Dejiny sa niekedy čítajú ako akčný žáner. Taký je aj príbeh nerealizovaného únosu s krycím menom Operácia Rabat. Jej cieľom mala byť deportácia pápeža Pia XII. do Nemeckej ríše.
Fakty o Operácii Rabat sa dostali na povrch vďaka dokumentom a svedectvám. Čerstvým príspevkom nielen k téme chystaného únosu je kniha vatikanistu Andreu Tornielliho. Tornielli, žurnalista z denníka Il Giornale, osobne robil výskum v doteraz nezverejnených písomnostiach pápeža Pia XII.
.degrelle pred Hitlerom
Ako jeden z prvých svedkov chcel o menej známych stránkach dejín Vatikánu vyrozprávať Frédérik Rossif, režisér s francúzsko-čiernohorským pôvodom, známy filmom Zomrieť v Madride. Rossif bol účastníkom bojov o Rím počas druhej svetovej vojny a v polovici 80. rokov chcel nakrútiť dokument, kde by odhalil skryté fakty o oslobodzovaní Ríma i presune pápeža do Nemecka.
Rossif rokoval o dokumente s talianskou televíziou RAI a s inštitútom Luce. Nezostal však iba pri uvažovaní, sám sa podujal na výskum. Keďže sa jeho práca dotýkala dejín Talianska, pridali sa k nemu talianski vojenskí historici. Iba dnes vychádzajú na povrch zo zápiskov rozhovory, ktoré stihli absolvovať.
Podľa Rossifa bol hlavnou postavou Operácie Rabat muž menom Léon Degrelle, veliteľ belgických nacistov. Hitlera veľmi obdivoval – raz mu povedal, že keby mal syna, určite by bol nadšený, keby mal také vlastnosti ako nemecký vodca. V januári roku 1943 predstúpil pred Führera s jasným plánom: „Musíme presvedčiť Pia XII. Po dobrom alebo po zlom.“
Vodca Operáciu Rabat, ktorá by priviedla Pia XII. do jedného šíku s nacistami, schválil. Degrelle vzápätí založil hnutie Rexista (podľa slov Christus Rex). Bola to skupina antisemitsky založených konzervatívcov. Inšpirovali sa nemeckým národným socializmom a chceli ho zladiť s tradičným katolicizmom. Degrelle chcel už o niekoľko rokov skôr presvedčiť belgických biskupov, aby vydali pastiersky list na podporu antisemitizmu. Prekazil mu to monsignor Jean Bernard, kňaz z Luxemburska. Ten Bernard, ktorého odpor voči Hitlerovi priviedol do koncentračného tábora v Dachau.
.ako uniesť pápeža
V prvých mesiacoch roku 1944 Degrelle pozmenil nápad s „využitím“ Pia XII. Už nešlo o presviedčanie, ale o únos do Nemecka, kde by pod nátlakom podpísal encykliku – pápežský dokument, ktorým by zavrhol židovskú vieru a odsúhlasil ideológiu národného socializmu. S týmto cieľom v Belgicku vytvoril divíziu bojovej jednotky SS, vycvičenej z pôsobenia v Rusku.
Hitler bol plánom nadšený a jeho vykonanie zveril dvom generálom – Karlovi Wolffovi a Wilhelmovi Burgdorfovi. Keďže málokomu dôveroval, v noci 10. mája 1944 s obidvoma prešiel všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať. Zároveň generálov oboznámil s osobou Pia XII.
Medzitým sa pápež o pláne dozvedel. Jednak bol dobrým znalcom nemeckých pomerov, keďže pôsobil v Bavorsku ako nuncius. A na druhej strane, už v októbri 1943 Rádio Mníchov oznámilo, že sa pripravujú pápežské priestory na prijatie veľaváženého hosťa. Nemci sa napokon rozhodli pre odvážny krok: neuskutočnia priamy únos, ale budú sa tváriť, že chcú ochrániť pápeža pred útokom. Generál Burgdorf nič nenechal na náhodu. Ako Hitlerov dôverník (neskôr zomrel s vodcom v berlínskom bunkri) vytvoril jedinečný plán.
Členovia SS sa mali prezliecť za sionistických agentov a spolu s talianskymi komunistami mali vniknúť do Vatikánu, aby so zbraňami v ruke fingovali únos pápeža. Vtedy mal na scénu vstúpiť Wehrmacht ako ochranca Pia XII. a zneškodniť skupinu falošných únoscov. Práve vtedy by pápežovi ponúkli možnosť odísť pokojne do Nemecka, aby už nehrozili ďalšie útoky voči jeho osobe. V Nemecku by sa Pius XII. ocitol v rukách gestapa. Vystavený týraniu a opakovaným kontrolám by nemohol dlho odporovať, a keď by ho psychicky zlomili, bolo by už veľmi ľahké podstrčiť mu na podpis príslušný dokument – antisemitskú encykliku.
Plán bol detailne rozpracovaný. Únoscovia pápeža museli byť dôveryhodní v reči, gestách a správaní. Nacisti prezlečení za sionistických agentov mali vyzerať ako Židia z Odesy. Preto do tejto úlohy vybrali členov ukrajinských jednotiek SS. O talianskych partizánov sa mal postarať generál Enea Navarrini, veliteľ Centra pre výcvik špeciálnych vojenských jednotiek. Podľa plánu mali byť partizáni v otrhanom oblečení, vyzbrojení rozličnými nejednotnými zbraňami, mali mať dlhé vlasy, neudržiavané brady a červené šatky okolo krku.
.ako oslobodiť Rím
Takto vybraná jednotka sa v tajnosti presunula do blízkosti Ríma. Nácvik akcie prebiehal na zámku mestečka Bracciano. Každý deň mali muži rovnaký program. Pod velením určeného človeka trénovali prekonávanie vysokých hradieb s použitím harpún a lán. Do výcviku bola zahrnutá aj scéna úteku so zajatým pápežom i „náhodné“ stretnutie s jednotkou, ktorá mala „únoscov“ odzbrojiť a tváriť sa, že je na pápežovej strane.
Nezvyčajný ruch na zámku si všimol jeden z členov zámožnej rodiny Orsiniovcov – vlastníkov zámku. Našiel kontakt na Vatikán a všetko vyrozprával monsignorovi Montinimu zo štátneho sekretariátu – tomu, ktorý sa neskôr stal pápežom Pavlom VI.
Montini sa v prísnom utajení, keďže každý lístok či telefonát sa mohol dostať do rúk nemeckej kontrašpionáže, rozhodol stretnúť s istou ženou z vyšších vrstiev, ktorá mala kontakty na tajné služby francúzskych cudzineckých légií. Išlo o tú istú dámu, ktorá pomohla jednému fašistickému ministrovi utiecť do Alžírska, kde sa pripojil k légiám. Práve takáto obozretnosť podľa rakúskeho historika Friedrich Engela-Janosiho zachránila okolo 90 percent rímskych Židov pred deportáciami do koncentračných táborov.
Montini vedel, že nemecké plány môže prekaziť jedine oslobodenie Ríma. V tom čase však bol postup spojencov zablokovaný delom s dlhým dostrelom, ktoré jednotky prinútilo zastať na Agro Romano. Časť ostreľovačov, pohybujúca sa po koľajniciach, bola skrytá v tuneli blízko Castelli Romani a hľadala oporu v leteckých náletoch. Práve vtedy prišla na scénu cudzinecká légia so spomínaným Rossifom.
Frédéric Rossif mal čiernohorské korene a bol vnukom kráľovnej Eleny, manželky Vittoria Emanuela III. Keď Nemci v marci 1941 obsadili Juhosláviu, bol práve v Ríme, kde študoval matematiku. Rossif obsadenie vlasti neprijal, utiekol z Talianska a dal sa naverbovať v Sýrii do cudzineckých légií. Práve on zasahoval pri zneškodnení spomínaného kanóna, ktorý bránil fašistické pozície v Ríme. Tak sa otvorila cesta pre spojenecké vojská, ktoré sa už nestretli s ďalšími prekážkami.
Do Ríma vstúpili 4. júna 1944 a operácia Rabat bola prekazená.
.hľadá sa režisér
Problematickým miestom výskumu tejto témy je skutočnosť, že historiografia len s ťažkosťami odhaľuje činnosť francúzskej cudzineckej légie, ktorá pôsobila vo vysokom stupni utajenia. Do popredia sa dostala aj otázka zásluh pri oslobodení Ríma – pre Američanov a Angličanov by bolo nelichotivé, keby nechali hlavnú zásluhu Francúzsku...
Rossif najskôr rozmýšľal o nakrútení celovečerného filmu o Operácii Rabat, ktorý by sa skončil oslobodením Ríma. Ale nakoniec sa rozhodol pre dokumentárnu formu s použitím dobových textov a výpovedí svedkov. Rossif sa obrátil na historikov s dvoma otázkami. Chcel spoznať, do akej miery sa na Operácii Rabat podieľali Taliani a či o nej vedel Mussolini. Keď režisér plánoval svoj dokument nakrútiť, písal sa rok 1987. Ale výskumy a hľadanie kontaktov boli veľmi pomalé a nákladné. Podarilo sa mu realizovať len štvorhodinový dokument o nacizme s názvom Z Norimbergu do Norimbergu. Pri príprave dôležitejšieho dokumentu Rossif v roku 1990 zomrel.
.rudolf Smoter, Rím
Autor študuje žurnalistiku na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme
Fakty o Operácii Rabat sa dostali na povrch vďaka dokumentom a svedectvám. Čerstvým príspevkom nielen k téme chystaného únosu je kniha vatikanistu Andreu Tornielliho. Tornielli, žurnalista z denníka Il Giornale, osobne robil výskum v doteraz nezverejnených písomnostiach pápeža Pia XII.
.degrelle pred Hitlerom
Ako jeden z prvých svedkov chcel o menej známych stránkach dejín Vatikánu vyrozprávať Frédérik Rossif, režisér s francúzsko-čiernohorským pôvodom, známy filmom Zomrieť v Madride. Rossif bol účastníkom bojov o Rím počas druhej svetovej vojny a v polovici 80. rokov chcel nakrútiť dokument, kde by odhalil skryté fakty o oslobodzovaní Ríma i presune pápeža do Nemecka.
Rossif rokoval o dokumente s talianskou televíziou RAI a s inštitútom Luce. Nezostal však iba pri uvažovaní, sám sa podujal na výskum. Keďže sa jeho práca dotýkala dejín Talianska, pridali sa k nemu talianski vojenskí historici. Iba dnes vychádzajú na povrch zo zápiskov rozhovory, ktoré stihli absolvovať.
Podľa Rossifa bol hlavnou postavou Operácie Rabat muž menom Léon Degrelle, veliteľ belgických nacistov. Hitlera veľmi obdivoval – raz mu povedal, že keby mal syna, určite by bol nadšený, keby mal také vlastnosti ako nemecký vodca. V januári roku 1943 predstúpil pred Führera s jasným plánom: „Musíme presvedčiť Pia XII. Po dobrom alebo po zlom.“
Vodca Operáciu Rabat, ktorá by priviedla Pia XII. do jedného šíku s nacistami, schválil. Degrelle vzápätí založil hnutie Rexista (podľa slov Christus Rex). Bola to skupina antisemitsky založených konzervatívcov. Inšpirovali sa nemeckým národným socializmom a chceli ho zladiť s tradičným katolicizmom. Degrelle chcel už o niekoľko rokov skôr presvedčiť belgických biskupov, aby vydali pastiersky list na podporu antisemitizmu. Prekazil mu to monsignor Jean Bernard, kňaz z Luxemburska. Ten Bernard, ktorého odpor voči Hitlerovi priviedol do koncentračného tábora v Dachau.
.ako uniesť pápeža
V prvých mesiacoch roku 1944 Degrelle pozmenil nápad s „využitím“ Pia XII. Už nešlo o presviedčanie, ale o únos do Nemecka, kde by pod nátlakom podpísal encykliku – pápežský dokument, ktorým by zavrhol židovskú vieru a odsúhlasil ideológiu národného socializmu. S týmto cieľom v Belgicku vytvoril divíziu bojovej jednotky SS, vycvičenej z pôsobenia v Rusku.
Hitler bol plánom nadšený a jeho vykonanie zveril dvom generálom – Karlovi Wolffovi a Wilhelmovi Burgdorfovi. Keďže málokomu dôveroval, v noci 10. mája 1944 s obidvoma prešiel všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať. Zároveň generálov oboznámil s osobou Pia XII.
Medzitým sa pápež o pláne dozvedel. Jednak bol dobrým znalcom nemeckých pomerov, keďže pôsobil v Bavorsku ako nuncius. A na druhej strane, už v októbri 1943 Rádio Mníchov oznámilo, že sa pripravujú pápežské priestory na prijatie veľaváženého hosťa. Nemci sa napokon rozhodli pre odvážny krok: neuskutočnia priamy únos, ale budú sa tváriť, že chcú ochrániť pápeža pred útokom. Generál Burgdorf nič nenechal na náhodu. Ako Hitlerov dôverník (neskôr zomrel s vodcom v berlínskom bunkri) vytvoril jedinečný plán.
Členovia SS sa mali prezliecť za sionistických agentov a spolu s talianskymi komunistami mali vniknúť do Vatikánu, aby so zbraňami v ruke fingovali únos pápeža. Vtedy mal na scénu vstúpiť Wehrmacht ako ochranca Pia XII. a zneškodniť skupinu falošných únoscov. Práve vtedy by pápežovi ponúkli možnosť odísť pokojne do Nemecka, aby už nehrozili ďalšie útoky voči jeho osobe. V Nemecku by sa Pius XII. ocitol v rukách gestapa. Vystavený týraniu a opakovaným kontrolám by nemohol dlho odporovať, a keď by ho psychicky zlomili, bolo by už veľmi ľahké podstrčiť mu na podpis príslušný dokument – antisemitskú encykliku.
Plán bol detailne rozpracovaný. Únoscovia pápeža museli byť dôveryhodní v reči, gestách a správaní. Nacisti prezlečení za sionistických agentov mali vyzerať ako Židia z Odesy. Preto do tejto úlohy vybrali členov ukrajinských jednotiek SS. O talianskych partizánov sa mal postarať generál Enea Navarrini, veliteľ Centra pre výcvik špeciálnych vojenských jednotiek. Podľa plánu mali byť partizáni v otrhanom oblečení, vyzbrojení rozličnými nejednotnými zbraňami, mali mať dlhé vlasy, neudržiavané brady a červené šatky okolo krku.
.ako oslobodiť Rím
Takto vybraná jednotka sa v tajnosti presunula do blízkosti Ríma. Nácvik akcie prebiehal na zámku mestečka Bracciano. Každý deň mali muži rovnaký program. Pod velením určeného človeka trénovali prekonávanie vysokých hradieb s použitím harpún a lán. Do výcviku bola zahrnutá aj scéna úteku so zajatým pápežom i „náhodné“ stretnutie s jednotkou, ktorá mala „únoscov“ odzbrojiť a tváriť sa, že je na pápežovej strane.
Nezvyčajný ruch na zámku si všimol jeden z členov zámožnej rodiny Orsiniovcov – vlastníkov zámku. Našiel kontakt na Vatikán a všetko vyrozprával monsignorovi Montinimu zo štátneho sekretariátu – tomu, ktorý sa neskôr stal pápežom Pavlom VI.
Montini sa v prísnom utajení, keďže každý lístok či telefonát sa mohol dostať do rúk nemeckej kontrašpionáže, rozhodol stretnúť s istou ženou z vyšších vrstiev, ktorá mala kontakty na tajné služby francúzskych cudzineckých légií. Išlo o tú istú dámu, ktorá pomohla jednému fašistickému ministrovi utiecť do Alžírska, kde sa pripojil k légiám. Práve takáto obozretnosť podľa rakúskeho historika Friedrich Engela-Janosiho zachránila okolo 90 percent rímskych Židov pred deportáciami do koncentračných táborov.
Montini vedel, že nemecké plány môže prekaziť jedine oslobodenie Ríma. V tom čase však bol postup spojencov zablokovaný delom s dlhým dostrelom, ktoré jednotky prinútilo zastať na Agro Romano. Časť ostreľovačov, pohybujúca sa po koľajniciach, bola skrytá v tuneli blízko Castelli Romani a hľadala oporu v leteckých náletoch. Práve vtedy prišla na scénu cudzinecká légia so spomínaným Rossifom.
Frédéric Rossif mal čiernohorské korene a bol vnukom kráľovnej Eleny, manželky Vittoria Emanuela III. Keď Nemci v marci 1941 obsadili Juhosláviu, bol práve v Ríme, kde študoval matematiku. Rossif obsadenie vlasti neprijal, utiekol z Talianska a dal sa naverbovať v Sýrii do cudzineckých légií. Práve on zasahoval pri zneškodnení spomínaného kanóna, ktorý bránil fašistické pozície v Ríme. Tak sa otvorila cesta pre spojenecké vojská, ktoré sa už nestretli s ďalšími prekážkami.
Do Ríma vstúpili 4. júna 1944 a operácia Rabat bola prekazená.
.hľadá sa režisér
Problematickým miestom výskumu tejto témy je skutočnosť, že historiografia len s ťažkosťami odhaľuje činnosť francúzskej cudzineckej légie, ktorá pôsobila vo vysokom stupni utajenia. Do popredia sa dostala aj otázka zásluh pri oslobodení Ríma – pre Američanov a Angličanov by bolo nelichotivé, keby nechali hlavnú zásluhu Francúzsku...
Rossif najskôr rozmýšľal o nakrútení celovečerného filmu o Operácii Rabat, ktorý by sa skončil oslobodením Ríma. Ale nakoniec sa rozhodol pre dokumentárnu formu s použitím dobových textov a výpovedí svedkov. Rossif sa obrátil na historikov s dvoma otázkami. Chcel spoznať, do akej miery sa na Operácii Rabat podieľali Taliani a či o nej vedel Mussolini. Keď režisér plánoval svoj dokument nakrútiť, písal sa rok 1987. Ale výskumy a hľadanie kontaktov boli veľmi pomalé a nákladné. Podarilo sa mu realizovať len štvorhodinový dokument o nacizme s názvom Z Norimbergu do Norimbergu. Pri príprave dôležitejšieho dokumentu Rossif v roku 1990 zomrel.
.rudolf Smoter, Rím
Autor študuje žurnalistiku na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.