Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .hudba

Damien Jurado:Maraqopa (Secretly Canadien)
Americký pesničkár Damien Jurado je jedným z najutajenejších folkrockových pokladov. Dostať sa k nemu nie je ľahké, niekto vám prosto musí povedať, že taký hudobník existuje. No ten objav stojí za to. Damien nahral za pätnásť rokov až desať albumov, no drží sa v úzadí. Jedným z dôvodov, prečo nevystavuje na obdiv svoje nádherné pesničky, je aj, to, že je silno veriacim človekom. Najprv osloví svojím jemným zamatovým hlasom, potom prichádzajú na rad jeho pesničky, ktoré znejú najprv nenápadne. Zaľúbenosť prichádza na druhé, tretie počutie. Jurado má blízko k súčasným hviezdam folkrockového hnutia, ako sú Bon Iver alebo Fleet Foxes, no zostáva osobitý aj preto, lebo si zachováva od tejto scény odstup a zostáva sám sebou.
4/5
.peter Bálik

YPPAH: Eighty One
(Ninja Tune)
Jose Luis Corrales Jr., 31-ročný Houstončan, si tak ako My Bloody Valentine, Ride či Spoonfed Hybrid od roku 2006 keď debutoval u Ninja Tune, počas hrania introvertne obzerá topánky, má rád stredné tempá, snivé plochy, a do konceptu zapadá i slovná hračka v názve. Corrales začínal ako rocker, neskôr podľahol turntablizmu a jeho snom je písanie soundtrackov. To na dostatočnú šírku záberu stačí. Na rozdiel od väčšiny žánrových kolegov (azda s výnimkou Kevina Shieldsa) nie je multiinštrumentalistom len papierovo, navyše vie, že kúzlu jedinečnej atmosféry neuškodí, ak je zdôraznená rytmicky i harmonicky zaujímavo. Dokonca sa nebojí regulárnych piesní s relatívne hitovým potenciálom, pričom s niektorými mu vypomohla speváčka, huslistka a aktivistka Anomie Belle (vystupuje s Trickym, Sneaker Pimps či s kapelou oscarového Gustava Santaolallu Bajofondo). Yppah spravil z mŕtveho ramena shoegazingu životodarný, moderne znejúci rock, ktorému k prívlastku futuristický chýba naozaj málo.     
4/5
.daniel Baláž

Garth Knox: Saltarello
(ECM/Divyd)
Známy írsky violista, hráč na viole d´amore i stredovekej fidule Garth Knox, ktorý sa ako špecialista na súčasnú hudbu preslávil spoluprácou s Ensemble InterContemporain Pierra Bouleza, či pôsobením v Arditti Quartet, vytvoril na svojom najnovšom albume spolu s Agnès Vesterman (violončelo) a Sylvainom Lemêtrom (perkusie) podmanivý zvukový svet, kde si včerajšok bez problémov podáva ruku s dneškom. Írske tradicionály strieda melanchólia v hudbe anglických géniov Dowlanda a Purcella, extrovertná senzuálnosť Vivaldiho koncertu kontrastuje s dielami stredovekej mystičky Hildegardy z Bingenu, mozaiku dopĺňajú kompozície súčasnej fínskej skladateľky Kaije Saariaho s využitím elektroniky. Samozrejme, nechýbajú stredoveké tance, ktoré dali CD názov. Sugestívny celok s pečaťou autentickosti dotvára Knoxova výnimočná muzikalita. Nemožno iné ako odporúčať.   
4/5
.andrej ŠUBA

The Bright Eye: My Day of Joy
(The Bright Eye Music)
Nemýľte si ich s kapelou Bright Eyes. Táto kapela je zo Slovenska a je škoda, že je pre širšiu základňu fanúšikov alternatívnej hudby zatiaľ neznáma. Ak by ste čakali ďaľšiu nudnú neinvenčnú „britskú“ gitarovku zo Slovenska, budete príjemne prekvapení. Po vložení disku do prehrávača ma obklopil mäkký, príjemný zvuk s dominujúcou basou a neoromantickými klávesmi, pripomínajúcimi The Cure. Ich tvorba je ako svieži závan na našej gitarovej scéne a svojím štýlom sa vymyká jej štandardom. Mladistvý optimizmus a dravosť sa miešajú so skutočnou melanchóliou. Pieseň Me in Bittersweet je skutočný klenot. Vokál Michaela Willowa môže niekoho iritovať svojou zvláštnou farbou, ale k hudbe The Bright Eye si iný hlas predstaviť neviem a nechcem. Kapela album ponúka na voľné stiahnutie.
5/5
.renat Khallo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite