Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Menšie zlo. Samé menšie zlo. Už mi to spojenie začína liezť na nervy. Samozrejme, nerobím si žiadne ilúzie o politikoch. Nerobím si ich však ani o nás, nepolitikoch. Stačí mi podľa seba súdiť ostatných. Keďže sa poznám veľmi dobre, viem, že ani zďaleka nie som ideálny, ani svoju vlastnú predstavu o tom, aký by som chcel byť, nedokážem naplniť. Keby som mal čisto teoreticky odovzdávať hlas sebe, ani vtedy by som to nerobil s nejakou slasťou z dobre vykonanej voľby.

Neviem, kedy sme to začali očakávať od politikov, je to však podľa mňa jeden z omylov, ktoré nám mimoriadne strpčujú život. Očakávať od nich vždy správne rozhodnutia, vždy dobrý názor, akúsi svätosť, to je úplný nezmysel. Politici nie sú Marťania. Sú to normálni ľudia s normálnymi chybami a kladmi, naši spoluobčania. Netuším, ako to niekoho môže baviť, podobne však netuším, ako niekoho môže baviť napríklad strojárina či IT. Z toho, čo čítam a sledujem, mám pocit, akoby na Slovensku vždy pred voľbami žilo päť miliónov štyristotisíc úžasných bytostí a stopäťdesiat neschopných, nemožných a zákerných hlupákov (ach, pohľad na bilbordy tomu tak trochu nasvedčuje, ale...). Bože môj, kde bola tá naša úžasnosť vtedy, keď sme tých „somárov“ vyberali, keď sme im dávali hlas? A aký je najčastejšie spomínaný recept, ako týchto zločincov krotiť? No predsa silnejší štát, viac moci v rukách politikov... Ich patronát si pochvaľuje cirkev, chce jej viac kultúra, volajú po nej všetci naokolo. A viac referend treba, liečbu toho, že nedokážeme vybrať vo voľbách, chceme riešiť tak, že tých volieb bude viac. Ak vás ešte drží eufória zo švajčiarskeho modelu, stačí sa zahľadieť na Prezidentský palác. Verím, že aj Štefan Harabin by vyhral ľudové hlasovanie za ministra spravodlivosti... Ak chceme vidieť, akí sme my ľudia mimo parlamentu a vlády skvelí, akí sme ohľaduplní k sebe navzájom, stačí sledovať, koľko ľudí zastavuje na priechodoch pre chodcov. Toto nie je oslava politikov. Ja by som do toho tesilového spolku nešiel, ani keby čo bolo. Ale kým tam budú ľudia ako napríklad František Šebej, termín menšie zlo mi viac ako o politikoch vraví o tom, že si o sebe myslíme viac, ako je zdravé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite