Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť hviezdičiek Zsuzsi Vermes

.časopis .hudba

Bohren und der Club of Gore: Black Earth (Wonder Records, 2002)

Album s názvom Black Earth sa mi dostal do ruky v lete v roku 2006, hoci vyšiel ešte v roku 2002. Moje štvorročné oneskorenie bolo spôsobené tým, že som vtedy počúvala len metal-punk a hardcore. V spätnom pohľade je mi trošku ľúto, že som tak prišla o veľa iných dobrých hudobných štýlov. Aj tento album som objavila len preto, lebo nemecká skupina Bohren und der Club of Gore bola na koncertnej šnúre s ISIS, a bola som zvedavá, čo hrajú. Bola to láska na prvý posluch. Album je konceptuálny, ako väčšina platní Bohren und der Club of Gore, a v tvoria ho pesničky v krásnom hudobnom štýle, ktorý hudobní kritici nazvali noir jazz. Christoph Clöser a Morten Gass (kľúčoví členovia kapely) vravia, že oni neimprovizujú, ale komponujú pesničky. Báječné hĺbky, mäkký, éterický zvuk klavíra, hovorčivosť saxofónu a pokojné, pomalé takty vtiahnu človeka pri počúvaní skutočne hlboko. Je to také, ako keby sme radikálne spomalili najtemnejší metal. Vďaka tomu, že máme viac priestoru medzi taktami, nachádzame fantastické akordy, ktoré sa v hudbe často stratia. V takýchto momentoch prídeme na to, že tá tak zvaná temnota v hudbe vôbec nie je negatívna ani depresívna. Práve naopak. Dostane nás do takých mimozemských krajín, kde neexistuje čas a priestor. Existuje len prítomnosť a hudba. Áno, ako v niektorých filmoch Davida Lyncha. Na koncertoch dokážu dosiahnuť presne tú istú náladu s minimalistickým osvetlením nočných lámp na pódiu, kde je inak tma ako v uhoľnej bani. Nie je však ľahké ich vidieť naživo, nie sú typickou koncertnou kapelou. Avšak toto leto sa s nimi môžeme stretnúť na poľskom Assymetry festivale, kde Bohren und der Club of Gore bude druhé najväčšie meno za Killing Joke.
V každom prípade: Black Earth patrí medzi 5 albumov, ktoré mi zmenili život.

Zsuzsi Vermes je gitaristka skupín Moustache a Gwerkova. Debutový album skupiny Gwerkova Nada dostal Cenu kritikov na Radio_Head Awards 2011.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite