Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Z Varšavy píše Grzegorz Górny

.grzegorz Górny .časopis .klub

Líder poľskej desaťpercentnej ľavicovej strany Janusz Palikot nedávno v poľskom parlamente vyhlásil, že „prišiel čas povedať Poliakom, že sa musia vzdať svojej poľskosti”. Keby líder francúzskych socialistov Francois Hollande povedal, že Francúzi musia rezignovať na svoju francúzskosť, alebo Ehud Barak z izraelskej laboristickej strany tvrdil, že Židia sa musia vzdať svojej židovskosti, bolo by to celkom isto ich posledné vystúpenie v kariére. Politik, ktorý by nahováral svojich rodákov, aby zradili svoju vlastnú národnú identitu, by musel v normálnom štáte s politikou skončiť.

Palikotove slová žiadne väčšie pobúrenie medzi novinármi nevyvolali. Väčšina hlavných médií je totiž ľavicovo-liberálna a Palikota, ktorý volá po legalizácii potratov, eutanázie či narkotík, považujú za nového ľavicového mesiáša. Robia z neho celebritu a jeho vystúpenia nekritizujú. Zaujímavá bola reakcia iných politikov. Jediný, kto protestoval, bol Aleksander Kwasniewski. Bývalý prezident povedal: „Nebláznime, prosím. Rozumiem o aký zámer ide, ale odmietam takéto súdy.” Bývalý prezident nekritizoval Palikotove zámery odnárodňovania Poliakov, len to, že o týchto plánoch verejne hovoril.
V ľavicovom diskurze je podmienkou modernizácie opustenie tradičnej národnej kultúry, ktorá predstavuje prekážku na ceste k európskosti. Niektorí publicisti píšu, že kým sa v Poľsku nezlegalizujú „homosexuálne manželstvá”, tak sa ani nepostavia diaľnice a z kohútikov nepotečie teplá voda. Hlavnou vecou, ktorej sa treba na ceste k modernite vzdať, je katolícke náboženstvo.
Na Palikotovo vyhlásenie nezaznela žiadna kritika z radov vládnej koalície. Občianska platforma, ktorá patrí do spoločenstva kresťansko-demokratických strán, samu seba považuje za centristicko-pravicovú stranu. Prezident Komorowski, ktorý je z tejto strany, si myslí, že Palikot si zaslúži rešpekt a reprezentuje provládne postoje. A premiér Tusk sa zase svojou vlastnou autoritou zaslúžil, že podpredsedníčkou Sejmu sa stala propotratová politička z Palikotovej strany.
Prečo premiér ani slovom nereagoval na slová ľavicového lídra? Možno bude jeho postoj jasnejší, ak si pripomenieme, čo v roku 1987 v ankete pre mesačník Znak povedal vtedy 30-ročný Donald Tusk: „Čo zostane z poľskosti, keď si odmyslíme celé to vznešeno-ponuro-šmiešne divadlo nesplnených snáh a nenaplnených vízií? Poľskosť je nenormálnosť. Tam, kde iní hovoria o kultúre, civilizácii a zbožnosti, Poliaci kričia Boh, česť a vlasť. Tam, kde iní budujú, milujú a umierajú, my vedieme vojny, ideme do povstania a hynieme. Polskosť nás ohlupuje, zaslepuje a privádza medzi mýty. Ona sama je mýtom. Poľskosť sa spája s prehrou a zlým osudom. A ťažko si to predstaviť inak.”
Ak je poľskosť nenormálnosť, potom je jej odmietnutie znakom normálnosti. A v takejto perspektíve prestávajú Palikotove slová šokovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite