Hovorí sa „malá krajina, malé problémy“. Na to, aby na Slovensku vypukol blahobyt, vlastne netreba až tak veľa. Stačí vyriešiť vymožiteľnosť práva, vysokú nezamestnanosť, asimiláciu Rómov či vzdelávací systém a inovácie – popri tom zabrániť kolapsu zdravotníctva a udržať rozpočet v rozumných mantineloch. Na svete sú aj komplikovanejšie krajiny. Ako sa s niektorými z týchto výziev chcú po voľbách popasovať relevantné politické strany? .dane porastú
Po 10. marci nepôjde ani tak o to, čo strany chcú urobiť, ako o to, čo nevyhnutne musia urobiť. Volič by mal vedieť už dnes, že priestor na rozdávanie v podstate neexistuje. Zdrojom nádeje i neistoty je externé prostredie v podobe zahraničného dopytu po našich výrobkoch a (ne)vyriešenie dlhovej krízy v eurozóne. Slovenská ekonomika má špecifikum, že pokiaľ nerastie aspoň o 3 – 3,5 percenta ročne, nové pracovné miesta nevznikajú. Veľkorysosť všetkých výdavkových sľubov bude po voľbách obmedzená pokračujúcou nutnosťou konsolidácie verejných financií. V tomto zmysle sú predovšetkým sľuby SNS o navŕšení dôchodkov o 1 200 eur ročne či zníženie rovnej dane na 16 percent fantáziami z ríše science-fiction, ktoré netreba brať vážne. Dane sa zvyšovať budú, otázkou je len, že ktoré a o koľko.
Keď Smer vládol prvýkrát, rovnú daň nezrušil. Teraz to môže byť inak. Socialisti chcú zaviesť progresívnu daň z príjmov pre fyzické i právnické osoby. Ľudia s príjmami nad 33-tisíc eur majú platiť 25 percent. Monopoly a ďalšie veľké (tým pádom nepopulárne) spoločnosti môžu taktiež rátať s vyššou sadzbou, a to 22 percent. Zdania sa zrejme aj dividendy, a to sadzbou 5 percent. Smer tiež podporuje zavedenie dane z finančných transakcií na celoeurópskej úrovni.
Ako to vyzerá na opačnom konci politického spektra? Pravicové strany chcú rovnú daň zachovať, keďže zavedenie progresivity by mohlo ohroziť ekonomickú aktivitu a tým pádom aj rast zamestnanosti. Lenže aj medzi ich odborníkmi prevládol názor, že znižovanie miery prerozdeľovania na Slovensku narazilo na svoje medze a dane budú musieť ísť hore. SDKÚ, KDH, SaS aj OĽaNO pripúšťajú zvýšenie majetkových daní. A hoci všetky strany popierajú zvyšovanie DPH, konsolidačné úsilie sa bez tohto bolestivého opatrenia zrejme nezaobíde. Podobne to bude aj so zdanením alkoholu, tabaku a hazardu.
Potešiteľné je, že všetky relevantné strany sa hlásia k dotiahnutiu projektu zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov UNITAS a k potláčaniu daňových únikov. Treba tiež pochváliť, že aj Smer vo volebnom programe podporuje myšlienky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nadobudol účinnosť minulý týždeň. Zostáva dúfať, že to nie sú len deklarácie na zmätenie nepriateľa a zákon nebude po voľbách vykostený. .odkiaľ príde práca?
Slovensko má chronický problém s nezamestnanosťou, od čoho sa odvíjajú aj nízke mzdy, a tak nečudo, že slovo „práca“ sa pomerne často vyskytuje aj na bilbordoch politických strán. Chýba však komplexná predstava rozvoja trhu práce. Všimla si to aj personálna spoločnosť Trenkwalder, ktorá vykonala audit volebných programov z pohľadu boja s nezamestnanosťou. Najlepšie dopadol program strany Sloboda a solidarita, nasledovaný KDH, SDKÚ, OĽaNO a stranou Most-Híd, u ktorej však cítiť najmä silnú regionálnu a menšinovú orientáciu. Program Smeru bol, naopak, hodnotený ako nekonkrétny, hoci jeho predstavitelia priznali silnú inšpiráciu stratégiou Slovenskej akadémie vied, ktorá vznikla v minulom volebnom období.
Smer na jednej strane deklaruje, že chce zlepšovať podnikateľské prostredie trhovo konformným spôsobom, no na druhej strane požaduje väčšiu rolu štátu v ekonomike a pripúšťa dokonca reguláciu cien. Posledné menované opatrenie by však mohlo viesť k posilneniu čiernej a šedej ekonomiky, proti ktorej chce Smer bojovať zase v inej časti programu. Už teraz sa dá preto očakávať, že prípadná ľavicová vláda bude hlavne riešiť problémy, ktoré inými svojimi opatreniami sama spôsobí. Zmena Zákonníka práce späť k pomerom, ktoré panovali za Viery Tomanovej, rastu zamestnanosti tiež nepomôže. Očarujúco znie aj odkaz podnikateľom, že ekonomické výkyvy sa majú naučiť predvídať a zvládať skvalitnením riadenia – nie ohrozovaním istôt či sociálneho statusu zamestnancov. No existujú aj strany s horším programom ako má Smer. Vyložene škodlivé sú fantázie hnutia 99 percent o zvýšení minimálnej mzdy na 600 eur. Podobne ako nápad SNS zaviesť 35-hodinový pracovný týždeň pri zachovaní rovnakej výšky platu. Ich prijatie by ohrozovalo aj tie pracovné miesta, ktoré už na Slovensku máme.
Naproti tomu, všetky pravicové strany navrhujú opatrenia, ktoré by zaručili hladký prechod od nezamestnanosti k práci. Napríklad matovičovci chcú umožniť súbeh sociálnych dávok s príjmom zo zamestnania. Rovnako ako KDH navrhujú aj zavedenie živnostenských licencií, ktorými by si živnostníci splnili svoje daňové a odvodové povinnosti. Program kresťanských demokratov obsahuje aj módne znejúce vychytávky ako sú mikropôžičky, technologické inkubátory a samozrejme, budovanie infraštruktúry. Mimoriadnym dôrazom na oblasť dopravy sa Figeľovo hnutie môže úspešne vymedzovať voči Smeru aj voči ostatným pravicovým stranám. Sulíkovci zase stále rátajú s odvodovým bonusom, no oproti posledným voľbám už nejde o vlajkovú tému. Vlastne v tejto kampani silná ekonomická téma úplne chýba.
Čo sa týka podobností medzi stranami, všetci chcú znižovať administratívne zaťaženie podnikania. Kým KDH navrhuje vznik pozície ombudsmana pre živnostníkov a malých podnikateľov, SaS zhromaždila dvesto nových opatrení v rámci projektu Singapur. SDKÚ chce vytvoriť dočasnú pozíciu verejného ochrancu proti byrokracii, ktorého nazvala marketingovo príťažlivým názvom „byroKAT“. No jeho presné kompetencie sú zatiaľ nejasné. Za zmienku stojí, že pred poslednými voľbami chceli mať politici SaS takú inštitúciu na ministerstve hospodárstva. .právo a poriadok
Vysoká účasť verejnosti na protigorilích protestoch ukazuje, že ľudia s korupciou a klientelizmom začínajú mať problém. Ak bude vládu zostavovať Smer, najdôležitejšou vetou z jeho programu je zrejme táto: „Vláda prehodnotí neústavné zásahy do justičného systému uskutočnené v roku 2010, ktoré mali za cieľ politicky zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry prostredníctvom výkonnej moci.“ Inými slovami, úsilie dosluhujúcej koalície zbaviť sa Štefana Harabina môže vyjsť poľahky nazmar.
SDKÚ chce v zmenách justície, prirodzene, pokračovať. Avšak pri čítaní ich programu zaráža, ako málo priestoru venujú tomuto rezortu. Zvlášť ak vezmeme do úvahy, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je poprednou tvárou kampane SDKÚ a možným budúcim lídrom strany. Na porovnanie, liberálna SaS, kde súdnictvo a spravodlivosť zastrešuje verejnosti málo známy advokát Alojz Baránik, má zamýšľané zmeny miestami rozpracované až do procesných detailov. Jeho kolega Kamil Krnáč zase v kapitole o boji proti korupcii predstavuje súbor opatrení, ktoré majú obmedziť úplatkárstvo v bežných životných situáciách, ako je styk s dopravným policajtom či lekárom. Na druhej strane SDKÚ navrhuje viacero opatrení, ktoré by mali sprehľadniť nakladanie s verejnými zdrojmi či zvýšiť transparentnosť medzi obchodnými partnermi v súkromnom biznise.
Prepracovaný program v oblasti bezpečnosti má aj KDH. Hnutie sa chce sústrediť najmä na skvalitnenie práce polície, profesionálnejšie vyšetrovanie korupcie, reformu prokuratúry a očistu súdnictva. V každej z týchto oblastí ponúka niekoľko opatrení. Lenže, pokiaľ ide o orientáciu kresťanských demokratov, viac ako volebný program zaujmú pozoruhodné výroky niektorých ich predstaviteľov. Z politiky odchádzajúci ekonomický expert Anton Marcinčin minulý týždeň v rozhovore pre Aktuality.sk označil zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a solidaritu za prieniky, ktoré má hnutie spoločné so Smerom: „My hovoríme, že jedinou našou prioritou je zamestnanosť, nie deficit, nie agregátne ukazovatele, nie rovná daň. Toto všetko sú podružné veci.“ Je to zaujímavý postoj, keďže KDH v roku 2002 išlo s rovnou daňou do volieb ako s vlajkovou témou. To bolo ešte v čase, keď k nej Ivan Mikloš bol značne skeptický. Znamená to, že dnes by sa jej hnutie vzdalo?
Pochybnosti o orientácii KDH vyvolávajú aj nálady ich voličov. Inštitút pre verejné otázky nedávno zverejnil súbor prieskumov verejnej mienky s názvom Slovensko pred voľbami 2012. V jednom z nich postavil respondentov pred dva výroky a oni mali rozhodnúť, ku ktorému z nich sa viac prikláňajú. Prvý výrok znel: „Za to, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň, by mal byť zodpovedný štát.“ Druhý výrok bol: „O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať každý sám.“ Je tragédiou Slovenska, že v množine celej populácie sa k prvému výroku priklonili dve tretiny respondentov. Čo však zaráža ešte viac, že toto spoliehanie sa na štát preferujú až tri štvrtiny voličov KDH, čo je ešte viac ako v prípade voličov Smeru či hnutia 99 percent. Takže program kresťanských demokratov je možno viac vpravo ako postoje ich voličov a niektorých ich politikov.
.koho voliť?
Občas máme na Slovensku tendenciu vzdychať, že ľudia sa pri voľbách neorientujú podľa straníckych programov. Veď ideálom by malo byť, aby si čo najviac voličov programy prečítalo a potom si rozvážne vybralo ten najpresvedčivejší. V skutočnosti občania o nič neprichádzajú. Volebné programy sú povinnou jazdou, v ktorých sa všeobecné frázy zlievajú so všadeprítomnými klišé. Neexistuje napríklad strana, ktorá by nepodporovala e-government. Vlastne je zarážajúce, že už pri takom širokom konsenze nie je dávno zrealizovaný. Inšpirujúce, originálne či vizionárske myšlienky sa vo volebných programoch hľadajú ako ihla v kope sena. Tieto dokumenty majú pritom desiatky strán. Väčšinou sú písané ubíjajúcim jazykom, ktorý dynamizuje akurát časté používané slovies „zabezpečíme“ a „presadíme“. V každom prípade, rodičia by predčítavaním zo straníckych programov mohli uspávať deti.
Ak niečo spomedzi riadkov presvitá, tak je to skutočnosť, že máme veľa politických subjektov, no robí pre nich len zopár špičkových odborníkov. Pokiaľ ide o stredopravé strany, nebude žiadnou novinkou, že KDH je silné v oblasti práva a bezpečnosti, Most-Híd sa pokladá za hovorcu (nielen) národnostných menšín, kým SaS a SDKÚ sú odborne silní v ekonomicko-sociálnych témach. Zároveň medzi programami týchto strán existuje prienik, ktorý dáva spolupráci zmysel. To, či jestvuje aj ľudský prienik medzi ich predstaviteľmi, je už iná otázka.
Po 10. marci nepôjde ani tak o to, čo strany chcú urobiť, ako o to, čo nevyhnutne musia urobiť. Volič by mal vedieť už dnes, že priestor na rozdávanie v podstate neexistuje. Zdrojom nádeje i neistoty je externé prostredie v podobe zahraničného dopytu po našich výrobkoch a (ne)vyriešenie dlhovej krízy v eurozóne. Slovenská ekonomika má špecifikum, že pokiaľ nerastie aspoň o 3 – 3,5 percenta ročne, nové pracovné miesta nevznikajú. Veľkorysosť všetkých výdavkových sľubov bude po voľbách obmedzená pokračujúcou nutnosťou konsolidácie verejných financií. V tomto zmysle sú predovšetkým sľuby SNS o navŕšení dôchodkov o 1 200 eur ročne či zníženie rovnej dane na 16 percent fantáziami z ríše science-fiction, ktoré netreba brať vážne. Dane sa zvyšovať budú, otázkou je len, že ktoré a o koľko.
Keď Smer vládol prvýkrát, rovnú daň nezrušil. Teraz to môže byť inak. Socialisti chcú zaviesť progresívnu daň z príjmov pre fyzické i právnické osoby. Ľudia s príjmami nad 33-tisíc eur majú platiť 25 percent. Monopoly a ďalšie veľké (tým pádom nepopulárne) spoločnosti môžu taktiež rátať s vyššou sadzbou, a to 22 percent. Zdania sa zrejme aj dividendy, a to sadzbou 5 percent. Smer tiež podporuje zavedenie dane z finančných transakcií na celoeurópskej úrovni.
Ako to vyzerá na opačnom konci politického spektra? Pravicové strany chcú rovnú daň zachovať, keďže zavedenie progresivity by mohlo ohroziť ekonomickú aktivitu a tým pádom aj rast zamestnanosti. Lenže aj medzi ich odborníkmi prevládol názor, že znižovanie miery prerozdeľovania na Slovensku narazilo na svoje medze a dane budú musieť ísť hore. SDKÚ, KDH, SaS aj OĽaNO pripúšťajú zvýšenie majetkových daní. A hoci všetky strany popierajú zvyšovanie DPH, konsolidačné úsilie sa bez tohto bolestivého opatrenia zrejme nezaobíde. Podobne to bude aj so zdanením alkoholu, tabaku a hazardu.
Potešiteľné je, že všetky relevantné strany sa hlásia k dotiahnutiu projektu zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov UNITAS a k potláčaniu daňových únikov. Treba tiež pochváliť, že aj Smer vo volebnom programe podporuje myšlienky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nadobudol účinnosť minulý týždeň. Zostáva dúfať, že to nie sú len deklarácie na zmätenie nepriateľa a zákon nebude po voľbách vykostený. .odkiaľ príde práca?
Slovensko má chronický problém s nezamestnanosťou, od čoho sa odvíjajú aj nízke mzdy, a tak nečudo, že slovo „práca“ sa pomerne často vyskytuje aj na bilbordoch politických strán. Chýba však komplexná predstava rozvoja trhu práce. Všimla si to aj personálna spoločnosť Trenkwalder, ktorá vykonala audit volebných programov z pohľadu boja s nezamestnanosťou. Najlepšie dopadol program strany Sloboda a solidarita, nasledovaný KDH, SDKÚ, OĽaNO a stranou Most-Híd, u ktorej však cítiť najmä silnú regionálnu a menšinovú orientáciu. Program Smeru bol, naopak, hodnotený ako nekonkrétny, hoci jeho predstavitelia priznali silnú inšpiráciu stratégiou Slovenskej akadémie vied, ktorá vznikla v minulom volebnom období.
