Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Viditeľné a neviditeľné slzy sveta

.alexander Minkin .časopis .klub

Keď plače filmová hviezda, ktorá dostala Oscara, je to smiešne, no pochopiteľné: ona nevedela, či tú cenu dajú jej, preto bola vzrušená... No ak by to vedela dopredu – načo by plakala? Navyše, keby sama vymenovala porotu z preverených akademikov – a vlastne by Oscara dala sama sebe.

Oficiálne sa hovorí, že v prezidentských voľbách bolo hlasovať 67 miliónov voličov. Dajme tomu. To znamená, že 67 miliónov voličov videlo, ako to všetko prebehlo. Voličov zvážali na autobusoch, dávali im vraj zopár drobných, navigovali ich a usilovali sa aj vo voličských komisiách, keď vydávali volebné lístky aj ľuďom, ktorí neboli zapísaní do zoznamov... Také veľké skupinové znásilnenie (aj znásilnenie neplnoletých, pretože mladí ľudia to vidia, počujú, vnímajú). Takže, najprv spustíme túto mašinériu, a potom dojatí nad víťazstvom plačeme.
Ak sa vám rozhovor o morálke zdá nemiestny a od veci, prosím je tu – politicky a morálne neutrálna aritmetika. Pri voľbách do Ruskej dumy v decembri 2011 bolo zapísaných 109 237 000 voličov, a na prezidentských voľbách v marci 2012 nás bolo už 109 762 000. To znamená, že pri stálom úbytku nášho obyvateľstva, zrazu za tri mesiace pribudlo pol milióna voličov. Aký zázrak!
A mnohí ani celkom nepochopili ten volebný kolotoč s autobusmi: veď načo voziť do Moskvy voličov z Tuly, Lipecka, z Uralu... Veď, ak tu nejaké hlasy pribudli, tak tam, v provincii, ich presne toľko ubudlo, nie? To  tvrdí aj Lomonosov. Ale Lomonosov zákon tu neplatí úplne. Tu, v hlavnom meste, je veľa pozorovateľov a novinárov, preto je dobré, aby volebný lístok do volebnej urny vhodil skutočný človek. Ale v provincii, kde je kontrola slabšia, a administratívne zdroje silnejšie, je oveľa ľahšie pomýliť sa pri sčítavaní. Možno preto tie autobusy plné voličov.
Ako zachytili pozorovatelia, pasažiéri týchto autobusov sa správali ako typickí zlodejíčkovia – schovávali tváre, odmietali hovoriť. Tak sa čestní ľudia nesprávajú. Tak sa správajú tí, ktorí vedia, čo robia, alebo pochopili, že sa dali nachytať.
S pomocou aritmetiky možno odhadnúť aj legitímnosť zvoleného prezidenta. Zahlasovalo (čísla sú zaokrúhlené, aby sa ľahšie počítali) 70 miliónov. Putin dostal 64 percent – to je 45 miliónov. Ak by malo byť aj druhé kolo, Putin by musel dostať menej ako polovicu hlasov, teda menej ako 35 miliónov.
Otázka: vydá súčet týchto kolotočiarskych lístkov z provinčných autobusov na 10 miliónov hlasov? Ak áno, ak vyšetrovanie dokáže, že je takáto gigantická falzifikácia vôbec reálna – bude možné spochybniť legitímnosť prezidenta. Ak však suma sfalšovaných hlasov bude menšia ako desať miliónov – bude to znamenať, že ani nebolo potrebné dodávať všetky tie sfalšované hlasy a že ony iba zbytočne kazia reputáciu prezidenta.
Ale v tejto aritmetike sú dôležité aj peniaze. Na videu, ktoré urobili bojovníci za čestné voľby, sú tie autobusy, vidno ich pasažierov, no rozdávanie peňazí tam nevidno. Iba kde-tu sa hovorí, že ktosi od kohosi dostal 500 rubľov za správne hlasovanie. Pripusťme, že takí ľudia skutočne existujú. A ak oni ešte tieto peniaze neprepili, teda ak ešte majú nejaké duševné schopnosti – môžu si spočítať: ak správne zahlasovali, zvolili prezidenta na 6 rokov. To je 2 191 dní. Vychádza to na 23 kopejok za deň. Lacno. A ak si spočítajú, že za tieto drobné rozhodli nie iba o svojom osude, ale aj o osude svojich detí.... Mali by zaplakať, ak o ne stoja.
Na mítingu v Lužnikách Putin predniesol reč vojvodcu, ochraňujúceho poslednú vojenskú líniu. Spomenul Borodino, zopakoval stalinsko-molotovovské „Víťazstvo bude na našej strane", jeho hlas sa triasol, vyzýval ľudí na rozhodujúcu bitku... Takto sa buduje domobrana.  Zopakovali sa nie iba verše a výzvy, ale aj metóda, použitá kedysi vo vojne: vybudovať domobranu z ľudí pozbieraných narýchlo z tovární, inštitútov, zo stavieb a odveliť ich do boja kvôli vlastnej záchrane. Domobranci  museli na front, aby zakryli politický aj vojenský neúspech svojho velenia. Vtedajšia domoobrana zahynula fyzicky. A už sa nikto z nich nemohol opýtať: ako to, že sme zrazu ocitli v boji neozbrojení a nevycvičení... Súčasná domobrana je fyzicky nažive, no morálne... A ani ona sa už nikdy neopýta: Kde sú naše dôchodky? Kde je priemysel? Kde je zdravotníctvo? A ak sa aj opýta, ako odpoveď bude počuť: „Vy ste oklamali, ale aj vás oklamali. Vtedy ste nerozmýšľali – a tak teraz za vás rozmýšľajú iní. A tých 500 rubľov – to je na prilepšenie k penzii."
– A čo tie ceny?
– A ceny, bratku, sú svetové, s tým nič neurobíš.

Článok vyšiel 5. marca v Moskovskom komsomoľcovi a na internetovej stránke rádia Echo Moskvy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite