Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvé sklamanie s Ficom

.martin Hanus .časopis .týždeň doma

Suverénnemu víťazovi volieb zrejme ešte chvíľu vydrží pekný imidž aj štátnický tón. Žiaľ, námietke skeptikov, že ide iba o umeleckú fasádu, dáva za pravdu menoslov ministrov druhej vlády Roberta Fica. Ten je prvým veľkým sklamaním po voľbách.

.budeme len samé prekvapenia, hovoril po voľbách Robert Fico, ktorý odvtedy prekvapuje pokojným vyžarovaním, ústretovosťou voči novinárom aj veľkorysosťou voči opozícii. No tým prvým skutočným testom, či sa forma pretaví do obsahu, mali byť mená nových ministrov.
Test dopadol horšie, než sa čakalo. Azda jediným príjemným prekvapením je postava nového ministra spravodlivosti. Fakt, že predseda Smeru nesiahol v tejto oblasti po vlastných kádrových rezervách, ale po úspešnom advokátovi, je dobrou správou. Lenže ani táto nominácia zatiaľ nie je dôvodom na nekritické ovácie (viac v článku Mareka Vagoviča).

.starí známi
Do kategórie očakávaných ministrov patria popredné stranícke mená Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra, Jána Počiatka, Dušana Čaploviča či Mareka Maďariča, ale aj nestraníka Miroslava Lajčáka. Nech si o uvedených vrcholných predstaviteľoch Smeru myslíme čokoľvek, je pochopiteľné, že v jednofarebnej Ficovej vláde nemohli chýbať.
Skutočné sklamanie je spojené až s treťou kategóriou ministrov: sú ňou straníci druhého sledu, ktorí neoplývajú odborným zázemím ani najlepšou povesťou. Ich prítomnosť dokazuje, že kým marketing Fica dokáže zázraky, genetika Smeru ich nepripúšťa. Odpoveď, prečo sa niektorí ľudia z pozadia Smeru stali ministrami, totiž možno hľadať viac v biznise než v politike. Robert Fico síce vo voľbách ovládol krajinu, ale jeho stranu zas ovládajú silné záujmové skupiny.

.naozaj niet lepších?
Ficovým favoritom do vlády zaiste nebol Bratislavčan Martin Glváč, ktorý v minulosti zbohatol na pozoruhodných obchodoch s Fedorom Flašíkom alebo mal napríklad kontakty so zavraždeným bosom bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom. Predseda Smeru sa chcel Glváča zbaviť už pred voľbami v roku 2006, vtedy sa však zaňho postavili Robert Kaliňák, no najmä Vladimír Poór. Odvtedy sa Fico o odstavenie Glváča ešte pokúšal, neuspel však. Ani vzťahy medzi Kaliňákom a Glváčom teraz nie sú ideálne. Je úľavou, že Glváč napokon nezamieri na justíciu. Prevezme však rezort obrany, s tajnou službou aj so všetkými miliónovými zákazkami v rôznych stupňoch utajenia. A je vcelku možné, že nadviaže (ak sa tak už nestalo) účelové spojenectvo práve s Kaliňákom, ktorý je na obrane ako doma.
Ďalšou znepokojujúcou nomináciou je Peter Žiga na ministerstve životného prostredia. V tejto súvislosti je ešte tým menším problémom, že Žiga kedysi vo veľkom podnikal s drevom. Horšie je to skôr s povesťou košického krajského šéfa Smeru, ktorý síce patrí do východoslovenského podnikateľského klanu, ale má dobré vzťahy aj s Glváčom.
Ďalej je tu Zuzana Zvolenská, budúca ministerka zdravotníctva. Nikto v brandži nepozná jej reformnú víziu. Zato panujú pochybnosti o jej manažérskych schopnostiach, keďže ako niekdajšia šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne zanechala stratu vo výške 120 miliónov eur, pričom hospodárenie VŠZP sa výrazne zlepšilo až s jej odchodom, teda s nástupom Radičovej vlády v roku 2010. O Zvolenskej je takisto známe, že pôsobila ako riaditeľka úseku zdravotných činností v poisťovni Dôvera, ktorú vlastní Penta a do ktorej podľa neoficiálnych informácií vstúpil aj Juraj Široký. Ako je možné, že Fico v týchto „pogorilých“ časoch vysiela do vlády práve Zvolenskú s kariérou v penťáckej poisťovni? Odpoveď ukrýva verejné tajomstvo, podľa ktorého Zvolenská v Dôvere zastupovala záujmy neoficiálneho spolupodielnika poisťovne Juraja Širokého, na čo už upozornil týždenník Trend.  
Štvrtou problematickou nomináciou je Ján Richter na poste ministra sociálnych vecí. Robert Fico už do vlády nechcel Vieru Tomanovú – nielen pre kauzy, ktoré sa s ňou spájali, ale najmä z dôvodu, že už nechcel trpieť jej emocionálne vystupovanie. Generálny manažér Smeru a bývalý ústredný tajomník SDĽ je na rozdiel od predošlých mien postavou, o ktorú sa môže šéf strany naozaj oprieť. Richter je v Smere obávaným človekom, má veľký vplyv, mocenský aj finančný. Pátrať po jeho predstavách o sociálnej politike je márne, v minulosti sa vyjadroval k téme obrany. Richter bude vo vláde najmä na to, aby v tejto oblasti napĺňal predstavy R. Fica.
Veľa dobrého nedáva tušiť ani Ľubomír Vážny ako budúci podpredseda vlády pre veľké investičné projekty. Exminister dopravy sa v minulosti prejavil najmä ako minister pre veľké zisky niektorých firiem (Juraj Široký by vedel rozprávať). Vážny sa dostal do Smeru cez Poóra.

.smer parlament
O biednom personálnom zložení Smeru svedčí aj obsadenie na vrcholných postoch v Národnej rade. Tým ani tak nie je myslený Pavol Paška, s ktorým sa dalo na poste predsedu NR SR počítať. Robert Fico potreboval na čele parlamentu Pašku, ktorý sa mu už osvedčil pri udržiavaní disciplíny poslaneckého klubu Smer. Pavol Paška bude zrejme rovnako jako predtým na vedľajší úväzok pracovať v tieni ministerky zdravotníctva. Keďže jeho východoslovenská partia má dobré vzťahy so Širokým (napokon, tiež rodákom z Košíc), spolupráca bude fungovať.
Nepodareným vtipom je Renáta Zmajkovičová ako podpredsedníčka NR SR. Zmajkovičová v minulosti už celkom zlyhala ako šéfka mandátového a imunitného výboru, keď ani nepredstierala elementárnu snahu o nadhľad, nevyhnutný na výkon verejnej funkcie: kým iniciatívne žiadala trestať pokutami vtedajších opozičných poslancov, napríklad za výroky v rozprave, v prípade falšovania podpisu Slotu Rafajom či pri ďalších pokleskoch poslancov z jej koaličného tábora mlčala alebo ich ospravedlňovala.

.financmajster Kažimír
Nemalé dôvody na spokojnosť má skupina okolo Roberta Kaliňáka, ktorá obsadí vo vláde tri kľúčové pozície. Sám Kaliňák bude opäť ministrom vnútra, exminister financií Ján Počiatek už nechcel robiť na tejto pozícii, a získal pre neho zaujímavejší post superministerstva s dopravou a eurofondmi, ktoré ponúka pre biznisovo orientovaných politikov bohaté možnosti. Ďalším Kaliňákovým človekom je Peter Kažimír, ktorý je, na rozdiel od Kaliňáka a Počiatka, naozaj aj úprimným sociálnym demokratom. Svojho času bol dokonca členom Ftáčnikovej ľavicovo-liberálnej SDA. Imidž mu trochu pokazil jeho lapsus s grafom (keď vážne tvrdil, že ceny plynu klesli za Fica o 90 percent), ale napriek tomu patrí Kažimír medzi tie lepšie nominácie novej vlády.
Rozmýšľa síce pomalšie ako Počiatek, na rozdiel od neho (aj na rozdiel od odchádzajúceho Mikloša) je však pracovitý. Na budúcom ministrovi financií leží veľká zodpovednosť, on sám si podľa informácií zo zákulisia uvedomuje vážnosť situácie a má už približnú predstavu o tom, ako by mali vyzerať nevyhnutné konsolidačné opatrenia. Je tiež potešiteľné, že medzi jeho radcov nepatria starší ekonómovia zo SAV, ale skôr odborníci ako Michal Horváth, Ľudovít Ódor či Martin Filko.
Kažimír sa musí pohybovať v úzkych mantineloch, nastavených Ficovou ideológiou o istotách, preto bude jeho pozícia mimoriadne zložitá: jeho opozícia nebude sedieť ani tak v parlamente, ako na Úrade vlády.

.prezidentský sen?
Nové časy prichádzajú pre novinárov, ktorí budú mať, na rozdiel od Radičovej vlády, značne menej informácií z politického zákulisia. Smer funguje ako dobre zorganizovaná armáda — straníci toho veľa nevedia, a tí informovanejší si dávajú veľký pozor na únik informácií. Robert Fico má totiž premyslenú taktiku: je len pár ľudí, s ktorými sa naozaj zhovára o podstatných veciach, tie však nerieši na straníckych fórach s viacerými účastníkmi, ale medzi štyrmi očami. Má tak nástroj, ako ľahko identifikovať únik informácie, vďaka čomu k únikom takmer nedochádza. Novinári sa tak viac o Smere dozvedajú ani nie tak v rozhovoroch s jeho predstaviteľmi, ako najmä v biznis prostredí.  
Jedna informácia, ktorá koluje medzi zasvätenými ľuďmi, je však predsa len prekvapujúca: Robert Fico vraj zvažuje, že bude o dva roky kandidovať na funkciu prezidenta. Na prvý pohľad to nemá logiku. Len si predstavme: v roku 2014 49-ročný premiér Fico, mimoriadne talentovaný a ambiciózny politik, ktorý disponuje obrovskou mocou, sa spokojne uvelebí v Grassalkovičovom paláci ako politický dôchodca. Prezidentský úrad by možno rovnako ako Ivan Gašparovič zastával 10 rokov a pri odchode by nemal ani 60 rokov. Naozaj je toto Ficov bezprostredný kariérny sen?
Už onedlho dvojnásobný premiér vraj naozaj rozmýšľa týmto spôsobom. „Preňho by to bolo vykúpenie,“ povedal nám zasvätený zdroj. Mal by dobré materiálne zabezpečenie, zbavil by sa stresu z vládnutia, ktoré ho vraj až tak nenapĺňa. Na najvyšších poschodiach Smeru sa dokonca šíri obava, čo by Ficov odchod z výkonnej politiky znamenal pre stranu. Jej predseda totiž stmeľuje jej názorové a najmä biznisové skupiny spôsobom, ako by to nedokázal nikto iný. Jeho odchod by stranu takmer zákonite dezintegroval.
Autor týchto riadkov je k úvahám tohto typu skeptický a neverí, že Fico bude o dva roky skutočne kandidovať na prezidenta. Ale je prinajmenej zaujímavé, že sa tieto úvahy objavujú, pričom o nich hovoria aj informovaní ľudia, ktorí o nich nekomunikujú s nejakým bočným úmyslom.  

.skepsa: najlepší radca
Určite bude vzrušujúce sledovať ďalšiu cestu Roberta Fica: vo svojej prvej ére ako premiér sklamal a viac než štátnika pripomínal permanentného bojovníka na barikádach. Je isté, že sa v mnohom poučil, aj preto sa pragmaticky rozhodol pre nový štýl politiky. Druhá Ficova vláda už naozaj nemôže byť horšia než prvá. A stále platí, že Smeru by mala dať aj kritická časť verejnosti šancu a neprepadať temer zautomatizovanej protificovskej hystérii. Len škoda, že mená ministrov druhej vlády Smeru na optimizmus príliš nenabádajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite