Zástancovia prikrmovania argumentujú tým, že v súčasnosti je v prírode podstatne menej bobuľovín či semien burín ako v minulosti a príchodom zimy sa tieto prirodzené zdroje potravy scvrkávajú. Zástancovia sparťanskej výchovy zasa tvrdia, že intenzívnym prikrmovaním sa strácajú prirodzené pudy. Výsledkom sú generácie živočíchov, ktoré nevedia aktívne vyhľadávať prirodzené zdroje potravy, a tak im nezostáva nič iné, len vyžierať odpadky, alebo čakať, kto im čo podhodí. Príroda sa do diskusie nepúšťa a tento problém si rieši pragmaticky po svojom. V prípade, že zimné obdobie prežije väčší počet vtákov, vyzbierajú aj viac hmyzu. Tým pádom sa zníži prirodzená ponuka potravy, vtáky majú menšie znášky vajec alebo dochovajú menší počet mláďat, čiže aj dospelých je napokon menej. Presne takto to funguje aj naopak. Z toho vyplýva, že pokiaľ nedôjde k nejakému extrémnemu výkyvu počasia, zostávajú populácie vtákov viac-menej na rovnakej úrovni a je jedno, či ich prikrmujeme, alebo nie.
.kŕmidlá ako ekologické pasce
Je isté, že počas extrémnych mrazov by sa malo prikrmovať. Diskutabilné sú mierne zimy a najmä zvyšok roka. Existujú totiž aj takí kŕmiči, ktorí by vtákom dopriali celoročne. Tento názor najskôr pretláčali niektorí britskí ochranári, neskôr sa k nim pridali Švajčiari, ktorí sú o niečo miernejší a letné aktivity zo svojej dobročinnosti vyškrtli.
Prikrmovanie vzácnych druhov vtákov môže byť užitočné, bohužiaľ, kŕmidlá môžu fungovať aj ako takzvané ekologické pasce. To znamená, že z pravidelných vtáčích návštevníkov sa môžu stať závislí, ktorí v období rozmnožovania zotrvávajú na mieste s nedostatkom prirodzených zdrojov potravy. Vďaka prikrmovaniu sa im síce darí a populácia výrazne rastie, ibaže prirodzené zdroje potravy zostávajú nemenné a napokon nestačia.
Okrem toho, prikrmovanie vedie k tomu, čomu sa príroda vyhýba, čiže k vyššej koncentrácii vtákov, a tým pádom k vyššiemu riziku kontaktov s chorými jedincami alebo nakazenou potravou. Ďalším úskalím je zvýšenie počtu niektorých druhov, najmä v mestách a menej šancí pre nepriebojné, zato vzácne druhy. Z toho vyplýva, že prikrmovanie môže, paradoxne, spôsobovať lokálny pokles biologickej diverzity.
.nekŕm labuť na rybníku
Ľudia sú, skrátka, nepoučiteľní. V médiách sa každoročne objavujú tie isté správy – zamestanci Štátnej ochrany prírody zachraňovali labuť, ktorá primrzla k ľadu. Nikdy nekŕmte labute na stojatých vodách – rybníkoch, nádržiach či štrkoviskách. Ak nebudú mať dostatok potravy, odletia za potravou väčšinou na tečúce vody, ktoré zamrzajú len výnimočne. Zamrznutá labuť alebo iný vodný vták nielenže sa sama nevyslobodí, ale stáva sa ľahkou korisťou. A ako spoznať, že ide o jedinca v ohrození, a nie o vtáka, ktorý len odpočíva? Skúste ho nejakým humánnym spôsobom vyplašiť. Ak neodletí ani po viacerých pokusoch, volajte pomoc – najbližšiu záchrannú stanicu pre hendikepované živočíchy.
.je ti zima, vtáčatko?
Nažer sa a našuchor sa, ak chceš prežiť! To je základné heslo vtákov počas mrazivých zím a platí najmä pre drobné spevavce. Tie majú v pomere k svojej hmotnosti väčší povrch tela, ktorým teplo odchádza, takže na udržanie telesnej teploty musia vynaložiť neskutočné množstvo energie. Túto život ohrozujúcu situáciu riešia v prvom rade tým, že sa už na jeseň poriadne vykŕmia, čím si vytvoria izolačný tukový obal. V zime situáciu môže komplikovať súvislá vrstva snehu a mrazivé noci, počas ktorých treba udržať stabilnú teplotu tela. Preto drobné vtáky, aby mali dostatok energie, zháňajú potravu počas celého dňa. Náš najmenší spevavec, králiček, ktorý váži len šesť gramov, vydá na udržanie tepla toľko energie, že je ráno o 20 percent ľahší! Túto stratu tukových zásob musí počas nasledujúceho dňa čo najrýchlejšie doplniť, aby dokázal prežiť ďalšiu noc. Našťastie, okrem podkožnej tukovej vrstvy má on i ďalšie vtáky ešte ďalšiu izolačnú vrstvu – perie. Je to podobné, ako s páperovou bundou – čím je lepšie naplnená, tým viac tepla poskytne. Preto vtáky našuchoria perie, v ktorom sa vytvoria vzduchové vaky, čím sa zlepšia izolačné vlastnosti a zároveň ochránia aj svoj zobák a neoperené nohy. Keď sú mrazy silnejšie, vtáky zapoja aj ďalší ohrevný mechanizmus. Podobne ako cicavce, pomôžu si chvením svalov, najmä prsných. Krátkodobo tak môžu zvýšiť tvorbu tepla až o 500 percent, tento luxus je však vykúpený obrovským množstvom energie.
.v núdzi poznáš priateľa
Drobné druhy vtákov odolávajú krutým zimám spoločne. Jednoducho sa k sebe kdesi v závetrí pritisnú a takmer bez pohnutia odpočívajú. Už vo dvojici takto ušetria štvrtinu tepla, pričom veľká kopa dokáže straty znížiť aj o osemdesiat percent. Vodné vtáky sú na tom lepšie, majú husté a výhrevné perie, ktoré v dobrej kondícii udržiavajú kúpaním, slnením a najmä impregnáciou výlučkami nadchvostovej žľazy. Na bruchu ich zároveň chráni hrubšia vrstva tuku. Prispôsobené chladu sú aj ich nohy, vďaka špeciálnemu typu prekrvenia si udržiavajú oveľa nižšiu teplotu (5 až 0 °C), preto ich ani pri veľmi silných mrazoch neoziaba a vydržia stáť na ľade.
Autor je zoológ.
.kŕmidlá ako ekologické pasce
Je isté, že počas extrémnych mrazov by sa malo prikrmovať. Diskutabilné sú mierne zimy a najmä zvyšok roka. Existujú totiž aj takí kŕmiči, ktorí by vtákom dopriali celoročne. Tento názor najskôr pretláčali niektorí britskí ochranári, neskôr sa k nim pridali Švajčiari, ktorí sú o niečo miernejší a letné aktivity zo svojej dobročinnosti vyškrtli.
Prikrmovanie vzácnych druhov vtákov môže byť užitočné, bohužiaľ, kŕmidlá môžu fungovať aj ako takzvané ekologické pasce. To znamená, že z pravidelných vtáčích návštevníkov sa môžu stať závislí, ktorí v období rozmnožovania zotrvávajú na mieste s nedostatkom prirodzených zdrojov potravy. Vďaka prikrmovaniu sa im síce darí a populácia výrazne rastie, ibaže prirodzené zdroje potravy zostávajú nemenné a napokon nestačia.
Okrem toho, prikrmovanie vedie k tomu, čomu sa príroda vyhýba, čiže k vyššej koncentrácii vtákov, a tým pádom k vyššiemu riziku kontaktov s chorými jedincami alebo nakazenou potravou. Ďalším úskalím je zvýšenie počtu niektorých druhov, najmä v mestách a menej šancí pre nepriebojné, zato vzácne druhy. Z toho vyplýva, že prikrmovanie môže, paradoxne, spôsobovať lokálny pokles biologickej diverzity.
