obrovský paradox to je. Ceny pohonných palív stúpajú do nepredstaviteľných výšok – liter obyčajného Naturalu 95 by dnes stál 50 starých dobrých korún. A národ nič, stále kupuje čoraz viac áut; v uplynulom mesiaci okolo 5.400. Úprimne, kto z nás videl človeka, ktorý by si kvôli cene benzínu, vyššej o dva centy, odpustil, dajme tomu, výlet do Mossonmagyaróváru? Alebo by nešiel k svokrovcom na obed? Všetci frflú, no všetci jazdia. Vlani sa na svete vyrobilo viac ako 80 miliónov áut. Najnovšie môžu ceny benzínu poriadne skomplikovať opätovné zvolenie Baracka Obamu. Američania frflú tiež, a to tam liter vyjde na neskutočných 75 eurocentov.
.elektromobily pre premiéra, úradníka aj oligarchu
Dožijú sa toho iba máloktorí z nás, no približne o dvesto rokov, plus mínus, ľudstvo spotrebuje zásoby ropy a naftový žúr sa skončí. Ak opomenieme pohon na plyn, ktorý je veľmi populárny v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ale aj na Blízkom a Strednom Východe, tak obrovskou nádejou pre nás, motoristov, a obrovským postrachom pre šejkov v okolí Perzského zálivu – ktorí prídu o našu závislosť od nich – sú čoraz rozšírenejšie elektromobily. Tie majú, pravda, ešte zopár drobných nedostatkov. Sú zatiaľ neúmerne drahé, majú zatiaľ slabý dojazd, existuje iba málo čerpacích staníc a najmä, batérie v týchto autách sa zvyknú vznietiť.
Posledný dôvod zaujíma zákazníkov prioritne, čo dokazujú aj vážne problémy s pošramotenou povesťou Osobného auta roka na americkom trhu Chevrolet Volt. Nielenže prepadlo v teste renomovaného mesačníka Consumer Reports, ale navyše americký Úrad pre bezpečnosť na cestách (NHTSA) prišiel na to, že batérie tohto vozidielka sa môžu po náraze vznietiť. A nielen môžu, aj sa vznietili. Predajcovia zápasia s klesajúcim záujmom zákazníkov a koncern General Motors musí teraz na mesiac jeho výrobu zastaviť. Volt je takzvaný plug-in hybrid, čo znamená pohon elektromotorom, súčasne má však malý spaľovací benzínový motor, ktorý po vybití batérie vyrába elektrinu na ďalšiu jazdu. Nejde o nijaké handicapované vozidlo pre uvedomelých, na 100 kilometrov za hodinu zrýchli za desať sekúnd a dosiahne maximálnu rýchlosť viac ako 160 kilometrov za hodinu. Podobné parametre má jeho európske dvojča s rovnako neinvenčným názvom, Opel Ampera, ktoré sa pre zmenu stalo nedávno Autom roka v Európe. Motoristické žurnály ho v súčasnosti horúčkovito testujú. Nejeden prípadný záujemca si však pri cene vyše 42-tisíc eur povie, že za tie peniaze môže mať slušne vybavené BMW nižšieho, teda jednotkového či trojkového radu. No ktovie, možno nie je ďaleko čas, keď budú naše cesty brázdiť vládne bavoráky s lapidárnym označením 220 V (pre ministrov a námestníkov) a 380 V (pre premiéra, ten musí byť predsa trojfázový).
Na referentov a nižšie úradníctvo myslí česká Škoda, ktorá postavila desať Octavií vybavených iba elektromotormi. Zatiaľ ich testujú vrcholoví manažéri automobilky, no po apríli môže prísť rad aj na vás. Šéf vývoja tejto hyperzelenej škodovky (ako si ešte povieme, je to relatívne) Peter Kristl vás zatiaľ schladí informáciou, že dojazd na jedno nabitie je maximálne 150 kilometrov. „Nie je problém postaviť elektromobil s dojazdom 500 kilometrov, no bude nedostupný, pretože bude drahý,“ konštatuje Kristl. Aká bude cena Octavie do zásuvky, nie je zatiaľ známe. Poznáme iba jej priemernú spotrebu. Tá je natoľko vtipná, že ju treba zacitovať presne – okolo 20 kWh na sto kilometrov. Pri cene dve až tri české koruny na jednu kWh sú teda prevádzkové náklady najnovšieho výtvoru z Mladej Boleslavi asi desaťkrát nižšie ako pri úsporných Octaviach na naftu. A to už je zaujímavý parameter.
Na najnáročnejšiu klientelu, roztopašných majiteľov politických strán, finančných skupín a iných im podobných oligarchov pamätá britských výrobca Morgan. Tento šľachtic na ženevskom autosalóne predstavil výrazne žltý roadster Electric Plus E. Opäť, ehm, nijako duchaplný názov, no výkony uchvacujú. Elektrinou poháňaný model ponúka výkon 120 kW (v starej terminológii 163 koní) a z nuly na sto akceleruje za rovných šesť sekúnd! Na to, že okolostojaci účastníci premávky nebudú takmer nič počuť, čo je ďalší handicap elektromobilov, je to hotová vražedná zbraň. Navyše, dojazd na jedno nabitie je iba 190 kilometrov. Na frajerské premávanie sa po francúzskej Riviére od jachty k jachte to však bude bohato postačovať,
.verejný elektromobil, vzor 2060
Bolo by hlúpe robiť si iba posmešky, pretože éra elektromobility skutočne prichádza. Odborníci hovoria o druhej historickej zmene dopravy. Tou prvou bol vynález Nemca Karla Benza pred 120 rokmi, ktorý spôsobil, že voz už neťahali kone či osly, ale spaľovací motor. Američan Henry Ford, inšpirovaný pásovým posunom zvierat na bitúnku, zaviedol zas pásovú výrobu áut. Už v roku 1914 vyrobil 250-tisíc áut s modrým oválom v znaku. Potom prišli užitočné vylepšenia; volant namiesto riadiacej páky, stierače na čelné sklo, spätné zrkadielka, neskôr posilňovač riadenia a sebavedomia. A samozrejme, klimatizácia. V autách dnes deti sledujú obľúbené filmy, dunivé zvuky do okolia dokážu vypúšťať výkonné zvukové aparatúry so subwoofermi.
Prvé elektricky poháňané vozidlo zostrojil už v roku 1835 holandský profesor Sibrandus Stratingh. Nebolo to celkom ono, pretože zvládlo odviezť iba batériu a primitívny motor – vodič musel kráčať vedľa. Nebol to však až taký nezmysel. Dnes inžinieri vyvíjajú autá, ktoré nebudú potrebovať vodiča. Áno, čítate dobre. Autá ovládané počítačmi budú rýchlejšie a bezpečnejšie. Zatiaľ auto dokáže s pomocou parkovacích asistentov samo iba zaparkovať. Z éry sci-fi však do svetových metropolí budú celkom určite prichádzať elektromobily s nulovými emisiami, ktoré sa stanú najrozšírenejšími dopravnými prostriedkami. Budú verejne dostupné. Inými slovami, otvoria sa každému človeku, ktorý bude mať platnú identifikačnú kartu. Po jej vložení do takého auta pasažier nastúpi, zvolí si trasu a sadne si. O ostatné sa nestará. Ak má na konte dosť peňazí, verejný elektromobil ho odvezie trebárs za tri hodiny z Bratislavy do Košíc. Cestou doplní energiu viacerými spôsobmi: z karosérie, ktorá je zároveň solárnym panelom, z indukčných pásov na nabíjacích úsekoch diaľnice (nahradili medzičasom pomalé a neefektívne dobíjacie stanice pri nákupných centrách) a tiež zo solárnych panelov, ktoré tvoria povrch vozovky.
.solartaxík ako šok z budúcnosti
Kým autá so spaľovacími motormi odídu so vztýčenou hlavou do minulosti, vynálezcovia a inžinieri sa ešte natrápia. Samotný Londýn má pritom už dnes 1 300 nabíjacích staníc pre elektromobily. Spoločnosť Siemens už v spolupráci s BMW vyskúšala indukčné rýchlonabíjanie piatich elektromobilov v Berlíne a na budúci rok plánuje položiť indukčné pásy pod jednu mníchovskú križovatku. Podľa odhadov Európskej komisie má v roku 2020 v Európe jazdiť päť miliónov elektromobilov, z toho milión v Nemecku. Kiež by sa aspoň v tomto Brusel nemýlil! Elektromobily vyvíjajú všetci poprední svetoví výrobcovia, razantne rastie počet dobíjacích staníc, rýchle nabitie v súčasnosti trvá asi 15 minút, pomalšie takmer 40. Neprekonateľnou bariérou – okrem ceny a dojazdu – je zatiaľ fakt, že elektromobily vôbec nie sú také ekologické, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Veľká časť mixu elektrickej energie, ktorú aj tieto vozidlá odoberajú z dostupnej siete, pochádza totiž z uhoľných elektrární.
Patálie s vybitými batériami už dnes poznajú majitelia rýchlych elektromobilov Tesla Roadster. Keď nedobijú batérie ihneď po ich vybití, ako káže výrobca, spôsobia tým ich nezvratné poškodenie a z auta majú nepojazdný šrot. Výmena celého systému akumulátorov stojí totiž asi 30-tisíc eur. No nezúfajme, riešenia sa určite nájdu.
Šok z budúcnosti zažili vlani v novembri študenti ortodoxnej židovskej školy Eretz Hatzvi v Jeruzaleme, keď pri vchode zaparkoval Švajčiar Louis Palmer so svojím 500-kilovým Solartaxíkom. Nie, nemusel kráčať popri svojom aute, vozidlo výlučne na slnečný pohon má vymyslené sofistikovanejšie. Za sebou ťahal 250-kilový vozík so solárnym panelom s plochou šesť štvorcových metrov. Trochu nepraktické, treba uznať, no Palmerov Solarataxík môže ísť rýchlosťou až 90 kilometrov za hodinu a na jedno nabitie batérií prejde približne 300 kilometrov. Ide o prototyp štyroch švajčiarskych univerzít. Cena sa zatiaľ nespomína.
.elektromobily pre premiéra, úradníka aj oligarchu
Dožijú sa toho iba máloktorí z nás, no približne o dvesto rokov, plus mínus, ľudstvo spotrebuje zásoby ropy a naftový žúr sa skončí. Ak opomenieme pohon na plyn, ktorý je veľmi populárny v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ale aj na Blízkom a Strednom Východe, tak obrovskou nádejou pre nás, motoristov, a obrovským postrachom pre šejkov v okolí Perzského zálivu – ktorí prídu o našu závislosť od nich – sú čoraz rozšírenejšie elektromobily. Tie majú, pravda, ešte zopár drobných nedostatkov. Sú zatiaľ neúmerne drahé, majú zatiaľ slabý dojazd, existuje iba málo čerpacích staníc a najmä, batérie v týchto autách sa zvyknú vznietiť.
