Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fenomén Schlecker

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike

Investičná skupina Penta sa stala v týchto dňoch témou aj v Nemecku. Nie v role „gorily“, ale ako potenciálna záchrankyňa národného symbolu. Po tom, čo Anton Schlecker vyhlásil bankrot najväčšej nemeckej siete drogérií, stoja v pozore odbory aj politici na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou.

.o vážnych problémoch siete Schlecker, ktorá expandovala mimo nemeckých hraníc a ešte pred pár rokmi vlastnila v Európe 14-tisíc drogérií, sa hovorilo už dlhšie. Januárový krach firmy však napriek tomu šokoval. Nešlo len o krach jedného biznismodelu, ktorý nevyšiel. Bolo v tom niečo viac: takmer 40-ročná tradícia obchodíkov, ktoré zrástli s ulicami nemeckých dedín a miest. Sotva nájsť Nemku, ktorá by do tejto drogérie niekedy nevstúpila a súčasne si trochu nezanadávala na stiesnené priestory aj horšie ceny. Ale to všetko je minulosť.

.kto zachráni Schleckerfrauen?
Tisíce obchodíkov sa zatvorilo, polovica z 25-tisíc zamestnancov už bola prepustená. A po veľkom krachu sa rozhorel aj veľký politický konflikt: ľavica a odbory žiadali štedrú intervenciu štátu, vytvorenie akejsi prechodnej spoločnosti, v ktorej by predavačky ostali ďalších 12 mesiacov a dostávali podporu vo výške 67 percent predošlej mzdy. Dovtedy by si mali nájsť novú prácu, inak by po roku požiadali o podporu v nezamestnanosti. Odborárom sa dokonca podarilo presadiť pojem Schleckerfrauen (ženy od Schleckera), ktorý mal súcitiacu verejnosť nakloniť v prospech selektívnej štátnej pomoci.
Nápad sa však neujal, keďže ho odmietli koaliční liberáli z FDP. Uľavili tým najmä Angele Merkelovej, ktorá sa chcela vyhnúť nálepke sociálneho chladu. Argumenty proti štátnej intervencii boli nielen ideologické: prácu síce naraz stratili tisíce žien, tie však nežijú v jednom regióne, ale po celom Nemecku, a aj preto sa vďaka priaznivej situácii na trhu práce mnohé z nich rýchlo zamestnajú.
Ale čo s tromi tisíckami drogérií, ktoré ešte ostali? Tu nemeckí novinári aj experti skepticky špekulujú, či firmu, scvrknutú na vyše 3-tisíc prevádzok, ešte vôbec možno zachrániť a či si to záujemcovia ako Penta napokon nerozmyslia.

.bez telefónov
Príbeh tohto rodinného podniku, jeho vzostup aj potupný pád, môže na fakultách manažmentu slúžiť ako varovné poučenie: zlá firemná klíma sa dlhodobo nevypláca. Dnes 67-ročný Anton Schlecker, zakladateľ firmy a všemocný majiteľ, mal nepochybne talent a ťah na bránku. Keď sa v polovici 70. rokov v Nemecku liberalizoval obchod s drogistickým tovarom, vyučený mäsiar neváhal a otváral jeden obchod za druhým. Stavil na obmedzený sortiment a nevyučený personál, ktorý nežiadal veľké platy. Vyčítali mu síce, že je lakomý Šváb, ale darilo sa mu. Z malej siete bolo čoskoro impérium. Prvá rana osudu prišla v roku 1987. Jeho syn Larsa a dcéra Meike sa stali obeťou únoscov, ktorí žiadali výkupné 18 miliónov mariek. Otec Anton ho napokon zjednal na polovicu (išlo o sumu, na ktorú už bol poistený). Počas odovzdávania výkupného sa podarilo deťom ujsť, no hororový zážitok zanechal v rodine stopy. Odvtedy viedla utiahnutý spôsob života a možno aj tu sú korene nedôverčivosti, ktorá bola typická pre Schleckerov vzťah k jeho zamestnancom. Príklad za mnohé: jeho drogérie zamestnávali iba jednu predavačku, ktorá nemala k dispozícii žiadny telefón. Keď sa s ňou chcel spojiť napríklad jej regionálny vedúci, musel volať k susedom. Po lúpežnej vražde jednej predavačky Anton Schlecker ustúpil. Dal zaviesť telefóny, tie však mohli zamestnankyne používať len s absurdnými obmedzeniami. Normálne pomery  nastolilo až rozhodnutie súdu koncom 90. rokov. V tom istom čase iný súd dokonca manželov Schleckerovcov odsúdil na 10 mesiacov podmienečne, pretože stovky pracovníkov dostávali dlhodobo nižšiu mzdu než bola zakotvená v kolektívnych zmluvách.

.zmena prišla neskoro
Šetrný Schlecker vymyslel pred pár rokmi ešte iný trik. Celé sa to začalo zmenou obchodnej stratégie: tisícky malých drogérií boli dávnejšie nerentabilné, naopak, úspechy slávili konkurenčné siete DM a Rossmann s priestrannými obchodmi a bohatou ponukou. Anton Schlecker teda rušil stovky obchodíkov a budoval nové XL-predajne. Aby čo najviac znížil náklady, jeden jeho personalista naoko odišiel z firmy a založil personálnu agentúru Meniar. Cez ňu si Schlecker najímal do nových predajní presne tie isté predavačky, ktoré predtým pracovali v zrušených prevádzkach. S tým rozdielom, že po novom robili za polovičnú mzdu. Schlecker rafinovane využil dobre mienené zákony, no v roku 2010 sa to aj tak proti nemu obrátilo. Vzbúrili sa odbory, verejná mienka a Schleckera odsúdila aj Merkelovej vláda. Ten napokon celú fintu s Meniarom zrušil. Vo verejnosti sa však ešte viac upevnil dojem, že drogistický reťazec na čele s patriarchálnym miliardárom len zdiera svojich ľudí. Schleckerovi už nepomohla ani nová obchodná stratégia a vľúdná tvár, ktorú firma promovala v kampani.
To, čo z impéria ostalo, chcú teraz zachrániť Schleckerovi deti, ktorým dôveruje aj správca konkurznej podstaty. Ale veria si aj páni z Penty. Tí chcú po novom preraziť v Nemecku a presvedčiť, že ich budúcnosťou už nie sú gorilie praktiky.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite