Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravda neoslobodila

.časopis

Keď sa vďaka principiálnosti, premiešanej s tvrdohlavosťou a diletantstvom rozpadala vláda, bol som na Islande. Čítal som si internetové vydania novín a myslel som si, že chápem vážnosť situácie. Keď som sa vrátil do Bratislavy, zistil som, že nechápem nič: starí priatelia sa ocitli na opačných stranách diskusných stolov, piliere, čo stáli pevne dvadsať rokov, sa rozkývali, široká koalícia rozumnejších praskla, hoci vlastne ani nebola pod tlakom. Ovzdušie naplnili silné reči, spoločné hodnoty sa roztopili ako mokrý sneh.

Potom sa na verejnosť dostal spis Gorila. Chvíľku oslobodzujúcej škodoradosti vystriedali dni obáv z možných povolebných dôsledkov, spojené s dezilúziou z pasívnych spoluobčanov. „Inde kvôli takýmto veciam idú ľudia do ulíc, u nás to nikoho nezaujíma," poťažkali si vtedy viacerí. Keď sa po niekoľkých týždňoch začali piatkové demonštrácie, zostali sme zaskočení: „Fajn, mladí ľudia sa zobudili, čím dokázali, že im na verejnom živote záleží. Ale toto? A takto?" Kým sme hľadali vnútorný postoj k demonštráciám (Zúčastniť sa? Nezúčastniť? Podporiť? Nepodporiť? Hľadať to „dobré" a dištancovať sa od bizarného?), verejný diškurz sa od antihrdinov z odpočúvaného bytu rozšíril aj na tých, ktorých sa netýkal. Veď ako by to bolo, keby niekto zostal „čistý"? Začalo sa obhadzovanie blatom, vykonštruované teórie o skrytých motívoch sa pozvoľna menili na všeobecne akceptovateľné „pravdy".
Keď sme už pomaly strácali pozornosť, napriek treskúcim mrazom vykvitla Sasanka. Protestujúca mládež (spolu s ňou zopár aktivistických veteránov, ktorí vycítili, že prišla ich chvíľa), žiadala odchod nielen reálne, ale aj potenciálne skorumpovaných a ako bonus zmenu volebného systému. Práve vtedy prišlo nepokojné dieťa slovenskej politiky s detektorom lži. A bolo. Tlačovky v pulóvroch, silné slová, sklamanie na všetkých stranách, demonštratívny odchod z kandidátky (a tým aj z politiky). Statoční ľudia, ktorých nepoložil boxerista s hrubým hlasom ani jeho mladší klon s červenou kravatou, pokorujúco chytení do pasce usmievavého nonkonformistu s mimoriadne vyvinutým citom pre politický marketing.
Zle sa na to pozeralo, ťažko sa o tom rozmýšľa. Ako keby to všetko odhaľovalo nepríjemnú pravdu o nás samotných. Už nie sme partizáni, hrdinsky bojujúci proti nepriateľskej presile. Frontové línie sa ponorili do sivej hmly, v ktorej čierna obelieva a biela šedivie. Už sa nám ani veriť nechce, že sme voľakedy odmietali menšie zlá. Dnes bojujeme medzi sebou a viac ako dobro hľadáme najmenej trápne východisko. Vieme pritom (my aj naši volení zástupcovia), že to už nikdy nebude ako bývalo. Čierno-biely svet sa rozpadá. Nepriateľ nie je len okolo nás, ale aj medzi nami a v nás.
Euroval, Gorila, Sasanka a aféra s detektorom lži odhalili pravdu, ktorá nás (zatiaľ) príliš neoslobodila.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite