Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Super utorok

.časopis .týždeň vo svete

Americkí republikáni si minulý týždeň prežili svoj „super utorok“. Volebný deň, ktorému sa v rámci primárok venuje výnimočná pozornosť. Stranícki kandidáti na prezidenta sa počas super utorka dozvedia, akú šancu majú zabojovať o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Utorok sa v dejinách Spojených štátov amerických tradične považoval za vhodný deň na voľby už od roku 1845, keď Kongres rozhodoval o tom, kedy sa voličom – v prevažne poľnohospodárskej spoločnosti farmárom – bude najlepšie odovzdávať hlas. Kongresmani podľa prepisov debát počítali najmä s tým, že farmár sa do sídla okresu potrebuje dostať na konskom záprahu, jeden deň trvá cesta, jeden deň voľba, jeden deň návrat. Ak má zostať čas na tradičné bohoslužby, vykonávané v piatok, v sobotu a v nedeľu, voľby sa musia uskutočniť buď v utorok, alebo v stredu. A keďže streda bola trhovým dňom, rozhodlo sa o utorku.

.generálka s trpkou chuťou
Takzvaný super utorok, samozrejme, nie je výsledkom kongresového rozhodnutia, len tradície, ktorá z tohto rozhodnutia vzišla. Tak či onak je to deň, keď sa primárky konajú v najväčšom počte štátov. Prezidentskí kandidáti v ten deň môžu získať naraz viac straníckych delegátov ako inokedy. A nejde iba o počet. Ak má mať kandidát na prezidenta šancu skutočne získať nomináciu svojej strany, práve počas super utorka musí preukázať, že v štátoch, ktoré sa nachádzajú po celom území USA a líšia sa od seba geograficky aj demograficky, má dostatočnú podporu. Super utorok je práve preto akousi generálkou na prezidentské voľby, takže význam, ktorý sa mu pripisuje, je oprávnený. Samozrejme, že primárky sa super utorkom nekončia. Na to sa spoliehajú tí kandidáti, ktorí v tento deň nedosiahnu úspech, aký si predstavovali. A to sú toho roku všetci, ešte aj víťaz Mitt Romney. Jeho víťazstvo má osobitne trpkú chuť. Jeho priaznivci od neho určite očakávali viac.
Ale poďme po poriadku. Tohoročný republikánsky super utorok poradie kandidátov ktovieako nezamiešal. Primárky sa konali v siedmich štátoch, v troch sa konali volebné zhromaždenia typu caucus. Bojovalo sa o hlasy 416 delegátov, čo je približne 18 percent z celkového počtu. A štáty, v ktorých sa bojovalo, boli: Aljaška, Georgia, Idaho, Massachusetts, Severná Dakota, Ohio, Oklahoma, Tennessee, Vermont a Virginia.
Na prvom mieste sa po zrátaní počtu získaných delegátov ocitol Mitt Romney, ktorý si vydobyl víťazstvo v šiestich štátoch. Za Romneyho je Aljaška, Idaho, Massachusetts, Ohio, Vermont, Virginia. Na druhom mieste skončil konzervatívnejší kandidát Rick Santorum, víťaz v troch štátoch: v Tennessee, v Oklahome a v Severnej Dakote. Na tretej priečke kandidátskeho rebríčka neisto sedí Newt Gingrich, ktorému sa podarilo vyhrať jedine medzi svojimi krajanmi v Georgii. Libertariánsky republikán Ron Paul nezvíťazil ani v jednom štáte.

.dvaja vpredu, korytnačka za nimi
Mitt Romney je víťazom super utorka, konečný triumf však ešte nemá ani náhodou istý. Vie, že zatiaľ nezískal ani tretinu z tých 1 144 delegátov, ktorých potrebuje na stranícku nomináciu, aby mohol byť v novembri súperom Baracka Obamu. Romneyho šance sú stále vysoké, určite by sa však cítil oveľa lepšie, keby mu na krk zblízka nedýchal druhý kandidát Rick Santorum. Santorum má totiž stále dobré pozície medzi konzervatívnym jadrom Republikánskej strany. Tí republikáni, ktorí sa nazdávajú, že ich strana sa príliš blíži mainstreamu a v mnohých zásadných otázkach by mala vystupovať radikálnejšie, sú hlasom, ktorý nemožno ignorovať. Zaujímavé je, že Santorumovi neublížili konzervatívne vyjadrenia o antikoncepcii ani u voličiek. Jednoducho, má svoju stabilnú základňu.
Newt Gingrich sa, naopak, musí brániť a dokazovať, že pokračovanie jeho kampane má ešte stále význam. Skutočnosť, že víťazstvo si zabezpečil iba v Georgii, ktorá je jeho domovským štátom, vypovedá o mnohom. Navyše to bolo jeho prvé víťazstvo po šiestich týždňoch. Po zverejnení výsledkov sa trochu rozpačito vyjadril, že on, ako „stará korytnačka“, pôjde ďalej pekne krôčik za krôčikom. Zároveň upiera nádeje k primárkam, ktoré sa konajú tento týždeň v Alabame a v Mississippi. Jeho stratégovia sa už rozhodli zamerať všetky sily na juh Spojených štátov, kde má Newt najväčšiu šancu uspieť.

.mladí by chceli najstaršieho
Nevyzerá to, že by sa mal niekto z prvej trojice kandidátov vzdať. Aspoň zatiaľ nie. Už teraz však možno so značnou pravdepodobnosťou odhadnúť, že konečný súboj o hlasy delegátov spolu vybojujú Mitt Romney a Rick Santorum. Podľa prieskumov medzi voličmi je  zrejmé, že Romney oslovuje skôr voličov s vyššími príjmami a spomedzi žien ho preferujú tie, ktoré pracujú. Jeho politické názory rezonovali u voličov, ktorí sami seba hodnotia ako skôr umiernených alebo liberálnych. Tí republikánski voliči, ktorí sa sami označujú za konzervatívcov, dali prednosť Santorumovi. Neprekvapuje, že veľkú rolu v rozhodovaní hrali ekonomické problémy krajiny.
Otázne je, či sa vzdá štvrtý kandidát. Neúspech Rona Paula, vekom najstaršieho z prvých štyroch republikánskych kandidátov, sa dá pripísať aj slabšej účasti mladých voličov. Na sociálnych sieťach a v rôznych prieskumoch Ron Paul dlhodobo boduje medzi mladými. Tí oceňujú jeho odpor voči rozrastaniu štátnej moci i jeho libertariánstvo.

.a načo to všetko bude
Ale aby sme nezabudli, ako možno občas aj sami kandidáti zabúdajú, aký je jediný a pravý cieľ celej tejto občas vzrušujúcej šou s názvom PRIMÁRKY. Tým cieľom je stranícka nominácia a po nej, samozrejme, konečné víťazstvo – víťazstvo v prezidentských voľbách. Inými slovami, republikáni musia na svojom nominačnom zjazde vybrať toho jediného kandidáta, ktorý bude mať výraznú šancu, že porazí úradujúceho prezidenta Baracka Obamu. Ak nenájdu človeka, ktorý je schopný prebojovať sa až do Bieleho domu, celé úsilie vyjde nazmar.
Nuž a je Mitt Romney schopný poraziť Baracka Obamu? Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky vôbec nie. Na druhej strane, podľa súčasných prieskumov nie je schopný poraziť Obamu nikto z republikánskych kandidátov. Už to je samo osebe nedobrým vysvedčením, pretože Obama nepatrí k masovo obľúbeným prezidentom. Ale môžeme sa spýtať trochu inak. Bol by Mitt Romney schopný poraziť Baracka Obamu, keby mu spolustraníci tú nomináciu dali? Je totiž niečo iné, keď sa republikáni už raz zjednotia za jedným zo svojich kandidátov, a venujú celú energiu svojej nespokojnosti s vládou demokratov do jeho zvolenia.
Na túto druhú otázku už nejestvuje taká jednoznačná odpoveď. Teoreticky by to Romney zvládnuť mohol. To by však musela byť splnená podmienka, že ho za svojho prijme aj jadro republikánov, nielen ich liberálnejšie krídla.
Pretože, ak sa má celá Republikánska strana prebudiť, aktivizovať a rozbehnúť kampaň, ktorá pred súbojom s Obamom nakloní väčšiu časť krajiny v Romneyho prospech, musí sa strana s Romneym skutočne stotožniť. Tu nepomôže, že Romneyho odobria stranícke štruktúry. Mitt Romney si musí získať priazeň širokej straníckej základne a predovšetkým tej jej časti, ktorá má najväčšie sklony k aktivizmu a oduševnenému kampaňovaniu. A touto časťou sú u republikánov priaznivci Tea Party, nábožní konzervatívci, a vôbec, sociálne najkonzervatívnejšie odnože strany. Čiže presne tí republikáni, u ktorých Mitt Romney zatiaľ boduje málo.

.pôjde Romney so Santorumom?
Romneymu by mohlo pomôcť, keby si Santoruma vzal do predvolebného tandemu ako kandidáta na viceprezidenta. Zatiaľ je však málo náznakov, že by sa na to chystal. Práve naopak, Santorum obvinil Romneyho, že v zákulisí uzavrel dohodu s Ronom Paulom a plánuje pribrať ako kandidáta na viceprezidenta jeho. Aj toto obvinenie však môžeme pokojne započítať medzi ostré útoky, ktorých sa v tejto republikánskej kampani vyskytuje až zbytočne veľa. Do nominačného zjazdu možno ešte niekomu zíde na um, že je čas ukázať trochu zmyslu pre spoluprácu. V ťažkých časoch to voliči vidia radi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite