Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jasné ako facka

.elena Akácsová .časopis .literatúra

Dospelý muž dá nezvládateľnému trojročnému chlapcovi facku. Urobí tak inštinktívne, obraňujúc pred jeho útokom vlastné dieťa. Je to v poriadku, alebo je neprípustné fackať cudzie dieťa, nech by bolo akokoľvek odporné?

V našich končinách s relatívne heterogénnou kultúrou by táto zdanlivo jednoznačná situácia asi ani nestála za zmienku. Na opačnom konci zemegule však spustí kolotoč udalostí, ktoré vyústia nielen do súdneho procesu, ale zároveň preveria charaktery, hodnoty a silu priateľských a príbuzenských vzťahov.
Tak by sa dala v skratke charakterizovať základná myšlienka románu austrálskeho autora gréckeho pôvodu Christosa Tsiolkasa (1965) s lapidárnym názvom Facka (the Slap), ktorý v roku 2008 získal hneď niekoľko literárnych ocenení, zaznamenal mimoriadny úspech u čitateľov, vzbudil pozornosť kritiky aj mimo Austrálie a dostal sa do širšieho výberu na Man Bookerovu cenu. Vyvolal širokú spoločenskú diskusiu na túto tému a austrálska televízia podľa neho nakrútila a na sklonku minulého roka aj odvysielala osemdielny televízny seriál.
Spokojný austrálsky manželský pár Hector a Aisha zorganizujú veľkú záhradnú párty, kde sa stretnú ich príbuzní, priatelia i kolegovia rôzneho veku, pôvodu, rás aj sociálnych statusov. Dospelí klebetia a popíjajú, deti sa spolu hrajú, iba malý Hugo, syn Aishinej kamarátky Rosie, zvyknutý na to, že je stredom matkinho vesmíru, sa nedokáže zapojiť a ustavične vyžaduje pozornosť a vyvoláva hádky. Pri hre sa pálkou zaženie na syna Hektorovho bratranca Harryho a padne osudná facka. Spoločnosť sa polarizuje, Hugovi rodičia zavolajú na Harryho políciu a zažalujú ho.
Román je formálne rozdelený do ôsmich kapitol, každá rozvíja osobný príbeh jednej zo zúčastnených postáv, vidíme hlbšie do jej minulosti, bežného života, partnerských vzťahov, myslenia a počínania. Autor nečakane, ale veľmi prirodzene prechádza z rozprávania vševedúceho rozprávača do prvej osoby a späť. Tým čitateľa ešte hlbšie vťahuje do subjektívneho pohľadu postavy na prebiehajúci konflikt okolo facky. Hlavná niť však nezamrzne v jednom časovom bode, každá z postáv posunie dej vždy ďalej.
Rozprávanie otvára Hector, príťažlivý štyridsiatnik, ktorý je, podobne ako autor, synom gréckych prisťahovalcov ctiacich tradičné rodinné hodnoty. Oni sú ešte jednou nohou v starej vlasti, on už je naturalizovaný Austrálčan, čoho dôkazom je aj jeho sobáš s rovnako naturalizovanou Indkou Aishou. S ňou sa Hectorovi rodičia nikdy nedokázali poriadne zmieriť, nielen preto, že je iná už na prvý pohľad, lebo je snedá, ale aj preto, že je iná celkovým prístupom k životu a rodine. Úspešná a emancipovaná Aisha, vychovaná chladnou matkou, má oveľa silnejšie puto k priateľkám z mladosti ako k vlastnej rodine. A práve jej mimoriadna lojalita ku ublíženej kamarátke Rosie tvrdo narazí na manželovu lojalitu k obvinenému bratrancovi.
V ďalších kapitolách príbeh postupne preberú ďalšie štyri ženy a traja muži. Najprv Aishina druhá priateľka, emancipovaná slobodná štyridsiatnička Anouk, z násilníctva obvinený bratranec Harry, mladučká Connie, zamilovaná do Hectora, matka trojročného Huga Rosie, ktorá ho ešte stále dojčí a zadúša láskou, najstarší z hlavných hrdinov Manolis, otec Hectora, manželka Aisha a napokon štrnásťročný Conniin kamarát Richie, ktorý je homosexuál. V románe sa stretáva Austrália v celej svojej spoločenskej rozmanitosti.
Narážajú tu na seba rôzne kultúry a tradície, rôzne životné štýly až troch generácií, ktoré do osudného dňa v krehkom prímerí spolu slušne koexistovali. Jediná facka zrazu vyhrotí politickou korektnosťou zastreté rozpory a každá z postáv si musí prejsť svojím vlastným predefinovaním pozícií a novým usporiadaním hodnôt. Autor nikoho nesúdi, žiadny z postojov nepreferuje, a tak si spolu s postavami podobným procesom prejde aj samotný čitateľ. Našťastie je tá kniha napísaná tak pútavo a zručne, že to čitateľ napriek úctyhodnému rozsahu viac ako 500 strán určite nevzdá.

Christos Tsiolkas: Facka. Do češtiny preložil Tomáš Kačer, Host, Brno 2011.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite