Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odsúdený na samovládnutie

.ľubomír Andrassy .časopis .klub

Rozhodnuté. Druhá marcová sobota sa zapíše do histórie. Takmer po 23 rokoch od ukončenia vlády jednej strany opäť nastal čas na moc štátostrany.

S jasným prehľadom sa ňou stal Smer, strana, ktorá má paradoxne vo svojich radoch najväčší počet bývalých členov komunistickej strany. Voliči slobodne a demokraticky odsúdili Ficov Smer na štvorročné samovládnutie. Sociálni demokrati však vyhrali nie preto, že by Slovensku ponúkli najlepší program, aby generovali ten najlepší domáci mozgový trast pre ťažkú, krízovú dobu. Za mocenský úspech Smeru môžu najmä komunikačné schopnosti Roberta Fica, jeho nespochybniteľné líderstvo, ale nepochybne aj neschopná politická konkurencia.
Sobotňajšie voľby odštartujú ďalšiu, z hľadiska budúcnosti vcelku zaujímavú zmenu. Na pravej časti politického spektra môže dôjsť k výmene lídra. Alternatívou voči ľavicovému Smeru sa na základe volebných pozícii môže stať KDH. To však nemôže ani na sekundu uvažovať o spolupráci s víťazom volieb a zároveň musí vo veľmi krátkom čase zmeniť svoju impotentnú politiku. Kresťanskí demokrati dostali oddychový čas na to, aby urobili niečo so svojim lídrom i skostnateným programom. Ak chce byť totiž KDH voličsky atraktívne, musí sa vzdať dávno prekonaných ideologických dogiem.
Dzurindova pätnásťročná hra na psa a mačku s koaličnými partnermi sa končí volebným fiaskom. Strana dlhodobo nenachádzala vnútornú silu na obmenu a posledným klincom do pomyselnej rakvy bola neschopnosť zmeniť lídra po predchádzajúcich voľbách. V tejto súvislosti nesmieme zabudnúť na fakt, že diel zodpovednosti má na bezmocnosti slovenskej pravice aj Iveta Radičová. Tá totiž viackrát vycúvala zo zásadného mocenského zápasu bez boja. Tento text síce píšem ešte pred voľbami, ale myslím si, že SDKÚ zuteká hrobárovi z lopaty, a to nie vďaka kampani či programu, ale skalným voličom, ktorí dajú strane poslednú šancu na nevyhnutnú, zásadnú obrodu.  
Záverečný účet marcových volieb zásadne ovplyvnila mimoriadna kauza. Gorila nečakane zmenila predvolebné ihrisko a pravicové strany bojovali o holé prežitie. Tento boj však nemohol generovať žiadneho víťaza, pretože gorila maľovala každého účastníka sporu na skorumpovaného, prehnitého politika. Jedine lídrovi Smeru sa podarilo udržať mimo tejto zničujúcej mocenskej pasce. Gorila napokon pohltila nielen „odvážnych“ sulíkovcov, ale aj jej samozvaných krstných rodičov zo spolku 99 %.
Tieto úvahy potvrdí či vyvráti jediný slobodný element dnešnej doby a tým je volič. Slovenskí voliči sú však politickou scénou tak znechutení, že volebný výsledok bude vďaka účastí najmenej legitímny. A práve tu bude musieť nová štátostrana čeliť najväčšej výzve. Ako navrátiť dôveru ľuďom, ktorí v mene voličov spravujú veci verejné.

Autor je hovorca primátora hlavného mesta a bývalý politik SDĽ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite