Islam je najdlhšie existujúca uzavretá nemeniaca sa socio-náboženská kultúra, ktorú poznáme. Jej základnou myšlienkou je, že každý veriaci po celý ten čas uctieva Alaha tým istým spôsobom, s tou istou jednoduchou doktrínou. Hlavnou zmenou, ktorú samotný islam očakáva, nie je modernizácia alebo poznanie objektívnej pravdy, ale podriadenie všetkých ľudí Alahovi v kalifáte, kde nebudú existovať žiadni neveriaci.
Keď sa spätne pozeráme na komunizmus, prinajmenšom v jeho neorientálnych podobách, stále pritom cítime istý úžas. Takmer nikto si nemyslel, že by komunizmus mohol padnúť bez významnejšej vojenskej zrážky. Fakt, že sa rozpadol tak rýchlo a dokonale, sa musel zdať nepochopiteľný každému okrem Jána Pavla II. On totiž rozumel jeho slabostiam, vedel o jeho neschopnosti porozumieť ľudskej duši a jej pôvodu.
.islam ako komunizmus?
Islam je v porovnaní s marxizmom omnoho starší. Keď sa v siedmom storočí nášho letopočtu z ničoho nič objavil, prudko sa rozširoval, zväčša vďaka vojenskému podrobeniu dobytých území. Jeho okamžitou obeťou boli kresťania v Byzancii a Peržania. Jedni aj druhí neboli schopní povstať a ubrániť sa. Moslimské armády napokon dobyli severnú Afriku, ostrovy v Stredomorí, veľkú časť Španielska a Balkánu, Blízky východ a rozsiahle oblasti od južného Ruska po Indiu, Afganistan, dokonca časti Číny. Indonézia bol iný prípad a skôr išlo o obchodné dobytie a obsadenie.
Neskoršie pokusy Európanov získať niektoré z týchto dobytých území fungovali iba krátko. Hoci križiacke výpravy nepriamym spôsobom predišli ďalšiemu rozširovaniu moslimskej vlády na zvyšok Európy, napokon zlyhali. Španielsko, Grécko a časti Balkánu boli schopné obnoviť kontrolu nad svojím územím. Kolonizovanie moslimských území európskymi veľmocami v 18. a 19. storočí malo v skutočnosti za následok iba minimálnu inváziu do islamu samotného. Islam bol vystavený západnej moci a vede, ale nič z toho nespôsobilo jeho významnejšie vnútorné zmeny. Jedinou výnimkou je pravdepodobne pocit zmätku, ktorý vyplýval z ich nedostatku vedy a technológii.
Obrátenie bývalých kresťanských krajín na islam sa zdá trvalou skutočnosťou. Tí nemnohí kresťania, ktorí odvtedy prežívajú v týchto krajinách, sú občanmi druhej kategórie. Čelia tvrdému a niekedy krutému tlaku na náboženskú konverziu alebo emigráciu. Niektoré sily vnútri islamského sveta túžia po kompletnej dominancii islamu, pod čím rozumejú vylúčenie akejkoľvek cudzej moci alebo náboženstva. Svet je podľa moslimskej doktríny rozdelený na oblasť mieru a oblasť vojny. Pod tým druhým sa rozumejú oblasti, ktoré islam ešte nekontroluje.
.čo zistia Nemci?
Takže, prečo potom všetkom hovorím o „krehkosti“ islamu? Nestabilita, ktorú mám na mysli, vyplýva z postavenia Koránu a z dôležitosti tohto textu ako historického dokumentu. Tvrdí sa, že Korán bol nadiktovaný v arabčine priamo Alahom. Z tohto tvrdenia vyplýva, že nemá žiadnu prehistóriu, hoci vznikol približne až sto rokov po smrti Mohameda.
Vedci (osobitne nemeckého pôvodu) niekoľko desaťročí v tichosti pracujú na vytvorení kritickej edície Koránu, ktorá by brala ohľad na prehistóriu tohto dokumentu. Keďže podľa moslimskej viery je každý jeden pokus spochybňujúci Korán rúhaním, celé bádanie je spojené so značným osobným rizikom pre zainteresovaných výskumníkov. Myšlienka, že tento text nemôže byť skúmaný, pochopiteľne iba živí podozrenie, že aj moslimovia samotní sa obávajú o jeho integritu.
Ako už dnes vieme, väčšina filozofie v rámci islamu má korene medzi pôvodne kresťanskými a perzskými mysliteľmi. Dobre to dokumentuje kniha Roberta Reillyho The Closing of the Muslim Mind (Uzavretie moslimského myslenia). Navyše, samotný Korán sa zdá zložený z viacerých častí z kresťanských a hebrejských písiem. Samotné slovo „korán“ má korene v liturgických knihách.
Systematické popieranie Trojice a vtelenia, ktoré sa nachádza v Koráne, ako aj zredukovanie Krista z mesiáša na úroveň ďalšieho proroka nás núti premýšľať o prepojení medzi Koránom a židovsko-kresťanskými písmami. Tvrdenie, že Mohamedovo „zjavenie“ prepísalo staršie zjavenie, a urobilo ho prekonaným, si tiež vyžaduje priamu konfrontáciu.
Ekumenické hnutie obmedzilo svoje vzťahy s islamom najmä na oblasti, kde nachádza vzájomné porozumenie. A je to dobre. Nemali by sme však ignorovať otázku o pravdivosti Koránu a základoch, na ktorých je postavený.
.sila a slabosť islamu
Náboženstvo a viera boli v islame aj v časoch Averroesa (Ibn Rušda) považované za mýtus, ktorého cieľom je udržiavať ľudí v tichosti. Myslitelia by mohli nechať kalifov a imámov vládnuť, ak by bolo inteligencii umožnené slobodne sa venovať filozofii, ktorá je považovaná za antikoranickú v tom zmysle, že Korán sa nedožaduje hlbšieho preskúmania jej tvrdení.
Krehkosť islamu, aspoň tak, ako to vidím ja, spočíva v uvedomení si rozporuplnosti textu Koránu. Je naozaj tým, čo o sebe tvrdí? Islam je slabý vojensky. Naopak silný v sociálnej kohézii, často vďaka tomu, že využíva tvrdé fyzické a morálne sankcie. Ale základ a jednota jeho textu je viac ako podozrivá. Ak sa to raz stane zrejmým, islam sa môže ukázať taký krehký, ako bol komunizmus.
Autor je americký profesor, spisovateľ a filozof. Prednáša na Georgetown university v USA. Je autor viacerých kníh, katolícky kňaz a člen jezuitského rádu. Text vyšiel pôvodne na stránke Catholic Thing.
Keď sa spätne pozeráme na komunizmus, prinajmenšom v jeho neorientálnych podobách, stále pritom cítime istý úžas. Takmer nikto si nemyslel, že by komunizmus mohol padnúť bez významnejšej vojenskej zrážky. Fakt, že sa rozpadol tak rýchlo a dokonale, sa musel zdať nepochopiteľný každému okrem Jána Pavla II. On totiž rozumel jeho slabostiam, vedel o jeho neschopnosti porozumieť ľudskej duši a jej pôvodu.
.islam ako komunizmus?
Islam je v porovnaní s marxizmom omnoho starší. Keď sa v siedmom storočí nášho letopočtu z ničoho nič objavil, prudko sa rozširoval, zväčša vďaka vojenskému podrobeniu dobytých území. Jeho okamžitou obeťou boli kresťania v Byzancii a Peržania. Jedni aj druhí neboli schopní povstať a ubrániť sa. Moslimské armády napokon dobyli severnú Afriku, ostrovy v Stredomorí, veľkú časť Španielska a Balkánu, Blízky východ a rozsiahle oblasti od južného Ruska po Indiu, Afganistan, dokonca časti Číny. Indonézia bol iný prípad a skôr išlo o obchodné dobytie a obsadenie.
Neskoršie pokusy Európanov získať niektoré z týchto dobytých území fungovali iba krátko. Hoci križiacke výpravy nepriamym spôsobom predišli ďalšiemu rozširovaniu moslimskej vlády na zvyšok Európy, napokon zlyhali. Španielsko, Grécko a časti Balkánu boli schopné obnoviť kontrolu nad svojím územím. Kolonizovanie moslimských území európskymi veľmocami v 18. a 19. storočí malo v skutočnosti za následok iba minimálnu inváziu do islamu samotného. Islam bol vystavený západnej moci a vede, ale nič z toho nespôsobilo jeho významnejšie vnútorné zmeny. Jedinou výnimkou je pravdepodobne pocit zmätku, ktorý vyplýval z ich nedostatku vedy a technológii.
Obrátenie bývalých kresťanských krajín na islam sa zdá trvalou skutočnosťou. Tí nemnohí kresťania, ktorí odvtedy prežívajú v týchto krajinách, sú občanmi druhej kategórie. Čelia tvrdému a niekedy krutému tlaku na náboženskú konverziu alebo emigráciu. Niektoré sily vnútri islamského sveta túžia po kompletnej dominancii islamu, pod čím rozumejú vylúčenie akejkoľvek cudzej moci alebo náboženstva. Svet je podľa moslimskej doktríny rozdelený na oblasť mieru a oblasť vojny. Pod tým druhým sa rozumejú oblasti, ktoré islam ešte nekontroluje.
.čo zistia Nemci?
Takže, prečo potom všetkom hovorím o „krehkosti“ islamu? Nestabilita, ktorú mám na mysli, vyplýva z postavenia Koránu a z dôležitosti tohto textu ako historického dokumentu. Tvrdí sa, že Korán bol nadiktovaný v arabčine priamo Alahom. Z tohto tvrdenia vyplýva, že nemá žiadnu prehistóriu, hoci vznikol približne až sto rokov po smrti Mohameda.
Vedci (osobitne nemeckého pôvodu) niekoľko desaťročí v tichosti pracujú na vytvorení kritickej edície Koránu, ktorá by brala ohľad na prehistóriu tohto dokumentu. Keďže podľa moslimskej viery je každý jeden pokus spochybňujúci Korán rúhaním, celé bádanie je spojené so značným osobným rizikom pre zainteresovaných výskumníkov. Myšlienka, že tento text nemôže byť skúmaný, pochopiteľne iba živí podozrenie, že aj moslimovia samotní sa obávajú o jeho integritu.
Ako už dnes vieme, väčšina filozofie v rámci islamu má korene medzi pôvodne kresťanskými a perzskými mysliteľmi. Dobre to dokumentuje kniha Roberta Reillyho The Closing of the Muslim Mind (Uzavretie moslimského myslenia). Navyše, samotný Korán sa zdá zložený z viacerých častí z kresťanských a hebrejských písiem. Samotné slovo „korán“ má korene v liturgických knihách.
Systematické popieranie Trojice a vtelenia, ktoré sa nachádza v Koráne, ako aj zredukovanie Krista z mesiáša na úroveň ďalšieho proroka nás núti premýšľať o prepojení medzi Koránom a židovsko-kresťanskými písmami. Tvrdenie, že Mohamedovo „zjavenie“ prepísalo staršie zjavenie, a urobilo ho prekonaným, si tiež vyžaduje priamu konfrontáciu.
Ekumenické hnutie obmedzilo svoje vzťahy s islamom najmä na oblasti, kde nachádza vzájomné porozumenie. A je to dobre. Nemali by sme však ignorovať otázku o pravdivosti Koránu a základoch, na ktorých je postavený.
.sila a slabosť islamu
Náboženstvo a viera boli v islame aj v časoch Averroesa (Ibn Rušda) považované za mýtus, ktorého cieľom je udržiavať ľudí v tichosti. Myslitelia by mohli nechať kalifov a imámov vládnuť, ak by bolo inteligencii umožnené slobodne sa venovať filozofii, ktorá je považovaná za antikoranickú v tom zmysle, že Korán sa nedožaduje hlbšieho preskúmania jej tvrdení.
Krehkosť islamu, aspoň tak, ako to vidím ja, spočíva v uvedomení si rozporuplnosti textu Koránu. Je naozaj tým, čo o sebe tvrdí? Islam je slabý vojensky. Naopak silný v sociálnej kohézii, často vďaka tomu, že využíva tvrdé fyzické a morálne sankcie. Ale základ a jednota jeho textu je viac ako podozrivá. Ak sa to raz stane zrejmým, islam sa môže ukázať taký krehký, ako bol komunizmus.
Autor je americký profesor, spisovateľ a filozof. Prednáša na Georgetown university v USA. Je autor viacerých kníh, katolícky kňaz a člen jezuitského rádu. Text vyšiel pôvodne na stránke Catholic Thing.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.