a tráum. V Španielsku majú totiž vzťahy medzi centrom a regiónmi svoju neraz tragickú históriu. A kým kríza môže v istom momente zjednotiť Španielsko pod centrálnou zástavou, hneď vzápätí môže pripomenúť staré trenice.
Jedno je však zrejmé: taká podoba decentralizácie, ktorá umožňuje regiónom rozhadzovať peniaze, pretože ich vlády sú rovnako drahé a neefektívne ako tá centrálna, nie je dlhodobo možná nikde. Určite nie v krajine, o ktorej musí jej premiér jednostaj dôrazne vyhlasovať, že svoje finančné problémy zvládne aj bez cudzej pomoci. Mariano Rajoy je totiž so svojou proklamovanou vierou v Španielsko čoraz osamelejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite