Je nervozita posledných týždňov okolo našej schopnosti prijať euro od 1. januára 2009 namieste alebo ide o umelú tému? Čo sa deje za oponou stretnutí zainteresovaných, ktoré na túto tému čoraz intenzívnejšie prebiehajú?
Cítime nedôveru, pripúšťa poradca ministra financií pre euro Michal Horváth, ktorý trávi stretnutiami s eurokratmi veľkú časť svojho pracovného času. „Ale zlepšuje sa to. Dôvera sa totiž buduje na technickej úrovni, kde si vyjasňujeme rôzne technické aspekty plnenia kritérií a podobne. Dôležité je aj to, že pribúdajú osobné kontakty, ktoré k dôvere veľmi prispievajú,“ vysvetľuje Horváth.
.ak nie teraz, kedy?
Ak euro neprijmeme v plánovanom termíne o rok a tri mesiace, môže sa stať, že budeme čakať možno nasledujúcich desať rokov, myslia si mnohí ekonómovia. Niektorí z nich nevidia tragédiu v samom fakte, že na Slovensku by sa o čosi dlhšie platilo slovenskou korunou. Skôr v tom, že oných 10 rokov by bolo dôsledkom „maďarského cyklu“ – čím sa myslí uvoľnenie rozpočtovej disciplíny po reformnom vzopätí a následné preteky politikov v tom, kto bude rozdávať viac. Presne to sa stalo Maďarsku, ktoré sa dnes snaží vyhrabať z obrovských problémov s deficitom a neudržateľne štedrými verejnými výdavkami zvyšovaním daní a ťažkými reformami.
Ak by sme nezaviedli euro z dôvodov, ktoré by sa dali interpretovať ako dôsledok hľadania každej zámienky dnešných členov eurozóny nevziať nás do klubu, čo by – poznajúc rétoriku dnešnej vlády a jej predsedu – asi tak nasledovalo? Snažíme sa, škrtáme a aj tak nás nechcú. Nebudeme sa prosiť, budeme radšej budovať sociálny štát. A preteky v rozhadzovaní sa môžu začať, pretože aj opozícia v situácii, keď existuje len málo reálnych problémov (akútne je dnes hádam iba zdravotníctvo) len ťažko bude bodovať sofistikovanými rečami o ďalších štrukturálnych reformách.
Nie je to ktovieaký argument v prospech prijatia eura, ale za uváženie stojí.
.je deficit hrozbou?
Ekonomickú obec nedávno vzrušila informácia, že Eurostat bude prehodnocovať slovenský deficit verejných financií, do ktorého dodatočne započíta aj výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti či verejnoprávne médiá. Hrozba, že vinou tejto metodologickej zmeny nesplníme kritérium trojpercentného deficitu, je však minimálna. „S plnením tohto kritéria nevidím problém. Ak by sme aj mali pracovať s najhoršou alternatívou, máme dostatočný priestor, aby sme toto kritérium splnili. Dopad v roku 2007 bude v najhoršom variante dosahovať zhruba 0,2 percenta, pričom už polročná správa o vývoji verejných financií predpokladala deficit na úrovni 2,7 percenta HDP,“ vysvetľuje pre .týždeň štátny tajomník ministerstva financií František Tóth.
...a jeho udržateľnosť?
Kľúčová vec, o ktorej sa dnes hovorí a premýšľa v kruhoch, ktoré s prijatím eura vstávajú aj zaspávajú, je udržateľnosť kritérií. „Samozrejme, maastrichtské kritériá treba posudzovať aj na princípe udržateľnosti. Fiškálna politika je na tomto princípe postavená, preto nie je dôvodné predpokladať, že by sme s udržateľnosťou fiškálneho kritéria mali mať problém,“ uisťuje Palko. Viacerí ekonómovia nie sú si však až takí istí. Prieskum inštitútu INEKO zaznamenal pokles dôvery analytikov v reálnosť prijatia eura už v roku 2009. „Šance na euro sa v septembri znížili zo 77 na 70 percent, čo znamená prvý výraznejší pokles od septembra 2006, keď INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov začali skúmať názory ekonomických analytikov,“ hovorí analytik INEKO Peter Goliaš, podľa ktorého „dôvodom poklesu je avizovaná zmena pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj uvažované opatrenia vlády, ktoré môžu zhoršiť udržateľnosť verejných financií“.
Podľa vedúceho ekonomického výskumu pre strednú a východnú Európu Erste Bank vo Viedni Juraja Kotiana „formálne by s plnením kritéria za rok 2007 nemal byť problém. Pri hodnotení udržateľnosti však môže byť Komisia veľmi kritická, pokiaľ by bol deficit znížený len formálne a prevažne dočasnými opatreniami alebo za cenu vyšších deficitov v budúcnosti“. Ekonóm Svetovej banky pre Slovensko Anton Marcinčin si myslí, že „žiaľ, väčšina súčasných politík sa zdá namierená na krátkodobé úspory na úkor nárastu dlhodobých záväzkov, kým štrukturálne reformy sa pomaly rozplývajú“. „Posledné iniciatívy ohľadom PPP projektov, štátnej elektrárne, ale aj krátkodobého oslabenia 2. piliera spochybňujú ukazovateľ udržateľnosti verejných financií,“ dodáva hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Pokiaľ ide o udržateľnosť plnenia kritérií, „sú isté signály, že v našom prípade bude mať predikcia strednodobého vývoja väčšiu váhu než mala v minulosti“, pripúšťa poradca ministra financií Michal Horváth. Potvrdzuje sa teda téza o dvojitom metre, ktorý na nás uplatňujú európske inštitúcie? Podľa Horvátha nie. „Nie je to nič zákerné, vzhľadom na náš rýchly rast a skúsenosti z iných postkomunistických krajín sa to dá pochopiť,“ myslí si poradca, podľa ktorého to tí, ktorí sa o prijatie eura budú usilovať po nás, budú mať ešte ťažšie. „Bude to ešte prísnejšie, pretože európske inštitúcie sa z toho procesu neustále učia.“
.a ostatné kritériá?
„Šanca je stále rovnaká, všetky kritériá splníme udržateľným spôsobom,“ hovorí pre .týždeň člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ pre menovú politiku a štatistiku v centrálnej banke Peter Ševčovic na základe analýzy vývoja inflácie a výmenného kurzu. Ekonómovia majú istú pochybnosť o udržateľnosti nízkej inflácie. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií a zvoleného, hoci nikdy nevymenovaného vicegurenéra NBS Vladimíra Tvarošku „Slovensko bez pochýb a s veľkou rezervou splní číselnú časť inflačného kritéria. Je však celkom zrejmé, že po prípadnom zafixovaní kurzu a súčasnom nastavení ekonomiky a vládnych politík bude inflácia v rokoch 2009 a 2010 výrazne narastať. Posúdenie udržateľnosti inflačného vývoja bude preto predmetom veľkej diskusie“.
Člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic sa do debaty zapája argumentom: „V konvergujúcej ekonomike pôsobí takzvaný Balassa-Samuelsonov efekt, čo v praxi znamená mierne vyššiu infláciu v takej krajine. Aj preto obsahuje maastrichtské kritérium inflácie čosi ako prirážku 1,5-percentuálneho bodu. A inflácia u nás by sa mala pohybovať v takto vymedzenom intervale aj v budúcich rokoch,“ dodáva Ševčovic, čím zároveň dáva odpoveď na otázku udržateľnosti inflačného kritéria či pre laikov zrozumiteľnejšej hrozby rýchleho zvyšovania cien po prijatí eura.
Zostáva ešte kritérium kurzovej stability. Podľa bývalej viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej, dnes členky predstavenstva VÚB, „splnenie tohto kritéria máme na dosah“. Šéf ekonomického výskumu pre strednú a východnú Európu v Este Bank Juraj Kotian to síce potvrdzuje, myslí si však, že „ak by mali európske inštitúcie podozrenie, že ostatné kritériá boli splnené len formálne, kurzové kritérium je jediné, kde majú možnosť oprieť sa o pomerne vágnu definíciu stability meny bez výraznejších pnutí a dať vláde ďalší rok či dva na preukázanie udržateľnosti“. Jeden z najvýraznejších tvorcov menovej politiky na Slovensku Peter Ševčovic je napriek tomu optimista. „NBS intervenovala proti nadmerným výkyvom, nie na udržanie či dosiahnutie nejakej konkrétnej úrovne. Intervencie neboli časté, uskutočnili sa na obe strany a ich celkové saldo predstavuje za čas nášho členstva v ERM2 iba asi 40 miliónov eur.“ Ešte dôležitejšie je, že „významnejšie intervencie boli konzultované aj s ECB, ktorá na ne musela vydať súhlas. V rámci doterajších rokovaní či hodnotení európskych inštitúcií sme nezaznamenali negatívny ohlas na naše devízové intervencie“, dodáva Ševčovic. Ak Európska centrálna banka naše intervencie evidovala či schvaľovala, asi ťažko nám ich bude môcť s vážnou tvárou vytýkať.
.jarné rozhodnutie
Intenzívne rokovania na všetkých úrovniach – od technickej po politickú – sa práve rozbiehajú. Zo zákulisia možno započuť aj povzdychy, že práce bude ešte veľa, pretože analytická báza Európskej komisie nie je taká vynikajúca, ako si stále ešte mnohí predstavujú. Okrem nutných korekcií vyhlásení a krokov súčasnej vlády teda budú musieť ľudia, ktorí sú za vyjednávanie s európskymi inštitúciami zodpovední, vysvetľovať aj rôzne štatistické a matematické nuansy. A tiež pokúsiť sa eurokratov presvedčiť, že naším cieľom nie je za každú cenu ich podviesť. S akým výsledkom, to ukáže už v apríli či máji budúceho roka konvergenčná správa, ktorá zároveň predurčí záverečný verdikt pre plán prijať euro v prvý deň roku 2009.
.robert Žitňanský
Cítime nedôveru, pripúšťa poradca ministra financií pre euro Michal Horváth, ktorý trávi stretnutiami s eurokratmi veľkú časť svojho pracovného času. „Ale zlepšuje sa to. Dôvera sa totiž buduje na technickej úrovni, kde si vyjasňujeme rôzne technické aspekty plnenia kritérií a podobne. Dôležité je aj to, že pribúdajú osobné kontakty, ktoré k dôvere veľmi prispievajú,“ vysvetľuje Horváth.
.ak nie teraz, kedy?
Ak euro neprijmeme v plánovanom termíne o rok a tri mesiace, môže sa stať, že budeme čakať možno nasledujúcich desať rokov, myslia si mnohí ekonómovia. Niektorí z nich nevidia tragédiu v samom fakte, že na Slovensku by sa o čosi dlhšie platilo slovenskou korunou. Skôr v tom, že oných 10 rokov by bolo dôsledkom „maďarského cyklu“ – čím sa myslí uvoľnenie rozpočtovej disciplíny po reformnom vzopätí a následné preteky politikov v tom, kto bude rozdávať viac. Presne to sa stalo Maďarsku, ktoré sa dnes snaží vyhrabať z obrovských problémov s deficitom a neudržateľne štedrými verejnými výdavkami zvyšovaním daní a ťažkými reformami.
Ak by sme nezaviedli euro z dôvodov, ktoré by sa dali interpretovať ako dôsledok hľadania každej zámienky dnešných členov eurozóny nevziať nás do klubu, čo by – poznajúc rétoriku dnešnej vlády a jej predsedu – asi tak nasledovalo? Snažíme sa, škrtáme a aj tak nás nechcú. Nebudeme sa prosiť, budeme radšej budovať sociálny štát. A preteky v rozhadzovaní sa môžu začať, pretože aj opozícia v situácii, keď existuje len málo reálnych problémov (akútne je dnes hádam iba zdravotníctvo) len ťažko bude bodovať sofistikovanými rečami o ďalších štrukturálnych reformách.
Nie je to ktovieaký argument v prospech prijatia eura, ale za uváženie stojí.
.je deficit hrozbou?
Ekonomickú obec nedávno vzrušila informácia, že Eurostat bude prehodnocovať slovenský deficit verejných financií, do ktorého dodatočne započíta aj výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti či verejnoprávne médiá. Hrozba, že vinou tejto metodologickej zmeny nesplníme kritérium trojpercentného deficitu, je však minimálna. „S plnením tohto kritéria nevidím problém. Ak by sme aj mali pracovať s najhoršou alternatívou, máme dostatočný priestor, aby sme toto kritérium splnili. Dopad v roku 2007 bude v najhoršom variante dosahovať zhruba 0,2 percenta, pričom už polročná správa o vývoji verejných financií predpokladala deficit na úrovni 2,7 percenta HDP,“ vysvetľuje pre .týždeň štátny tajomník ministerstva financií František Tóth.
...a jeho udržateľnosť?
Kľúčová vec, o ktorej sa dnes hovorí a premýšľa v kruhoch, ktoré s prijatím eura vstávajú aj zaspávajú, je udržateľnosť kritérií. „Samozrejme, maastrichtské kritériá treba posudzovať aj na princípe udržateľnosti. Fiškálna politika je na tomto princípe postavená, preto nie je dôvodné predpokladať, že by sme s udržateľnosťou fiškálneho kritéria mali mať problém,“ uisťuje Palko. Viacerí ekonómovia nie sú si však až takí istí. Prieskum inštitútu INEKO zaznamenal pokles dôvery analytikov v reálnosť prijatia eura už v roku 2009. „Šance na euro sa v septembri znížili zo 77 na 70 percent, čo znamená prvý výraznejší pokles od septembra 2006, keď INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov začali skúmať názory ekonomických analytikov,“ hovorí analytik INEKO Peter Goliaš, podľa ktorého „dôvodom poklesu je avizovaná zmena pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj uvažované opatrenia vlády, ktoré môžu zhoršiť udržateľnosť verejných financií“.
Podľa vedúceho ekonomického výskumu pre strednú a východnú Európu Erste Bank vo Viedni Juraja Kotiana „formálne by s plnením kritéria za rok 2007 nemal byť problém. Pri hodnotení udržateľnosti však môže byť Komisia veľmi kritická, pokiaľ by bol deficit znížený len formálne a prevažne dočasnými opatreniami alebo za cenu vyšších deficitov v budúcnosti“. Ekonóm Svetovej banky pre Slovensko Anton Marcinčin si myslí, že „žiaľ, väčšina súčasných politík sa zdá namierená na krátkodobé úspory na úkor nárastu dlhodobých záväzkov, kým štrukturálne reformy sa pomaly rozplývajú“. „Posledné iniciatívy ohľadom PPP projektov, štátnej elektrárne, ale aj krátkodobého oslabenia 2. piliera spochybňujú ukazovateľ udržateľnosti verejných financií,“ dodáva hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Pokiaľ ide o udržateľnosť plnenia kritérií, „sú isté signály, že v našom prípade bude mať predikcia strednodobého vývoja väčšiu váhu než mala v minulosti“, pripúšťa poradca ministra financií Michal Horváth. Potvrdzuje sa teda téza o dvojitom metre, ktorý na nás uplatňujú európske inštitúcie? Podľa Horvátha nie. „Nie je to nič zákerné, vzhľadom na náš rýchly rast a skúsenosti z iných postkomunistických krajín sa to dá pochopiť,“ myslí si poradca, podľa ktorého to tí, ktorí sa o prijatie eura budú usilovať po nás, budú mať ešte ťažšie. „Bude to ešte prísnejšie, pretože európske inštitúcie sa z toho procesu neustále učia.“
.a ostatné kritériá?
„Šanca je stále rovnaká, všetky kritériá splníme udržateľným spôsobom,“ hovorí pre .týždeň člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ pre menovú politiku a štatistiku v centrálnej banke Peter Ševčovic na základe analýzy vývoja inflácie a výmenného kurzu. Ekonómovia majú istú pochybnosť o udržateľnosti nízkej inflácie. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií a zvoleného, hoci nikdy nevymenovaného vicegurenéra NBS Vladimíra Tvarošku „Slovensko bez pochýb a s veľkou rezervou splní číselnú časť inflačného kritéria. Je však celkom zrejmé, že po prípadnom zafixovaní kurzu a súčasnom nastavení ekonomiky a vládnych politík bude inflácia v rokoch 2009 a 2010 výrazne narastať. Posúdenie udržateľnosti inflačného vývoja bude preto predmetom veľkej diskusie“.
Člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic sa do debaty zapája argumentom: „V konvergujúcej ekonomike pôsobí takzvaný Balassa-Samuelsonov efekt, čo v praxi znamená mierne vyššiu infláciu v takej krajine. Aj preto obsahuje maastrichtské kritérium inflácie čosi ako prirážku 1,5-percentuálneho bodu. A inflácia u nás by sa mala pohybovať v takto vymedzenom intervale aj v budúcich rokoch,“ dodáva Ševčovic, čím zároveň dáva odpoveď na otázku udržateľnosti inflačného kritéria či pre laikov zrozumiteľnejšej hrozby rýchleho zvyšovania cien po prijatí eura.
Zostáva ešte kritérium kurzovej stability. Podľa bývalej viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej, dnes členky predstavenstva VÚB, „splnenie tohto kritéria máme na dosah“. Šéf ekonomického výskumu pre strednú a východnú Európu v Este Bank Juraj Kotian to síce potvrdzuje, myslí si však, že „ak by mali európske inštitúcie podozrenie, že ostatné kritériá boli splnené len formálne, kurzové kritérium je jediné, kde majú možnosť oprieť sa o pomerne vágnu definíciu stability meny bez výraznejších pnutí a dať vláde ďalší rok či dva na preukázanie udržateľnosti“. Jeden z najvýraznejších tvorcov menovej politiky na Slovensku Peter Ševčovic je napriek tomu optimista. „NBS intervenovala proti nadmerným výkyvom, nie na udržanie či dosiahnutie nejakej konkrétnej úrovne. Intervencie neboli časté, uskutočnili sa na obe strany a ich celkové saldo predstavuje za čas nášho členstva v ERM2 iba asi 40 miliónov eur.“ Ešte dôležitejšie je, že „významnejšie intervencie boli konzultované aj s ECB, ktorá na ne musela vydať súhlas. V rámci doterajších rokovaní či hodnotení európskych inštitúcií sme nezaznamenali negatívny ohlas na naše devízové intervencie“, dodáva Ševčovic. Ak Európska centrálna banka naše intervencie evidovala či schvaľovala, asi ťažko nám ich bude môcť s vážnou tvárou vytýkať.
.jarné rozhodnutie
Intenzívne rokovania na všetkých úrovniach – od technickej po politickú – sa práve rozbiehajú. Zo zákulisia možno započuť aj povzdychy, že práce bude ešte veľa, pretože analytická báza Európskej komisie nie je taká vynikajúca, ako si stále ešte mnohí predstavujú. Okrem nutných korekcií vyhlásení a krokov súčasnej vlády teda budú musieť ľudia, ktorí sú za vyjednávanie s európskymi inštitúciami zodpovední, vysvetľovať aj rôzne štatistické a matematické nuansy. A tiež pokúsiť sa eurokratov presvedčiť, že naším cieľom nie je za každú cenu ich podviesť. S akým výsledkom, to ukáže už v apríli či máji budúceho roka konvergenčná správa, ktorá zároveň predurčí záverečný verdikt pre plán prijať euro v prvý deň roku 2009.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.