.nekŕm labuť na rybníku
Ľudia sú, skrátka, nepoučiteľní. V médiách sa každoročne objavujú tie isté správy – zamestanci Štátnej ochrany prírody zachraňovali labuť, ktorá primrzla k ľadu. Nikdy nekŕmte labute na stojatých vodách – rybníkoch, nádržiach či štrkoviskách. Ak nebudú mať dostatok potravy, odletia za potravou väčšinou na tečúce vody, ktoré zamrzajú len výnimočne. Zamrznutá labuť alebo iný vodný vták nielenže sa sama nevyslobodí, ale stáva sa ľahkou korisťou. A ako spoznať, že ide o jedinca v ohrození, a nie o vtáka, ktorý len odpočíva? Skúste ho nejakým humánnym spôsobom vyplašiť. Ak neodletí ani po viacerých pokusoch, volajte pomoc – najbližšiu záchrannú stanicu pre hendikepované živočíchy.
.je ti zima, vtáčatko?
Nažer sa a našuchor sa, ak chceš prežiť! To je základné heslo vtákov počas mrazivých zím a platí najmä pre drobné spevavce. Tie majú v pomere k svojej hmotnosti väčší povrch tela, ktorým teplo odchádza, takže na udržanie telesnej teploty musia vynaložiť neskutočné množstvo energie. Túto život ohrozujúcu situáciu riešia v prvom rade tým, že sa už na jeseň poriadne vykŕmia, čím si vytvoria izolačný tukový obal. V zime situáciu môže komplikovať súvislá vrstva snehu a mrazivé noci, počas ktorých treba udržať stabilnú teplotu tela. Preto drobné vtáky, aby mali dostatok energie, zháňajú potravu počas celého dňa. Náš najmenší spevavec, králiček, ktorý váži len šesť gramov, vydá na udržanie tepla toľko energie, že je ráno o 20 percent ľahší! Túto stratu tukových zásob musí počas nasledujúceho dňa čo najrýchlejšie doplniť, aby dokázal prežiť ďalšiu noc. Našťastie, okrem podkožnej tukovej vrstvy má on i ďalšie vtáky ešte ďalšiu izolačnú vrstvu – perie. Je to podobné, ako s páperovou bundou – čím je lepšie naplnená, tým viac tepla poskytne. Preto vtáky našuchoria perie, v ktorom sa vytvoria vzduchové vaky, čím sa zlepšia izolačné vlastnosti a zároveň ochránia aj svoj zobák a neoperené nohy. Keď sú mrazy silnejšie, vtáky zapoja aj ďalší ohrevný mechanizmus. Podobne ako cicavce, pomôžu si chvením svalov, najmä prsných. Krátkodobo tak môžu zvýšiť tvorbu tepla až o 500 percent, tento luxus je však vykúpený obrovským množstvom energie.
.v núdzi poznáš priateľa
Drobné druhy vtákov odolávajú krutým zimám spoločne. Jednoducho sa k sebe kdesi v závetrí pritisnú a takmer bez pohnutia odpočívajú. Už vo dvojici takto ušetria štvrtinu tepla, pričom veľká kopa dokáže straty znížiť aj o osemdesiat percent. Vodné vtáky sú na tom lepšie, majú husté a výhrevné perie, ktoré v dobrej kondícii udržiavajú kúpaním, slnením a najmä impregnáciou výlučkami nadchvostovej žľazy. Na bruchu ich zároveň chráni hrubšia vrstva tuku. Prispôsobené chladu sú aj ich nohy, vďaka špeciálnemu typu prekrvenia si udržiavajú oveľa nižšiu teplotu (5 až 0 °C), preto ich ani pri veľmi silných mrazoch neoziaba a vydržia stáť na ľade.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.