Nedávne latinskoamerického turné, počas ktorého pápež zavítal do Mexika a na Kubu, bolo jednou z najťažších zahraničných ciest Benediktovho pontifikátu. Vo vzduchu visela najmä otázka, či sa stretne so zostarnutým Fidelom Castrom, veľavravné však bolo aj správanie Fidelovho mladšieho brata Raúla.
.castrovci majú pápežov radi
Kým v roku 1998 počas historickej cesty Jána Pavla II. na komunistickú Kubu sa Fidel Castro zúčastnil len na záverečnej omši na Námestí slobody v Havane, Raúl sa počas troch dní od Benedikta XVI. takmer neodlepil. „Pápeža privítal na letiskách v Santiago de Cuba a v Havane, prijal ho v Paláci revolúcie, ktorý je sídlom kubánskej vlády a zúčastnil sa na oboch omšiach. Bolo by zaujímavé vedieť, čo si Raúl myslel, keď Benedikt XVI. hovoril o tom, že vylúčenie Boha zo spoločnosti robí toto miesto neznesiteľným pre život,“ hovorí redaktor katolíckej TV Lux Ľudovít Malík.
Pravda je taká, že Castrovci sa z katolíckej Kuby pokúsili vytvoriť vzorový ateistický štát. Zmienka o marxizme-leninizme z ústavy síce vypadla až v roku 1992, ale na druhej strane, oficiálne vzťahy so Svätou stolicou krajina nikdy neprerušila. „V roku 2010 sa za mediácie španielskej vlády začal dialóg medzi havanským arcibiskupom, kardinálom Jaimem Ortegom a prezidentom Raúlom Castrom, ktorý napokon viedol aj k oslobodeniu množstva politických väzňov,“ konštatuje odborník na Latinskú Ameriku Ivan Kováč z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V tom istom roku Kubu navštívil aj vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi, arcibiskup Dominique Mamberti, aby si s miestnymi predstaviteľmi pripomenul sedemdesiate piate výročie nadviazania diplomatických vzťahov. Prejavom dobrej vôle pred návštevou pápeža bolo aj putovanie sochy Panny Márie z Cobre, ktorá je na ostrova veľmi uctievaná, po celej krajine.
.kritika komunizmu aj embarga
Na druhej strane nemožno ignorovať fakt, že cirkevné školstvo, ktoré bolo na Kube v roku 1961 skonfiškované, tu stále neexistuje. Paradoxné pritom je, že samotný Fidel Castro je bývalý miništrant a absolvent jezuitského kolégia. „Hoci oficiálne sú vzťahy medzi štátom a cirkvou dobré, štát v skutočnosti nemá radosť z toho, čo robíme. Naďalej je to komunistická krajina, v školách sa učí marxizmus-leninizmus. Je to teda veľký paradox,“ povedal Vatikánskemu rozhlasu francúzsky misionár Jean Ives, ktorý na ostrove pôsobí päť rokov. Povolenie vstupu pre misionárov bolo jedným z víťazstiev Jána Pavla II., ktoré tu vydobyl v roku 1998.
Aj keď sa Benedikt XVI. vo svojich príhovoroch koncentroval najmä na duchovné posolstvo, požiadavku vstupu náboženstva do škôl formuloval celkom jasne. „Dúfajme, že čoskoro nastane moment, v ktorom sa cirkev bude môcť v rôznych oblastiach učenia deliť o dobré poslania, ktoré jej Pán zveril a ktoré nemôže nikdy obchádzať,“ povedal počas záverečnej omše na havanskom Námestí revolúcie. Ďalšou jasnou výzvou bolo, aby nastalo plné rešpektovanie osobnej a náboženskej slobody.
Pre tie najcitlivejšie odkazy kubánskemu režimu, pre správy, ktoré majú zreteľný dosah na politickú súčasnosť a azda aj budúcnosť Kuby, si Benedikt XVI. vyhradil úplný začiatok a koniec svojej cesty. Počas tlačovej konferencie ešte na palube lietadla z Ríma konštatoval, že marxistická ideológia „nezodpovedá skutočnosti, neslúži budovaniu novej spoločnosti. Je teda potrebné hľadať nové vzory“. Na havanskom letisku počas rozlúčkového ceremoniálu odoslal aj posolstvo tzv. druhej strane. Podľa pápežových slov reštriktívne ekonomické opatrenia, pod ktorými každý rozumel americké embargo, len zhoršujú situáciu a negatívne doliehajú na obyvateľstvo.
.60 sekúnd
Došlo aj k očakávanému, ale oficiálne neohlásenému stretnutiu Benedikta XVI. so samotným Fidelom Castrom. Nenápadnou, ale veľmi významnou skutočnosťou pritom bolo, že polhodinový rozhovor medzi týmito dvoma mužmi neprebiehal v sídle vlády, ako sa pôvodne očakávalo, ale v budove apoštolskej nunciatúry. Posolstvo, ktoré z toho vyplýva, je nad slnko jasnejšie – nie pápež šiel za Fidelom, ale Fidel za pápežom.
„Joseph Ratzinger prijal Fidela Castra v rámci gesta pokory a dialógu, v záujme kubánskej cirkvi prenasledovanej päťdesiat rokov. Je to znamenie rešpektu k utláčaným veriacim, nie prejav úcty k upadajúcemu despotovi,“ napísal o tomto stretnutí vatikanista Giacomo Galeazzi, ktorý bol na Kube vyslaným redaktorom denníka La Stampa.
Fidel Castro, oblečený celý v čiernom, a Benedikt XVI. v pápežskej bielej podľa Galeazziho prirovnania pripomínali vlka, ktorý sa pokúsil vymazať vieru zo života Kubáncov, a baránka, ktorý stojí na čele utláčaného stáda.
Tí, ktorí sú najzraniteľnejšími členmi tohto stáda – kubánski disidenti – sa však stretnutia s hlavou cirkvi nedočkali. Po symbolických šesťdesiatich sekundách s pápežom pritom volali nielen matky väznených, Dámy v bielom, ale aj najznámejší katolícky disident Oswaldo Payá, ktorý kriticky uviedol, že „takýmito postojmi Vatikán v podstate neguje existenciu disidentského hnutia“.
.oblečenie a potlesk sú málo
Počas súkromného stretnutia Benedikt XVI. požiadal Raúla Castra aj o povolenie sláviť Veľký piatok ako sviatok. Raúl Castro síce na túto žiadosť ústretovo prikývol, rovnako ako jeho brat Fidel na slávenie Vianoc, ktoré boli pred návštevou Jána Pavla II. zakázané, ale ďalšie výrazné zmeny a zlepšenie situácie očakávať nemožno.
„Neviem, či sú dôvody na optimizmus. Isté je, že strana sa snaží v poslednom čase predstavovať cirkev ako svojho partnera v dialógu, a tak vytvárať dojem, že pluralizmus na Kube je možný. To však, samozrejme, nie je pravda. V súčasnej situácii nemožno hovoriť o žiadnom sociálnom dialógu,“ uviedol misionár Ives.
Podobne to vidí aj Ivan Kováč: „Raúl Castro nositeľom zmeny nie je a ani nebude. Systémové štruktúry sa v zásade pod jeho vedením nezmenili a predstavujú len kontinuitu po jeho bratovi Fidelovi.“
Obaja bratia sa počas pápežských návštev vyparádili – Fidel vtedy pred rokmi pri stretnutí s Jánom Pavlom II. vymenil uniformu za oblek a kravatu, Raúl sa teraz obliekol do košele bielej farby, ktorá sa môže chápať aj ako symbol nevinnosti. Ale kým obaja Castrovci odušu tlieskali pápežovým slovám o slobode a spravodlivosti, ich ľudia poľovali na tých, ktorí sa o tieto hodnoty naozaj usilujú.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
.castrovci majú pápežov radi
Kým v roku 1998 počas historickej cesty Jána Pavla II. na komunistickú Kubu sa Fidel Castro zúčastnil len na záverečnej omši na Námestí slobody v Havane, Raúl sa počas troch dní od Benedikta XVI. takmer neodlepil. „Pápeža privítal na letiskách v Santiago de Cuba a v Havane, prijal ho v Paláci revolúcie, ktorý je sídlom kubánskej vlády a zúčastnil sa na oboch omšiach. Bolo by zaujímavé vedieť, čo si Raúl myslel, keď Benedikt XVI. hovoril o tom, že vylúčenie Boha zo spoločnosti robí toto miesto neznesiteľným pre život,“ hovorí redaktor katolíckej TV Lux Ľudovít Malík.
Pravda je taká, že Castrovci sa z katolíckej Kuby pokúsili vytvoriť vzorový ateistický štát. Zmienka o marxizme-leninizme z ústavy síce vypadla až v roku 1992, ale na druhej strane, oficiálne vzťahy so Svätou stolicou krajina nikdy neprerušila. „V roku 2010 sa za mediácie španielskej vlády začal dialóg medzi havanským arcibiskupom, kardinálom Jaimem Ortegom a prezidentom Raúlom Castrom, ktorý napokon viedol aj k oslobodeniu množstva politických väzňov,“ konštatuje odborník na Latinskú Ameriku Ivan Kováč z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V tom istom roku Kubu navštívil aj vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi, arcibiskup Dominique Mamberti, aby si s miestnymi predstaviteľmi pripomenul sedemdesiate piate výročie nadviazania diplomatických vzťahov. Prejavom dobrej vôle pred návštevou pápeža bolo aj putovanie sochy Panny Márie z Cobre, ktorá je na ostrova veľmi uctievaná, po celej krajine.
.kritika komunizmu aj embarga
Na druhej strane nemožno ignorovať fakt, že cirkevné školstvo, ktoré bolo na Kube v roku 1961 skonfiškované, tu stále neexistuje. Paradoxné pritom je, že samotný Fidel Castro je bývalý miništrant a absolvent jezuitského kolégia. „Hoci oficiálne sú vzťahy medzi štátom a cirkvou dobré, štát v skutočnosti nemá radosť z toho, čo robíme. Naďalej je to komunistická krajina, v školách sa učí marxizmus-leninizmus. Je to teda veľký paradox,“ povedal Vatikánskemu rozhlasu francúzsky misionár Jean Ives, ktorý na ostrove pôsobí päť rokov. Povolenie vstupu pre misionárov bolo jedným z víťazstiev Jána Pavla II., ktoré tu vydobyl v roku 1998.
Aj keď sa Benedikt XVI. vo svojich príhovoroch koncentroval najmä na duchovné posolstvo, požiadavku vstupu náboženstva do škôl formuloval celkom jasne. „Dúfajme, že čoskoro nastane moment, v ktorom sa cirkev bude môcť v rôznych oblastiach učenia deliť o dobré poslania, ktoré jej Pán zveril a ktoré nemôže nikdy obchádzať,“ povedal počas záverečnej omše na havanskom Námestí revolúcie. Ďalšou jasnou výzvou bolo, aby nastalo plné rešpektovanie osobnej a náboženskej slobody.
Pre tie najcitlivejšie odkazy kubánskemu režimu, pre správy, ktoré majú zreteľný dosah na politickú súčasnosť a azda aj budúcnosť Kuby, si Benedikt XVI. vyhradil úplný začiatok a koniec svojej cesty. Počas tlačovej konferencie ešte na palube lietadla z Ríma konštatoval, že marxistická ideológia „nezodpovedá skutočnosti, neslúži budovaniu novej spoločnosti. Je teda potrebné hľadať nové vzory“. Na havanskom letisku počas rozlúčkového ceremoniálu odoslal aj posolstvo tzv. druhej strane. Podľa pápežových slov reštriktívne ekonomické opatrenia, pod ktorými každý rozumel americké embargo, len zhoršujú situáciu a negatívne doliehajú na obyvateľstvo.
.60 sekúnd
Došlo aj k očakávanému, ale oficiálne neohlásenému stretnutiu Benedikta XVI. so samotným Fidelom Castrom. Nenápadnou, ale veľmi významnou skutočnosťou pritom bolo, že polhodinový rozhovor medzi týmito dvoma mužmi neprebiehal v sídle vlády, ako sa pôvodne očakávalo, ale v budove apoštolskej nunciatúry. Posolstvo, ktoré z toho vyplýva, je nad slnko jasnejšie – nie pápež šiel za Fidelom, ale Fidel za pápežom.
„Joseph Ratzinger prijal Fidela Castra v rámci gesta pokory a dialógu, v záujme kubánskej cirkvi prenasledovanej päťdesiat rokov. Je to znamenie rešpektu k utláčaným veriacim, nie prejav úcty k upadajúcemu despotovi,“ napísal o tomto stretnutí vatikanista Giacomo Galeazzi, ktorý bol na Kube vyslaným redaktorom denníka La Stampa.
Fidel Castro, oblečený celý v čiernom, a Benedikt XVI. v pápežskej bielej podľa Galeazziho prirovnania pripomínali vlka, ktorý sa pokúsil vymazať vieru zo života Kubáncov, a baránka, ktorý stojí na čele utláčaného stáda.
Tí, ktorí sú najzraniteľnejšími členmi tohto stáda – kubánski disidenti – sa však stretnutia s hlavou cirkvi nedočkali. Po symbolických šesťdesiatich sekundách s pápežom pritom volali nielen matky väznených, Dámy v bielom, ale aj najznámejší katolícky disident Oswaldo Payá, ktorý kriticky uviedol, že „takýmito postojmi Vatikán v podstate neguje existenciu disidentského hnutia“.
.oblečenie a potlesk sú málo
Počas súkromného stretnutia Benedikt XVI. požiadal Raúla Castra aj o povolenie sláviť Veľký piatok ako sviatok. Raúl Castro síce na túto žiadosť ústretovo prikývol, rovnako ako jeho brat Fidel na slávenie Vianoc, ktoré boli pred návštevou Jána Pavla II. zakázané, ale ďalšie výrazné zmeny a zlepšenie situácie očakávať nemožno.
„Neviem, či sú dôvody na optimizmus. Isté je, že strana sa snaží v poslednom čase predstavovať cirkev ako svojho partnera v dialógu, a tak vytvárať dojem, že pluralizmus na Kube je možný. To však, samozrejme, nie je pravda. V súčasnej situácii nemožno hovoriť o žiadnom sociálnom dialógu,“ uviedol misionár Ives.
Podobne to vidí aj Ivan Kováč: „Raúl Castro nositeľom zmeny nie je a ani nebude. Systémové štruktúry sa v zásade pod jeho vedením nezmenili a predstavujú len kontinuitu po jeho bratovi Fidelovi.“
Obaja bratia sa počas pápežských návštev vyparádili – Fidel vtedy pred rokmi pri stretnutí s Jánom Pavlom II. vymenil uniformu za oblek a kravatu, Raúl sa teraz obliekol do košele bielej farby, ktorá sa môže chápať aj ako symbol nevinnosti. Ale kým obaja Castrovci odušu tlieskali pápežovým slovám o slobode a spravodlivosti, ich ľudia poľovali na tých, ktorí sa o tieto hodnoty naozaj usilujú.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.