Samozrejme, žiadneho politika ani političku nemožno degradovať len na príklad, či už pozitívny, alebo negatívny. Lady Warsi, jediná moslimka v britskej vláde, je komplexnejšia osobnosť, než aby sme na ňu hľadeli len ako na symbolickú zástupkyňu žien, etnických menšín a islamu v srdci britského štátu.
.dcéra pakistanských prisťahovalcov
Sayeeda Hussain Warsi sa narodila v roku 1971 v meste Dewsbury v severoanglickom Yorkshire ako druhá z piatich dcér pakistanského manželského páru. Jej rodičia sa do Veľkej Británie prisťahovali z pandžábskej provincie v Pakistane. Vybudovali si tu dobré zázemie. Sayeedin otec Safdar Hussain je dnes majiteľom prosperujúcej firmy, ktorá vyrába postele. Pritom keď v šesťdesiatych rokoch doputoval do svojej novej vlasti, bol majiteľom, ako píšu britské noviny Independent, úbohej sumičky 2 libry a päťdesiat centov. Safdar Hussain začal pracovať ako robotník, neskôr si založil dielňu.
Otec svojim dcéram zdôrazňoval, že je úplne jedno, akej práci sa v živote budú venovať, každú musia vykonávať s plným nasadením. „Ani jednu z vás nechcem vidieť v rade na podporu,“ hovorieval. Ako prisťahovalec od začiatku vedel, že o životné uplatnenie treba tvrdo bojovať.
Sayeeda sa, ako sama tvrdí, aj vďaka úspechu, ktorý mohol jej otec vo Veľkej Británii dosiahnuť, zaradila do tábora konzervatívcov. Presvedčila sa, že hodnoty ako spoločenská súdržnosť, kombinovaná s možnosťami pre podnikavých jednotlivcov, prinášajú ovocie. Nevychovali ju v presvedčení, že má na niečo automaticky nárok, a možno práve to bol najväčší vklad do jej budúcej kariéry.
.cameronova protežantka
Sayeeda svojho náročného otca nesklamala. Vyštudovala právo najskôr na University of Leeeds, potom na prestížnej College of Law v Yorku. Po zložení advokátskych skúšok sa zamestnala v právnickej kancelárii u Johna Whitfielda, ktorý bol začas aj konzervatívnym poslancom za jej rodné mesto Dewsbury. Neskôr si v Dewsbury založila vlastnú prax. Okrem iného pracovala aj v treťom sektore ako predsedníčka Nadácie Savayra, zameranej na zlepšovanie života žien.
Ešte pred vstupom do politiky sa Sayeeda Warsi stala medzi spolupracovníkmi známou ako žena, ktorá sa neľaká problémov. Jej slovný prejav mnohí hodnotili ako príliš ostrý, pri riešení krízových situácií sa však jej priamosť ukázala výhodná. A opäť pomohla pracovná etika, ktorú jej vštepili rodičia.
V roku 2003 si ju na konferencii toryovcov všimli vysokopostavení funkcionári Konzervatívnej strany. Oliver Letwin (dnešný minister vnútra) v nej rozpoznal talent. V roku 2005 sa pokúsila o zvolenie ako kandidátka Konzervatívnej strany za Dewsbury, vtedy ju porazil protikandidát Shahid Malik. Od Davida Camerona sa však dočkala satisfakcie: dostala funkciu podpredseníčky Konzervatívnej strany a v roku 2007 jej udelil aj doživotný barónsky titul. Stala sa členkou jeho tieňovej vlády, kde dostala na starosť ministerstvo spoločenskej súdržnosti a sociálnych vecí.
Počas kampane pred voľbami v roku 2010, z ktorých si konzervatívci odniesli víťazstvo, zažila lady Warsi všeličo. Útočili na ňu britskí „bieli nacionalisti“, hoci ona pred problémami imigrácie nezatvára oči. Vajíčkami ju zasypali extrémni islamisti, pre ktorých sa jej spolupráca s majoritnou spoločnosťou rovná zrade. Počúvala poznámky straníckych kolegov, že sa stala Cameronovou protežantkou iba preto, lebo Cameron chce dokázať, aký je tolerantný.
Nedá sa poprieť, že lady Warsi pomohla toryovcom odhodiť nevyhovujúci imidž starobritskej smotánky. Rozhodne to však nedokázala len tým, že by mlčala a vystavovala na obdiv svoju „etnicitu“.