Posledný dôvod zaujíma zákazníkov prioritne, čo dokazujú aj vážne problémy s pošramotenou povesťou Osobného auta roka na americkom trhu Chevrolet Volt. Nielenže prepadlo v teste renomovaného mesačníka Consumer Reports, ale navyše americký Úrad pre bezpečnosť na cestách (NHTSA) prišiel na to, že batérie tohto vozidielka sa môžu po náraze vznietiť. A nielen môžu, aj sa vznietili. Predajcovia zápasia s klesajúcim záujmom zákazníkov a koncern General Motors musí teraz na mesiac jeho výrobu zastaviť. Volt je takzvaný plug-in hybrid, čo znamená pohon elektromotorom, súčasne má však malý spaľovací benzínový motor, ktorý po vybití batérie vyrába elektrinu na ďalšiu jazdu. Nejde o nijaké handicapované vozidlo pre uvedomelých, na 100 kilometrov za hodinu zrýchli za desať sekúnd a dosiahne maximálnu rýchlosť viac ako 160 kilometrov za hodinu. Podobné parametre má jeho európske dvojča s rovnako neinvenčným názvom, Opel Ampera, ktoré sa pre zmenu stalo nedávno Autom roka v Európe. Motoristické žurnály ho v súčasnosti horúčkovito testujú. Nejeden prípadný záujemca si však pri cene vyše 42-tisíc eur povie, že za tie peniaze môže mať slušne vybavené BMW nižšieho, teda jednotkového či trojkového radu. No ktovie, možno nie je ďaleko čas, keď budú naše cesty brázdiť vládne bavoráky s lapidárnym označením 220 V (pre ministrov a námestníkov) a 380 V (pre premiéra, ten musí byť predsa trojfázový).
Na referentov a nižšie úradníctvo myslí česká Škoda, ktorá postavila desať Octavií vybavených iba elektromotormi. Zatiaľ ich testujú vrcholoví manažéri automobilky, no po apríli môže prísť rad aj na vás. Šéf vývoja tejto hyperzelenej škodovky (ako si ešte povieme, je to relatívne) Peter Kristl vás zatiaľ schladí informáciou, že dojazd na jedno nabitie je maximálne 150 kilometrov. „Nie je problém postaviť elektromobil s dojazdom 500 kilometrov, no bude nedostupný, pretože bude drahý,“ konštatuje Kristl. Aká bude cena Octavie do zásuvky, nie je zatiaľ známe. Poznáme iba jej priemernú spotrebu. Tá je natoľko vtipná, že ju treba zacitovať presne – okolo 20 kWh na sto kilometrov. Pri cene dve až tri české koruny na jednu kWh sú teda prevádzkové náklady najnovšieho výtvoru z Mladej Boleslavi asi desaťkrát nižšie ako pri úsporných Octaviach na naftu. A to už je zaujímavý parameter.
Na najnáročnejšiu klientelu, roztopašných majiteľov politických strán, finančných skupín a iných im podobných oligarchov pamätá britských výrobca Morgan. Tento šľachtic na ženevskom autosalóne predstavil výrazne žltý roadster Electric Plus E. Opäť, ehm, nijako duchaplný názov, no výkony uchvacujú. Elektrinou poháňaný model ponúka výkon 120 kW (v starej terminológii 163 koní) a z nuly na sto akceleruje za rovných šesť sekúnd! Na to, že okolostojaci účastníci premávky nebudú takmer nič počuť, čo je ďalší handicap elektromobilov, je to hotová vražedná zbraň. Navyše, dojazd na jedno nabitie je iba 190 kilometrov. Na frajerské premávanie sa po francúzskej Riviére od jachty k jachte to však bude bohato postačovať,
.verejný elektromobil, vzor 2060
Bolo by hlúpe robiť si iba posmešky, pretože éra elektromobility skutočne prichádza. Odborníci hovoria o druhej historickej zmene dopravy. Tou prvou bol vynález Nemca Karla Benza pred 120 rokmi, ktorý spôsobil, že voz už neťahali kone či osly, ale spaľovací motor. Američan Henry Ford, inšpirovaný pásovým posunom zvierat na bitúnku, zaviedol zas pásovú výrobu áut. Už v roku 1914 vyrobil 250-tisíc áut s modrým oválom v znaku. Potom prišli užitočné vylepšenia; volant namiesto riadiacej páky, stierače na čelné sklo, spätné zrkadielka, neskôr posilňovač riadenia a sebavedomia. A samozrejme, klimatizácia. V autách dnes deti sledujú obľúbené filmy, dunivé zvuky do okolia dokážu vypúšťať výkonné zvukové aparatúry so subwoofermi.
Prvé elektricky poháňané vozidlo zostrojil už v roku 1835 holandský profesor Sibrandus Stratingh. Nebolo to celkom ono, pretože zvládlo odviezť iba batériu a primitívny motor – vodič musel kráčať vedľa. Nebol to však až taký nezmysel. Dnes inžinieri vyvíjajú autá, ktoré nebudú potrebovať vodiča. Áno, čítate dobre. Autá ovládané počítačmi budú rýchlejšie a bezpečnejšie. Zatiaľ auto dokáže s pomocou parkovacích asistentov samo iba zaparkovať. Z éry sci-fi však do svetových metropolí budú celkom určite prichádzať elektromobily s nulovými emisiami, ktoré sa stanú najrozšírenejšími dopravnými prostriedkami. Budú verejne dostupné. Inými slovami, otvoria sa každému človeku, ktorý bude mať platnú identifikačnú kartu. Po jej vložení do takého auta pasažier nastúpi, zvolí si trasu a sadne si. O ostatné sa nestará. Ak má na konte dosť peňazí, verejný elektromobil ho odvezie trebárs za tri hodiny z Bratislavy do Košíc. Cestou doplní energiu viacerými spôsobmi: z karosérie, ktorá je zároveň solárnym panelom, z indukčných pásov na nabíjacích úsekoch diaľnice (nahradili medzičasom pomalé a neefektívne dobíjacie stanice pri nákupných centrách) a tiež zo solárnych panelov, ktoré tvoria povrch vozovky.
.solartaxík ako šok z budúcnosti
Kým autá so spaľovacími motormi odídu so vztýčenou hlavou do minulosti, vynálezcovia a inžinieri sa ešte natrápia. Samotný Londýn má pritom už dnes 1 300 nabíjacích staníc pre elektromobily. Spoločnosť Siemens už v spolupráci s BMW vyskúšala indukčné rýchlonabíjanie piatich elektromobilov v Berlíne a na budúci rok plánuje položiť indukčné pásy pod jednu mníchovskú križovatku. Podľa odhadov Európskej komisie má v roku 2020 v Európe jazdiť päť miliónov elektromobilov, z toho milión v Nemecku. Kiež by sa aspoň v tomto Brusel nemýlil! Elektromobily vyvíjajú všetci poprední svetoví výrobcovia, razantne rastie počet dobíjacích staníc, rýchle nabitie v súčasnosti trvá asi 15 minút, pomalšie takmer 40. Neprekonateľnou bariérou – okrem ceny a dojazdu – je zatiaľ fakt, že elektromobily vôbec nie sú také ekologické, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Veľká časť mixu elektrickej energie, ktorú aj tieto vozidlá odoberajú z dostupnej siete, pochádza totiž z uhoľných elektrární.
Patálie s vybitými batériami už dnes poznajú majitelia rýchlych elektromobilov Tesla Roadster. Keď nedobijú batérie ihneď po ich vybití, ako káže výrobca, spôsobia tým ich nezvratné poškodenie a z auta majú nepojazdný šrot. Výmena celého systému akumulátorov stojí totiž asi 30-tisíc eur. No nezúfajme, riešenia sa určite nájdu.
Šok z budúcnosti zažili vlani v novembri študenti ortodoxnej židovskej školy Eretz Hatzvi v Jeruzaleme, keď pri vchode zaparkoval Švajčiar Louis Palmer so svojím 500-kilovým Solartaxíkom. Nie, nemusel kráčať popri svojom aute, vozidlo výlučne na slnečný pohon má vymyslené sofistikovanejšie. Za sebou ťahal 250-kilový vozík so solárnym panelom s plochou šesť štvorcových metrov. Trochu nepraktické, treba uznať, no Palmerov Solarataxík môže ísť rýchlosťou až 90 kilometrov za hodinu a na jedno nabitie batérií prejde približne 300 kilometrov. Ide o prototyp štyroch švajčiarskych univerzít. Cena sa zatiaľ nespomína.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.