Smer na jednej strane deklaruje, že chce zlepšovať podnikateľské prostredie trhovo konformným spôsobom, no na druhej strane požaduje väčšiu rolu štátu v ekonomike a pripúšťa dokonca reguláciu cien. Posledné menované opatrenie by však mohlo viesť k posilneniu čiernej a šedej ekonomiky, proti ktorej chce Smer bojovať zase v inej časti programu. Už teraz sa dá preto očakávať, že prípadná ľavicová vláda bude hlavne riešiť problémy, ktoré inými svojimi opatreniami sama spôsobí. Zmena Zákonníka práce späť k pomerom, ktoré panovali za Viery Tomanovej, rastu zamestnanosti tiež nepomôže. Očarujúco znie aj odkaz podnikateľom, že ekonomické výkyvy sa majú naučiť predvídať a zvládať skvalitnením riadenia – nie ohrozovaním istôt či sociálneho statusu zamestnancov. No existujú aj strany s horším programom ako má Smer. Vyložene škodlivé sú fantázie hnutia 99 percent o zvýšení minimálnej mzdy na 600 eur. Podobne ako nápad SNS zaviesť 35-hodinový pracovný týždeň pri zachovaní rovnakej výšky platu. Ich prijatie by ohrozovalo aj tie pracovné miesta, ktoré už na Slovensku máme.
Naproti tomu, všetky pravicové strany navrhujú opatrenia, ktoré by zaručili hladký prechod od nezamestnanosti k práci. Napríklad matovičovci chcú umožniť súbeh sociálnych dávok s príjmom zo zamestnania. Rovnako ako KDH navrhujú aj zavedenie živnostenských licencií, ktorými by si živnostníci splnili svoje daňové a odvodové povinnosti. Program kresťanských demokratov obsahuje aj módne znejúce vychytávky ako sú mikropôžičky, technologické inkubátory a samozrejme, budovanie infraštruktúry. Mimoriadnym dôrazom na oblasť dopravy sa Figeľovo hnutie môže úspešne vymedzovať voči Smeru aj voči ostatným pravicovým stranám. Sulíkovci zase stále rátajú s odvodovým bonusom, no oproti posledným voľbám už nejde o vlajkovú tému. Vlastne v tejto kampani silná ekonomická téma úplne chýba.
Čo sa týka podobností medzi stranami, všetci chcú znižovať administratívne zaťaženie podnikania. Kým KDH navrhuje vznik pozície ombudsmana pre živnostníkov a malých podnikateľov, SaS zhromaždila dvesto nových opatrení v rámci projektu Singapur. SDKÚ chce vytvoriť dočasnú pozíciu verejného ochrancu proti byrokracii, ktorého nazvala marketingovo príťažlivým názvom „byroKAT“. No jeho presné kompetencie sú zatiaľ nejasné. Za zmienku stojí, že pred poslednými voľbami chceli mať politici SaS takú inštitúciu na ministerstve hospodárstva. .právo a poriadok
Vysoká účasť verejnosti na protigorilích protestoch ukazuje, že ľudia s korupciou a klientelizmom začínajú mať problém. Ak bude vládu zostavovať Smer, najdôležitejšou vetou z jeho programu je zrejme táto: „Vláda prehodnotí neústavné zásahy do justičného systému uskutočnené v roku 2010, ktoré mali za cieľ politicky zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry prostredníctvom výkonnej moci.“ Inými slovami, úsilie dosluhujúcej koalície zbaviť sa Štefana Harabina môže vyjsť poľahky nazmar.
SDKÚ chce v zmenách justície, prirodzene, pokračovať. Avšak pri čítaní ich programu zaráža, ako málo priestoru venujú tomuto rezortu. Zvlášť ak vezmeme do úvahy, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je poprednou tvárou kampane SDKÚ a možným budúcim lídrom strany. Na porovnanie, liberálna SaS, kde súdnictvo a spravodlivosť zastrešuje verejnosti málo známy advokát Alojz Baránik, má zamýšľané zmeny miestami rozpracované až do procesných detailov. Jeho kolega Kamil Krnáč zase v kapitole o boji proti korupcii predstavuje súbor opatrení, ktoré majú obmedziť úplatkárstvo v bežných životných situáciách, ako je styk s dopravným policajtom či lekárom. Na druhej strane SDKÚ navrhuje viacero opatrení, ktoré by mali sprehľadniť nakladanie s verejnými zdrojmi či zvýšiť transparentnosť medzi obchodnými partnermi v súkromnom biznise.
Prepracovaný program v oblasti bezpečnosti má aj KDH. Hnutie sa chce sústrediť najmä na skvalitnenie práce polície, profesionálnejšie vyšetrovanie korupcie, reformu prokuratúry a očistu súdnictva. V každej z týchto oblastí ponúka niekoľko opatrení. Lenže, pokiaľ ide o orientáciu kresťanských demokratov, viac ako volebný program zaujmú pozoruhodné výroky niektorých ich predstaviteľov. Z politiky odchádzajúci ekonomický expert Anton Marcinčin minulý týždeň v rozhovore pre Aktuality.sk označil zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a solidaritu za prieniky, ktoré má hnutie spoločné so Smerom: „My hovoríme, že jedinou našou prioritou je zamestnanosť, nie deficit, nie agregátne ukazovatele, nie rovná daň. Toto všetko sú podružné veci.“ Je to zaujímavý postoj, keďže KDH v roku 2002 išlo s rovnou daňou do volieb ako s vlajkovou témou. To bolo ešte v čase, keď k nej Ivan Mikloš bol značne skeptický. Znamená to, že dnes by sa jej hnutie vzdalo?
Pochybnosti o orientácii KDH vyvolávajú aj nálady ich voličov. Inštitút pre verejné otázky nedávno zverejnil súbor prieskumov verejnej mienky s názvom Slovensko pred voľbami 2012. V jednom z nich postavil respondentov pred dva výroky a oni mali rozhodnúť, ku ktorému z nich sa viac prikláňajú. Prvý výrok znel: „Za to, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň, by mal byť zodpovedný štát.“ Druhý výrok bol: „O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať každý sám.“ Je tragédiou Slovenska, že v množine celej populácie sa k prvému výroku priklonili dve tretiny respondentov. Čo však zaráža ešte viac, že toto spoliehanie sa na štát preferujú až tri štvrtiny voličov KDH, čo je ešte viac ako v prípade voličov Smeru či hnutia 99 percent. Takže program kresťanských demokratov je možno viac vpravo ako postoje ich voličov a niektorých ich politikov.
.koho voliť?
Občas máme na Slovensku tendenciu vzdychať, že ľudia sa pri voľbách neorientujú podľa straníckych programov. Veď ideálom by malo byť, aby si čo najviac voličov programy prečítalo a potom si rozvážne vybralo ten najpresvedčivejší. V skutočnosti občania o nič neprichádzajú. Volebné programy sú povinnou jazdou, v ktorých sa všeobecné frázy zlievajú so všadeprítomnými klišé. Neexistuje napríklad strana, ktorá by nepodporovala e-government. Vlastne je zarážajúce, že už pri takom širokom konsenze nie je dávno zrealizovaný. Inšpirujúce, originálne či vizionárske myšlienky sa vo volebných programoch hľadajú ako ihla v kope sena. Tieto dokumenty majú pritom desiatky strán. Väčšinou sú písané ubíjajúcim jazykom, ktorý dynamizuje akurát časté používané slovies „zabezpečíme“ a „presadíme“. V každom prípade, rodičia by predčítavaním zo straníckych programov mohli uspávať deti.
Ak niečo spomedzi riadkov presvitá, tak je to skutočnosť, že máme veľa politických subjektov, no robí pre nich len zopár špičkových odborníkov. Pokiaľ ide o stredopravé strany, nebude žiadnou novinkou, že KDH je silné v oblasti práva a bezpečnosti, Most-Híd sa pokladá za hovorcu (nielen) národnostných menšín, kým SaS a SDKÚ sú odborne silní v ekonomicko-sociálnych témach. Zároveň medzi programami týchto strán existuje prienik, ktorý dáva spolupráci zmysel. To, či jestvuje aj ľudský prienik medzi ich predstaviteľmi, je už iná otázka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.