.nehanbite sa za kresťanstvo!
Potom prišli voľby a víťazstvo konzervatívcov. Lady Warsi získala post ministerky bez portfólia v skutočnej vláde. Naďalej tu presadzuje svoje predstavy o spoločnosti, ktorá môže byť domovom pre ľudí rôzneho etnického pôvodu či vyznania. Británia pred ňou nemala ministra ani ministerku, ktorí by sa hlásili k islamu, a už preto je miesto lady Warsi významné. Ešte významnejšie sú však jej konkrétne politické kroky. Lady Warsi presadzuje zásady slobody. Ešte pred voľbami protestovala proti Cameronovmu plánu dostať do parlamentu vnútrostraníckymi manévrami viac žien, ako určia voľby. Podľa nej sú podobné mimodemokratické opatrenia ponižujúce. Háji aj právo britských žien nosiť burku, no nie preto, že by schvaľovala zahaľovanie žien – tvrdí, že súčasťou britskej spoločnosti musí byť právo obliekať sa tak, ako človek uzná za vhodné.
Lady Warsi zároveň argumentuje v prospech väčšieho zapojenia náboženstva do verejného života. Opakovane však upozornila, že nevolá po nejakej „teokracii“. Počas návštevy Benedikta XVI. v Anglicku a v Škótsku sa lady Warsi vyjadrila, že labouristická vláda narobila v spoločnosti škodu, keď sa pokúsila vykázať náboženstvo na okraj ako „pozostatok predindustriálnej éry“.
Vo februári tohto roku viedla delegáciu britských vysokých politikov na oficiálnej návšteve u pápeža vo Vatikáne a pri tejto príležitosti zdôraznila, že kresťanstvo by malo byť v centre európskeho verejného života. Varovala pred militantným sekularizmom, ktorý sa šíri v európskych spoločnostiach a má „spoločné črty s totalitnými režimami“. Dodala: „Až príliš často sa na našom kontinente podozrievavo pozeráme na náboženstvo, a toto podozrenie vyplýva zo zásadného omylu – chybne sa nazdávame, že aby sme vytvorili priestor a rovnosť pre menšiny, musíme sa vzdať nášho náboženského dedičstva.“ Keď moslimka vyzýva Európu, aby sa nehanbila za svoj kresťanský charakter, kresťania sa majú nad čím zamyslieť.
.dcéra pakistanských prisťahovalcov
Sayeeda Hussain Warsi sa narodila v roku 1971 v meste Dewsbury v severoanglickom Yorkshire ako druhá z piatich dcér pakistanského manželského páru. Jej rodičia sa do Veľkej Británie prisťahovali z pandžábskej provincie v Pakistane. Vybudovali si tu dobré zázemie. Sayeedin otec Safdar Hussain je dnes majiteľom prosperujúcej firmy, ktorá vyrába postele. Pritom keď v šesťdesiatych rokoch doputoval do svojej novej vlasti, bol majiteľom, ako píšu britské noviny Independent, úbohej sumičky 2 libry a päťdesiat centov. Safdar Hussain začal pracovať ako robotník, neskôr si založil dielňu.
Otec svojim dcéram zdôrazňoval, že je úplne jedno, akej práci sa v živote budú venovať, každú musia vykonávať s plným nasadením. „Ani jednu z vás nechcem vidieť v rade na podporu,“ hovorieval. Ako prisťahovalec od začiatku vedel, že o životné uplatnenie treba tvrdo bojovať.
Sayeeda sa, ako sama tvrdí, aj vďaka úspechu, ktorý mohol jej otec vo Veľkej Británii dosiahnuť, zaradila do tábora konzervatívcov. Presvedčila sa, že hodnoty ako spoločenská súdržnosť, kombinovaná s možnosťami pre podnikavých jednotlivcov, prinášajú ovocie. Nevychovali ju v presvedčení, že má na niečo automaticky nárok, a možno práve to bol najväčší vklad do jej budúcej kariéry.
.cameronova protežantka
Sayeeda svojho náročného otca nesklamala. Vyštudovala právo najskôr na University of Leeeds, potom na prestížnej College of Law v Yorku. Po zložení advokátskych skúšok sa zamestnala v právnickej kancelárii u Johna Whitfielda, ktorý bol začas aj konzervatívnym poslancom za jej rodné mesto Dewsbury. Neskôr si v Dewsbury založila vlastnú prax. Okrem iného pracovala aj v treťom sektore ako predsedníčka Nadácie Savayra, zameranej na zlepšovanie života žien.
Ešte pred vstupom do politiky sa Sayeeda Warsi stala medzi spolupracovníkmi známou ako žena, ktorá sa neľaká problémov. Jej slovný prejav mnohí hodnotili ako príliš ostrý, pri riešení krízových situácií sa však jej priamosť ukázala výhodná. A opäť pomohla pracovná etika, ktorú jej vštepili rodičia.
V roku 2003 si ju na konferencii toryovcov všimli vysokopostavení funkcionári Konzervatívnej strany. Oliver Letwin (dnešný minister vnútra) v nej rozpoznal talent. V roku 2005 sa pokúsila o zvolenie ako kandidátka Konzervatívnej strany za Dewsbury, vtedy ju porazil protikandidát Shahid Malik. Od Davida Camerona sa však dočkala satisfakcie: dostala funkciu podpredseníčky Konzervatívnej strany a v roku 2007 jej udelil aj doživotný barónsky titul. Stala sa členkou jeho tieňovej vlády, kde dostala na starosť ministerstvo spoločenskej súdržnosti a sociálnych vecí.
Počas kampane pred voľbami v roku 2010, z ktorých si konzervatívci odniesli víťazstvo, zažila lady Warsi všeličo. Útočili na ňu britskí „bieli nacionalisti“, hoci ona pred problémami imigrácie nezatvára oči. Vajíčkami ju zasypali extrémni islamisti, pre ktorých sa jej spolupráca s majoritnou spoločnosťou rovná zrade. Počúvala poznámky straníckych kolegov, že sa stala Cameronovou protežantkou iba preto, lebo Cameron chce dokázať, aký je tolerantný.
Nedá sa poprieť, že lady Warsi pomohla toryovcom odhodiť nevyhovujúci imidž starobritskej smotánky. Rozhodne to však nedokázala len tým, že by mlčala a vystavovala na obdiv svoju „etnicitu“.
.nehanbite sa za kresťanstvo!
Potom prišli voľby a víťazstvo konzervatívcov. Lady Warsi získala post ministerky bez portfólia v skutočnej vláde. Naďalej tu presadzuje svoje predstavy o spoločnosti, ktorá môže byť domovom pre ľudí rôzneho etnického pôvodu či vyznania. Británia pred ňou nemala ministra ani ministerku, ktorí by sa hlásili k islamu, a už preto je miesto lady Warsi významné. Ešte významnejšie sú však jej konkrétne politické kroky. Lady Warsi presadzuje zásady slobody. Ešte pred voľbami protestovala proti Cameronovmu plánu dostať do parlamentu vnútrostraníckymi manévrami viac žien, ako určia voľby. Podľa nej sú podobné mimodemokratické opatrenia ponižujúce. Háji aj právo britských žien nosiť burku, no nie preto, že by schvaľovala zahaľovanie žien – tvrdí, že súčasťou britskej spoločnosti musí byť právo obliekať sa tak, ako človek uzná za vhodné.
Lady Warsi zároveň argumentuje v prospech väčšieho zapojenia náboženstva do verejného života. Opakovane však upozornila, že nevolá po nejakej „teokracii“. Počas návštevy Benedikta XVI. v Anglicku a v Škótsku sa lady Warsi vyjadrila, že labouristická vláda narobila v spoločnosti škodu, keď sa pokúsila vykázať náboženstvo na okraj ako „pozostatok predindustriálnej éry“.
Vo februári tohto roku viedla delegáciu britských vysokých politikov na oficiálnej návšteve u pápeža vo Vatikáne a pri tejto príležitosti zdôraznila, že kresťanstvo by malo byť v centre európskeho verejného života. Varovala pred militantným sekularizmom, ktorý sa šíri v európskych spoločnostiach a má „spoločné črty s totalitnými režimami“. Dodala: „Až príliš často sa na našom kontinente podozrievavo pozeráme na náboženstvo, a toto podozrenie vyplýva zo zásadného omylu – chybne sa nazdávame, že aby sme vytvorili priestor a rovnosť pre menšiny, musíme sa vzdať nášho náboženského dedičstva.“ Keď moslimka vyzýva Európu, aby sa nehanbila za svoj kresťanský charakter, kresťania sa majú nad čím zamyslieť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.