Je totiž celkom jedno, či hráte hudbu u nás, alebo v Kaliningrade, stať sa súčasťou svetovej scény sa dá odvšadiaľ, ale naše pokojné vody sú ideálne pre naše milo lenivé povahy. (Napriek tomu je sťahovanie lákavé...napokon sa často skupine stane tým najzaujímavejším priestorový presun, čím sa z hudobníkov tak trochu stávajú geografi... ) Aj tak snívame ďalej... byť tak súčasťou britskej scény... Majú to ľahké, len sa dobre narodili... Na prvý pohľad to vyzerá, že nie je nič ľahšie, ako hrať hudbu práve na ostrovoch. Svet na nich pozerá s obdivom, ale aj istým podozrením, hraničiacim s dešpektom. To sa im to hrá, všade majú kluby, milión festivalov, plné krčmy... Ale to je práve to. Majú všetkého veľmi veľa. Veľmi veľa dobrého. Dobrých skupín, dobrých klubov. Byť dobrí v Anglicku nemusí znamenať vôbec nič, lebo je tam takých na každom kroku toľko, že prehliadnuť vás dokážu s ľahkosťou. Zaviedli si systém manažér – agent – kapela (plus vydavateľ). Stojíte v klube, pozeráte na mladučkú skupinu, zjaví sa pri vás mladučký chalan, predstaví sa ako ich manažér. Aj ich platím, vraví... Čo platíš? Všetko, hlavne nahrávku, investujem do nich, verím im. A keď ich ten entuziasta za svoje vlastné peniaze vypiple, príde nejaký zavedený žralok a šup – skupina sa poďakuje a mladík sa musí obzerať po ďalšom dobrodružstve. Ide o neúprosný boj, kde musíte mať vytrvalosť a najmä vášeň. Takú tú úplnú vášeň, kde nehľadíte pomaly na nič iné iba na hudbu. Presadiť sa v Anglicku, kde je každý večer v jednom meste taká ponuka koncertov, ako u nás za rok, je nezávideniahodná drina. Som rád, že ju tí šialenci podstupujú, veľmi dobre sa to v našej kultúrne pokojnej Strednej Európe počúva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.