ACTA vznikla ako zmluva proti falšovaniu s cieľom znížiť alebo eliminovať pirátstvo v akomkoľvek priemyselnom odvetví, ako aj zvýšiť ochranu samotných autorov a intelektuálneho vlastníctva.
Proklamované ciele ACTA sú vznešené – celosvetovo chrániť práva umelcov, tvorcov a inovátorov, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť všetkých krajín, ktoré zmluvu ACTA podpíšu, ako aj znemožniť falšovanie produktov, nelegálne využívaných patentov či autorských diel a zničiť organizované kriminálne skupiny, ktoré sa ich distribúciou živia.
ACTA má teda predstavovať globálne riešenie proti falšovaniu a pirátstvu – nový spravodlivý svet intelektuálneho vlastníctva.
.história zmluvy
Za ACTA stojí relatívne malá skupina svetových korporácií (GlaxoSmithKline, Pfizer, Sanofi-Aventis, Monsanto Company, Time Warner, Sony, Verizon, The Walt Disney Company, the Motion Picture Association of America, News Corporation, Viacom a iné) – z rôznych oblastí priemyslu, a to hlavne farmaceutického a nahrávacieho, ktorý zastupuje autorov audiovizuálnych diel.
Už samotný vznik zmluvy ACTA bol veľmi rozporuplný – zmluva, ako aj proces jej tvorby boli tajné a netransparentné, za zatvorenými dverami bez akejkoľvek účasti verejnosti. Všetky zúčastnené strany boli zaviazané striktnou zmluvou o mlčanlivosti.
O tom, že sa nejaká globálna zmluva na ochranu duševného vlastníctva pripravuje, sa bolo možné dozvedieť až vďaka stránke Wikileaks, ktorá zverejnila v roku 2008 návrh samotnej zmluvy.
Napriek tomu, že pri tvorbe zmluvy ACTA sa ignorovali základné demokratické princípy, jej ratifikácia na celom svete je viac ako úspešná – doteraz zmluvu podpísali USA, Austrália, Kanada, Japonsko, Maroko, Nový Zéland, Singapur, Južná Kórea a 22 krajín EÚ. Slovensko, Estónsko, Nemecko, Holandsko a Cyprus podpísanie ACTA ešte len čaká.
.zrušia naše súkromie
Okrem nedemokratického a netransparentného procesu vzniku ACTA zmluva prináša pár skutočne závažných problémov.
ACTA stiera hranice medzi pirátstvom a falšovaním – pirátstvo alebo falšovanie totiž nie je tá istá vec. Čínskych výrobcov a distribútorov falošných liekov nie je možné pokladať za tých istých ľudí, ktorí si pre svoje súkromné účely nelegálne stiahnu z internetu film alebo hudobný album.
ACTA kriminalizuje zneužívanie autorských práv aj v situáciách, keď uvedené zneužívanie už sankcionuje existujúci autorský zákon. Súčasne kriminalizuje nielen tých, ktorí samotný pirátsky obsah distribuujú, ale aj tých, ktorí tomu akokoľvek pomáhajú, a to nezávisle od toho, či cielene (a majú z toho reálny profit), alebo nie.
Toto je veľmi vážna vec, pretože samotní internetoví poskytovatelia alebo dátové centrá sa dostávajú do pozície zodpovednosti za samotný prenášaný alebo distribuovaný obsah. Málokto si uvedomuje, že zrejme jediný spôsob riešenia je zaviesť celoplošné monitorovanie akéhokoľvek prenášaného obsahu na internete s cieľom odhaliť, či daný obsah porušuje, alebo neporušuje samotné autorské práva. Predstavte si, že knihu, ktorú si legálne nezakúpite, nemáte právo čítať. Ak to náhodou spravíte, tak budete kriminalizovaní a zaplatíte pokutu.
Ortodoxným vyznávačom intelektuálneho vlastníctva to zrejme neprekáža. To je však len prvý problém ACTA. Druhý, podstatne závažnejší, spočíva v odhaľovaní všetkých, ktorí autorské práva porušujú. To možno uskutočniť len zavedením centrálnej inštitúcie, ktorá bude monitorovať všetky knihy, ktoré prečítate a na základe toho určovať, ktoré z nich ste mali legálne zakúpené, a ktoré nie. Táto inštitúcia bude určovať aj výšku pokuty za prípadné porušenie autorských práv. Autori budú spokojní a vaše súkromie prestane existovať. Je pravdepodobné, že funkciu tejto centrálnej inštitúcie budú musieť po schválení ACTA vykonávať samotní internetoví poskytovalia.
Celoplošne zavedená ACTA navyše znemožní demokratickým vládam rozhodovať o svojej vlastnej politike autorských práv a patentovej politiky. Napríklad v situácii, že pirátske strany v niektorých krajinách vylobujú zmiernenie dopadov za nedodržiavanie autorských práv, nebude existovať spôsob, ako to presadiť bez toho, aby daná krajina neporušila globálnu zmluvu ACTA.
ACTA môže znemožňovať vytváranie legálnych kópií vašich médií (napríklad na pevný disk), prehrávanie médií v iných ako oficiálnych CD/DVD prehrávačoch, zavádza tiež kriminalizáciu za používanie softvéru, ktorý umožní skopírovanie CD/DVD chránených voči kopírovaniu.
Existujú vážne obavy, že colníci alebo polícia získajú právo na osobné prehliadky ľudí s cieľom odhaliť, či nepoužívate nelegálny obsah vo svojom MP3 prehrávači alebo nelegálnu knihu vo vašej elektronickej čítačke kníh alebo tablete.
V prípade, že ste obvinení z vlastnenia alebo šírenia nelegálneho obsahu, ACTA umožňuje vaše osobné údaje zaslať zástupcovi autorských práv, ktoré ste porušili, a to aj bez súdneho príkazu.
.domnelé výhody
Ak sa ACTA celoplošne schváli, dá sa predpokladať, že väčšina občanov bude svoje súkromie chrániť šifrovaním. V takom prípade však bude samotná ACTA veľmi ťažko vymáhateľná. Ďalší potenciálne extrémny krok, ktorý môže nasledovať, je celoplošný zákaz šifrovania, čo môže predstavovať posledný krok k zavedeniu akejsi celosvetovej digitálnej diktatúry.
Schválenie kontroverznej zmluvy spôsobilo protesty v stovkách miest v celej Európe, zrejme najväčšie boli v Poľsku, kde do ulíc vyšli spolu desaťtisíce ľudí.
Výhody ACTA síce znejú na prvý pohľad férovo a spravodlivo. Ale žijeme v dobe, keď celoplošné vynucovanie spravodlivosti môže veľmi drasticky obmedziť naše súkromie, ako aj slobodu na informácie.
Autor je konzultant v oblasti IT bezpečnosti.
Proklamované ciele ACTA sú vznešené – celosvetovo chrániť práva umelcov, tvorcov a inovátorov, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť všetkých krajín, ktoré zmluvu ACTA podpíšu, ako aj znemožniť falšovanie produktov, nelegálne využívaných patentov či autorských diel a zničiť organizované kriminálne skupiny, ktoré sa ich distribúciou živia.
ACTA má teda predstavovať globálne riešenie proti falšovaniu a pirátstvu – nový spravodlivý svet intelektuálneho vlastníctva.
.história zmluvy
Za ACTA stojí relatívne malá skupina svetových korporácií (GlaxoSmithKline, Pfizer, Sanofi-Aventis, Monsanto Company, Time Warner, Sony, Verizon, The Walt Disney Company, the Motion Picture Association of America, News Corporation, Viacom a iné) – z rôznych oblastí priemyslu, a to hlavne farmaceutického a nahrávacieho, ktorý zastupuje autorov audiovizuálnych diel.
Už samotný vznik zmluvy ACTA bol veľmi rozporuplný – zmluva, ako aj proces jej tvorby boli tajné a netransparentné, za zatvorenými dverami bez akejkoľvek účasti verejnosti. Všetky zúčastnené strany boli zaviazané striktnou zmluvou o mlčanlivosti.
O tom, že sa nejaká globálna zmluva na ochranu duševného vlastníctva pripravuje, sa bolo možné dozvedieť až vďaka stránke Wikileaks, ktorá zverejnila v roku 2008 návrh samotnej zmluvy.
Napriek tomu, že pri tvorbe zmluvy ACTA sa ignorovali základné demokratické princípy, jej ratifikácia na celom svete je viac ako úspešná – doteraz zmluvu podpísali USA, Austrália, Kanada, Japonsko, Maroko, Nový Zéland, Singapur, Južná Kórea a 22 krajín EÚ. Slovensko, Estónsko, Nemecko, Holandsko a Cyprus podpísanie ACTA ešte len čaká.
.zrušia naše súkromie
Okrem nedemokratického a netransparentného procesu vzniku ACTA zmluva prináša pár skutočne závažných problémov.
ACTA stiera hranice medzi pirátstvom a falšovaním – pirátstvo alebo falšovanie totiž nie je tá istá vec. Čínskych výrobcov a distribútorov falošných liekov nie je možné pokladať za tých istých ľudí, ktorí si pre svoje súkromné účely nelegálne stiahnu z internetu film alebo hudobný album.
ACTA kriminalizuje zneužívanie autorských práv aj v situáciách, keď uvedené zneužívanie už sankcionuje existujúci autorský zákon. Súčasne kriminalizuje nielen tých, ktorí samotný pirátsky obsah distribuujú, ale aj tých, ktorí tomu akokoľvek pomáhajú, a to nezávisle od toho, či cielene (a majú z toho reálny profit), alebo nie.
Toto je veľmi vážna vec, pretože samotní internetoví poskytovatelia alebo dátové centrá sa dostávajú do pozície zodpovednosti za samotný prenášaný alebo distribuovaný obsah. Málokto si uvedomuje, že zrejme jediný spôsob riešenia je zaviesť celoplošné monitorovanie akéhokoľvek prenášaného obsahu na internete s cieľom odhaliť, či daný obsah porušuje, alebo neporušuje samotné autorské práva. Predstavte si, že knihu, ktorú si legálne nezakúpite, nemáte právo čítať. Ak to náhodou spravíte, tak budete kriminalizovaní a zaplatíte pokutu.
Ortodoxným vyznávačom intelektuálneho vlastníctva to zrejme neprekáža. To je však len prvý problém ACTA. Druhý, podstatne závažnejší, spočíva v odhaľovaní všetkých, ktorí autorské práva porušujú. To možno uskutočniť len zavedením centrálnej inštitúcie, ktorá bude monitorovať všetky knihy, ktoré prečítate a na základe toho určovať, ktoré z nich ste mali legálne zakúpené, a ktoré nie. Táto inštitúcia bude určovať aj výšku pokuty za prípadné porušenie autorských práv. Autori budú spokojní a vaše súkromie prestane existovať. Je pravdepodobné, že funkciu tejto centrálnej inštitúcie budú musieť po schválení ACTA vykonávať samotní internetoví poskytovalia.
Celoplošne zavedená ACTA navyše znemožní demokratickým vládam rozhodovať o svojej vlastnej politike autorských práv a patentovej politiky. Napríklad v situácii, že pirátske strany v niektorých krajinách vylobujú zmiernenie dopadov za nedodržiavanie autorských práv, nebude existovať spôsob, ako to presadiť bez toho, aby daná krajina neporušila globálnu zmluvu ACTA.
ACTA môže znemožňovať vytváranie legálnych kópií vašich médií (napríklad na pevný disk), prehrávanie médií v iných ako oficiálnych CD/DVD prehrávačoch, zavádza tiež kriminalizáciu za používanie softvéru, ktorý umožní skopírovanie CD/DVD chránených voči kopírovaniu.
Existujú vážne obavy, že colníci alebo polícia získajú právo na osobné prehliadky ľudí s cieľom odhaliť, či nepoužívate nelegálny obsah vo svojom MP3 prehrávači alebo nelegálnu knihu vo vašej elektronickej čítačke kníh alebo tablete.
V prípade, že ste obvinení z vlastnenia alebo šírenia nelegálneho obsahu, ACTA umožňuje vaše osobné údaje zaslať zástupcovi autorských práv, ktoré ste porušili, a to aj bez súdneho príkazu.
.domnelé výhody
Ak sa ACTA celoplošne schváli, dá sa predpokladať, že väčšina občanov bude svoje súkromie chrániť šifrovaním. V takom prípade však bude samotná ACTA veľmi ťažko vymáhateľná. Ďalší potenciálne extrémny krok, ktorý môže nasledovať, je celoplošný zákaz šifrovania, čo môže predstavovať posledný krok k zavedeniu akejsi celosvetovej digitálnej diktatúry.
Schválenie kontroverznej zmluvy spôsobilo protesty v stovkách miest v celej Európe, zrejme najväčšie boli v Poľsku, kde do ulíc vyšli spolu desaťtisíce ľudí.
Výhody ACTA síce znejú na prvý pohľad férovo a spravodlivo. Ale žijeme v dobe, keď celoplošné vynucovanie spravodlivosti môže veľmi drasticky obmedziť naše súkromie, ako aj slobodu na informácie.
Autor je konzultant v oblasti IT bezpečnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.