.putovanie Slováka na aktuálnu výstavu Hrdinovia, králi, svätí v Maďarskej národnej galérii je výstižnou metaforou. Príznačné je, že každý, s kým sa rozprávate na tému dvanástich veľkých plátien na objednávku vládnuceho Fideszu, cíti zahanbenie a chvíľu hľadá slová. Novinár či politológ, protiorbánovský či proorbánovský. „Nie, tú výstavu som nevidel a ani nemám záujem. Stačilo mi to, čo som o nej videl na internete,“ povie a rýchlo hľadá inú tému. Niektorí familiárne dodajú, že Viktor má zázračnú schopnosť sa obklopiť lojálnymi, no, ako to povedať slušne, dosť hlúpymi ľuďmi. A bývalý riaditeľ múzea Imre Kerényi, ktorý premiérovi vnukol ideu objednať od žijúcich umelcov dvanásť veľdiel, je považovaný za ikonickú postavu „okolia premiéra“. Toho premiéra, ktorý má v parlamente ústavnú väčšinu, ktorý pohodlne, opojený mocou, mení nielen zákony, ale s platnosťou od 1. januára 2013 aj ústavu, na počesť ktorej verní umelci zobrazili... čo vlastne? Mýty, staré aj nové, heroické prehry aj vzopätia malého národa s veľkými dejinami.
.na výstave
Tak teda, akí hrdinovia, akí králi a akí svätí? V prvom rade, areál budínskeho hradného kopca, kde sídli galéria, pôsobí v teplom poobedňajšom svetle natoľko majestátne, že nevdojak pocítite hrdosť na to, že toto mesto patrí aj do našich dejín. Pravda, pátos z vás trochu opadne, keď vám nevrlý vrátnik vynadá za to, že nemáte 100-forintovú mincu (v prepočte asi 30 centov), potrebnú na vstup do výťahu, ktorým sa vyveziete z parkoviska priamo na nádvorie galérie.
Výstava pozostáva z troch častí. Prvou sú staré historicko-romantické diela, druhou práce súčasných školákov na tému maďarských dejín a treťou spomínaných dvanásť plátien na objednávku Orbána. Ktovie, či zahanbenie cíti aj samotná galéria, no katalóg k tejto výstave nevydala. A ani ju bohvieako nepropaguje. Slovenský historik Roman Holec výstižne píše (SME 13.1.) o „starom naftalíne v novom šate“. Pristavme sa pri jednom obraze. Komunistický vodca János Kádar, s lodičkou z novín na hlave, hrá v akomsi lese šachy sám so sebou. Za stolíkom sedí osamotený, v pozadí sovietska raketa (zrejme stredného doletu), v popredí trabant či futbalová lopta. Ešte zaujímavejší je však obraz, ktorý na výstave nemohol visieť; autor sa totiž dopustil neospravedlniteľnej chyby a namaľoval o jedno poschodie parlamentu menej, než v skutočnosti má. A to nehovoríme o tom, že manželka Viktora Orbána sa zastrájala, že umelec, ktorý zobrazí jej manžela, si ju nemá želať. Stalo sa, jeden ho namaľoval.
.sklamané Maďarsko
Predchádzajúci žánrový obrázok neberte, prosím, celkom vážne. Tak, ako by bolo nespravodlivé posudzovať nás Slovákov cez Kulichovu sochu „kráľa starých Slovákov“ na nádvorí Bratislavského hradu, bolo by hlúpe robiť si nemiestne žarty z Maďarov na základe panteónu z diel vladárovi poplatných umelcov.
Péter Krastev je liberálne orientovaný kultúrny antropológ, donedávna bol riaditeľom Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave. Má teda vzácnu možnosť vidieť veci z obidvoch brehov Dunaja. „Je to ako výstava z Číny či zo Severnej Kórey. Neviem si predstaviť, že by išla do New Yorku či do Paríža,“ hovorí lakonicky o výstave. Na sugestívnu otázku, či dnes cíti ako Maďar pre Orbána pocit hanby, podobne ako ho cítili mnohí Slováci za Mečiara či za Fica a Slotu, odpovedá pohotovo: „Určite, ale nielen pre Orbána a jeho vládu. Keď som reprezentoval maďarský štát na Slovensku a v Budapešti boli fašistické demonštrácie, tak som sa v Bratislave vyhýbal ľuďom. To je tá kultúra, ktorú k nám dovezieš? – pýtali sa ma ironicky a bolo mi mizerne. Hovoril som si, že toto Maďarsko už nie je mojou krajinou.“
Krastev vzťah k svojej vlasti opäť našiel. Dnes pracuje ako poradca lídrov nových občianskych hnutí Jeden milión za slobodu médií a Solidarita. Podobne ako inde vo svete, aj u našich južných susedov sa stali Facebook a iné sociálne siete hlasom čoraz početnejších nespokojných občanov. Nejde však o variáciu nášho čisto virtuálneho projektu 99 %. Obidve maďarské občianske hnutia už dokázali dostať do ulíc desaťtisíce ľudí, pridali sa k nim ľavicové či liberálne strany, ako aj odbory. Čo však spája tento pestrý, široký antiorbánovský konglomerát? Paradoxne, iba Orbán.
„Tento chlapec je ozaj presvedčený o tom, že pozná základné pravdy. A nielen to. On o nich s nikým nediskutuje a nepochybuje o tom, čo hovorí. Výnimoční politici vždy nechajú priestor na diskusie a polemiky, Orbán nie,“ hovorí Krastev a dodáva slová, ktoré možno charakterizujú duševné rozpoloženie 52 percent maďarských voličov; tí sú podľa aktuálnych výskumov verejnej mienky natoľko znechutení politikou pravice aj predtým ľavice, že by dnes nešli voliť nikoho: „Mám veľmi zlý názor na Fidesz aj na socialistov. Sklamali ma aj zelení liberáli zo strany Politika môže byť iná. Mnohí z nich sú pritom moji kamaráti. No vidím, že sú kompletne neschopní.“
.revolúcia klaunov
Ležérne svetre pripomínajú tak trochu atmosféru v centrále VPN z novembra 1989. Ich nositeľmi sú lídri spomínaných občianskych hnutí. Traja z desiatich spolupredsedov Solidarity, ako sami seba označujú, sú bývalí odborárski šéfovia: jeden robil u hasičov, druhý v armáde, tretí v chemickom priemysle. Aj priestory v tesnej blízkosti Námestia hrdinov, na ktorom sa predminulú sobotu zhromaždilo viac ako 100-tisíc prívržencov Orbána, si prenajali od odborov.
Sándor Székely predtým pracoval v reklamnej agentúre, dnes robí na plný úväzok v Solidarite, ktorá sa nijako netají tým, že názov prebrala od legendárnych poľských odborov. Na vizitke má namiesto adresy uvedený užitočnejší údaj – číslo účtu. „Sympatizanti zbierajú na našu podporu na demonštráciách peniaze do pokladničiek. Kto chce, môže nám poslať aj na bankový účet,“ vysvetľuje Székely a tvrdí, že Solidarita od neznámych donorov peniaze neprijme.
Občianske hnutia sa sformovali presne pred rokom, keď sa začali demonštrácie za slobodu slova a médií. Na jar potom zorganizovali demonštráciou klaunov v reakcii na to, ako sa na ich adresu vyjadril premiér Orbán. Ich najväčším vystúpením bola 50-tisícová demonštrácia 2. januára tohto roku. Székely s hrdosťou tvrdí, že majú svojich aktivistov v každom maďarskom meste nad 5-tisíc obyvateľov a po troch mesiacoch evidujú do 8-tisíc registrovaných členov.
Zatiaľ je zrejmé iba jedno – sú proti Orbánovi. Otázkami, či sa transformujú na politickú silu, ktorá sa bude uchádzať o dva roky o podporu voličov, alebo či splynú so socialistami, sa zatiaľ lídri Solidarity príliš nezaoberajú. „Dostali sme do daru od Orbánovej vlády taký politický systém, že ak má byť Fidesz porazený, musí voči nemu stáť jedna-jediná politická sila. A či sa spojíme so socialistami? Ak uvidíme, že dlhodobo menia svoje správanie, ak urobia personálne zmeny, ak sa jednoznačne dištancujú od svojej korupčnej minulosti, tak možno áno,“ dodáva neisto Székely.
.umlčané rádio
Klubrádio vzniklo pred dvanástimi rokmi ako typická dopravná stanica s užitočnými informáciami pre vodičov, správami každú pol hodinu a ranným či popoludňajším publicistickým blokom. Rádio si získalo pol milióna poslucháčov. Je kritické voči Orbánovi a ten ho preto nechal umlčať. Použil na to ním menovaných členov mediálnej rady, ktorí nedávno nepredĺžili rádiu licenciu.
Klubrádio sa dnes stalo témou rozhovorov a emailov medzi ministerkou Clintonovou, kancelárkou Merkelovou či šéfom komisie Barosom na jednej strane a Orbánom na strane druhej. V Budapešti na jeho podporu demonštrovalo predminulú sobotu asi 20-tisíc ľudí. Šéfredaktor rádia so zebrou v embléme Ferenc Vicsek sa pri vysvetľovaní udalostí vracia do obdobia prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998 až 2002, keď verejnoprávny rozhlas „v rámci čistiek“ prepustil veľkú časť liberálne orientovaných redaktorov. Časť z nich našla uplatnenie práve v Klubrádiu. Realita však nie je čiernobiela a za Gyurcsánya boli kritickí aj voči jeho ľavicovej vláde. Po voľbách v roku 2010 však získali povesť najhlasnejších kritikov Orbána. Vicsek sa nazdáva, že sú pritom féroví: „Keď Orbán obsadil súkromné penzijné fondy, povedali sme, že to je v čase krízy dobrá myšlienka. Za podmienky, že tieto peniaze vláda použije výhradne na krytie štátneho dlhu. On však časť úspor obyvateľstva použil na nákup ruského balíka akcií koncernu MOL. A to je podľa nás úplne nesprávne.“
Licencia na vysielaciu frekvenciu v Budapešti, ktorá je pre rádio kľúčová, sa končila na jar 2011. Jeho majitelia tušili, že nová vláda nájde spôsob, ako ju nepredĺžiť. Ešte pred voľbami v tendri zvíťazili, nová Orbánova vláda ho však zrušila. „Najdôležitejšie je, že vláda deň po voľbách uzavrela kohútik, obrazne povedané. Štátna reklamná agentúra nám vypovedala zmluvu s tým, že peniaze dajú iba rádiu priateľskému voči vláde. Čo je ešte horšie, firmy od nás v čase krízy začali sťahovať inzerciu. Obávali sa, že ak tak neurobia, pošle na ne daňový úrad kontrolu,“ vysvetľuje Vicsek s tým, že až tretinu zdrojov malo rádio priamo od vlády a jej spriaznených agentúr či firiem.
V novom tendri o jeden bod vyhrala dovtedy neznáma stanica Autorádio, za ktorou stojí novozaložená eseročka. „Autorádio ponúklo projekt, že poslucháčom ukáže (!) turistické pamätihodnosti Budapešti. Keby to nebolo smutné, je to vtipné,“ dodáva Vicsek s tým, že konkurenčný projekt ponúkol štátu za licenciu na rok 75 miliónov forintov – o 20 miliónov viac ako Klubrádio.
.bez súpera
Paradoxne, za Orbánovu vážnu chybu považujú prípad Klubrádia aj pravicoví politológovia Zsolt Bayer či Ferenc Kumin. Druhý z nich bol svojho času jedným z najbližších poradcov prezidenta Lászlóa Sólyóma, ktorý sa pokúšal v auguste 2009 prejsť cez most do Komárna napriek tomu, že Ficova vláda to označila za provokáciu. „Myslím, že by som to prezidentovi opäť poradil. Veď to bola dobrá myšlienka, prejsť slobodne cez most ponad Dunaj,“ hovorí Kumin pri káve v Maďarskom secesnom dome v centre Budapešti a dodáva: „No chápem, že to mohli Slováci vnímať negatívne a Fico či Slota to využili. Sólyom však nebol profesionálny politik, ale profesor ústavného práva a agenda Maďarov v zahraničí bola jeho prioritou.“
Kumin pôsobí dojmom rozvážneho človeka. Príliš dobre so uvedomuje, že jeho krajina má dnes vo svete zlý imidž. Už dávno nevyhrocuje vzťahy iba so susedmi. Podobné zbytočné napätia spôsobili aj Orbánove silácke reči vo vzťahu k európskym lídrom či finančným trhom. Vo voľbách získal Fidesz 52 percent hlasov a ústavnú väčšinu, dnes by ho volilo iba 26 percent opýtaných. Orbánova vláda sa však nekončí. Rozdrobená a rozhádaná opozícia nemá lídra, ktorý by sa mu mohol postaviť. Podobný scenár ako na Slovensku, až na to, že u nás dominuje vodca ľavice, a nie pravice.
.na výstave
Tak teda, akí hrdinovia, akí králi a akí svätí? V prvom rade, areál budínskeho hradného kopca, kde sídli galéria, pôsobí v teplom poobedňajšom svetle natoľko majestátne, že nevdojak pocítite hrdosť na to, že toto mesto patrí aj do našich dejín. Pravda, pátos z vás trochu opadne, keď vám nevrlý vrátnik vynadá za to, že nemáte 100-forintovú mincu (v prepočte asi 30 centov), potrebnú na vstup do výťahu, ktorým sa vyveziete z parkoviska priamo na nádvorie galérie.
Výstava pozostáva z troch častí. Prvou sú staré historicko-romantické diela, druhou práce súčasných školákov na tému maďarských dejín a treťou spomínaných dvanásť plátien na objednávku Orbána. Ktovie, či zahanbenie cíti aj samotná galéria, no katalóg k tejto výstave nevydala. A ani ju bohvieako nepropaguje. Slovenský historik Roman Holec výstižne píše (SME 13.1.) o „starom naftalíne v novom šate“. Pristavme sa pri jednom obraze. Komunistický vodca János Kádar, s lodičkou z novín na hlave, hrá v akomsi lese šachy sám so sebou. Za stolíkom sedí osamotený, v pozadí sovietska raketa (zrejme stredného doletu), v popredí trabant či futbalová lopta. Ešte zaujímavejší je však obraz, ktorý na výstave nemohol visieť; autor sa totiž dopustil neospravedlniteľnej chyby a namaľoval o jedno poschodie parlamentu menej, než v skutočnosti má. A to nehovoríme o tom, že manželka Viktora Orbána sa zastrájala, že umelec, ktorý zobrazí jej manžela, si ju nemá želať. Stalo sa, jeden ho namaľoval.
.sklamané Maďarsko
Predchádzajúci žánrový obrázok neberte, prosím, celkom vážne. Tak, ako by bolo nespravodlivé posudzovať nás Slovákov cez Kulichovu sochu „kráľa starých Slovákov“ na nádvorí Bratislavského hradu, bolo by hlúpe robiť si nemiestne žarty z Maďarov na základe panteónu z diel vladárovi poplatných umelcov.
Péter Krastev je liberálne orientovaný kultúrny antropológ, donedávna bol riaditeľom Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave. Má teda vzácnu možnosť vidieť veci z obidvoch brehov Dunaja. „Je to ako výstava z Číny či zo Severnej Kórey. Neviem si predstaviť, že by išla do New Yorku či do Paríža,“ hovorí lakonicky o výstave. Na sugestívnu otázku, či dnes cíti ako Maďar pre Orbána pocit hanby, podobne ako ho cítili mnohí Slováci za Mečiara či za Fica a Slotu, odpovedá pohotovo: „Určite, ale nielen pre Orbána a jeho vládu. Keď som reprezentoval maďarský štát na Slovensku a v Budapešti boli fašistické demonštrácie, tak som sa v Bratislave vyhýbal ľuďom. To je tá kultúra, ktorú k nám dovezieš? – pýtali sa ma ironicky a bolo mi mizerne. Hovoril som si, že toto Maďarsko už nie je mojou krajinou.“
Krastev vzťah k svojej vlasti opäť našiel. Dnes pracuje ako poradca lídrov nových občianskych hnutí Jeden milión za slobodu médií a Solidarita. Podobne ako inde vo svete, aj u našich južných susedov sa stali Facebook a iné sociálne siete hlasom čoraz početnejších nespokojných občanov. Nejde však o variáciu nášho čisto virtuálneho projektu 99 %. Obidve maďarské občianske hnutia už dokázali dostať do ulíc desaťtisíce ľudí, pridali sa k nim ľavicové či liberálne strany, ako aj odbory. Čo však spája tento pestrý, široký antiorbánovský konglomerát? Paradoxne, iba Orbán.
„Tento chlapec je ozaj presvedčený o tom, že pozná základné pravdy. A nielen to. On o nich s nikým nediskutuje a nepochybuje o tom, čo hovorí. Výnimoční politici vždy nechajú priestor na diskusie a polemiky, Orbán nie,“ hovorí Krastev a dodáva slová, ktoré možno charakterizujú duševné rozpoloženie 52 percent maďarských voličov; tí sú podľa aktuálnych výskumov verejnej mienky natoľko znechutení politikou pravice aj predtým ľavice, že by dnes nešli voliť nikoho: „Mám veľmi zlý názor na Fidesz aj na socialistov. Sklamali ma aj zelení liberáli zo strany Politika môže byť iná. Mnohí z nich sú pritom moji kamaráti. No vidím, že sú kompletne neschopní.“
.revolúcia klaunov
Ležérne svetre pripomínajú tak trochu atmosféru v centrále VPN z novembra 1989. Ich nositeľmi sú lídri spomínaných občianskych hnutí. Traja z desiatich spolupredsedov Solidarity, ako sami seba označujú, sú bývalí odborárski šéfovia: jeden robil u hasičov, druhý v armáde, tretí v chemickom priemysle. Aj priestory v tesnej blízkosti Námestia hrdinov, na ktorom sa predminulú sobotu zhromaždilo viac ako 100-tisíc prívržencov Orbána, si prenajali od odborov.
Sándor Székely predtým pracoval v reklamnej agentúre, dnes robí na plný úväzok v Solidarite, ktorá sa nijako netají tým, že názov prebrala od legendárnych poľských odborov. Na vizitke má namiesto adresy uvedený užitočnejší údaj – číslo účtu. „Sympatizanti zbierajú na našu podporu na demonštráciách peniaze do pokladničiek. Kto chce, môže nám poslať aj na bankový účet,“ vysvetľuje Székely a tvrdí, že Solidarita od neznámych donorov peniaze neprijme.
Občianske hnutia sa sformovali presne pred rokom, keď sa začali demonštrácie za slobodu slova a médií. Na jar potom zorganizovali demonštráciou klaunov v reakcii na to, ako sa na ich adresu vyjadril premiér Orbán. Ich najväčším vystúpením bola 50-tisícová demonštrácia 2. januára tohto roku. Székely s hrdosťou tvrdí, že majú svojich aktivistov v každom maďarskom meste nad 5-tisíc obyvateľov a po troch mesiacoch evidujú do 8-tisíc registrovaných členov.
Zatiaľ je zrejmé iba jedno – sú proti Orbánovi. Otázkami, či sa transformujú na politickú silu, ktorá sa bude uchádzať o dva roky o podporu voličov, alebo či splynú so socialistami, sa zatiaľ lídri Solidarity príliš nezaoberajú. „Dostali sme do daru od Orbánovej vlády taký politický systém, že ak má byť Fidesz porazený, musí voči nemu stáť jedna-jediná politická sila. A či sa spojíme so socialistami? Ak uvidíme, že dlhodobo menia svoje správanie, ak urobia personálne zmeny, ak sa jednoznačne dištancujú od svojej korupčnej minulosti, tak možno áno,“ dodáva neisto Székely.
.umlčané rádio
Klubrádio vzniklo pred dvanástimi rokmi ako typická dopravná stanica s užitočnými informáciami pre vodičov, správami každú pol hodinu a ranným či popoludňajším publicistickým blokom. Rádio si získalo pol milióna poslucháčov. Je kritické voči Orbánovi a ten ho preto nechal umlčať. Použil na to ním menovaných členov mediálnej rady, ktorí nedávno nepredĺžili rádiu licenciu.
Klubrádio sa dnes stalo témou rozhovorov a emailov medzi ministerkou Clintonovou, kancelárkou Merkelovou či šéfom komisie Barosom na jednej strane a Orbánom na strane druhej. V Budapešti na jeho podporu demonštrovalo predminulú sobotu asi 20-tisíc ľudí. Šéfredaktor rádia so zebrou v embléme Ferenc Vicsek sa pri vysvetľovaní udalostí vracia do obdobia prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998 až 2002, keď verejnoprávny rozhlas „v rámci čistiek“ prepustil veľkú časť liberálne orientovaných redaktorov. Časť z nich našla uplatnenie práve v Klubrádiu. Realita však nie je čiernobiela a za Gyurcsánya boli kritickí aj voči jeho ľavicovej vláde. Po voľbách v roku 2010 však získali povesť najhlasnejších kritikov Orbána. Vicsek sa nazdáva, že sú pritom féroví: „Keď Orbán obsadil súkromné penzijné fondy, povedali sme, že to je v čase krízy dobrá myšlienka. Za podmienky, že tieto peniaze vláda použije výhradne na krytie štátneho dlhu. On však časť úspor obyvateľstva použil na nákup ruského balíka akcií koncernu MOL. A to je podľa nás úplne nesprávne.“
Licencia na vysielaciu frekvenciu v Budapešti, ktorá je pre rádio kľúčová, sa končila na jar 2011. Jeho majitelia tušili, že nová vláda nájde spôsob, ako ju nepredĺžiť. Ešte pred voľbami v tendri zvíťazili, nová Orbánova vláda ho však zrušila. „Najdôležitejšie je, že vláda deň po voľbách uzavrela kohútik, obrazne povedané. Štátna reklamná agentúra nám vypovedala zmluvu s tým, že peniaze dajú iba rádiu priateľskému voči vláde. Čo je ešte horšie, firmy od nás v čase krízy začali sťahovať inzerciu. Obávali sa, že ak tak neurobia, pošle na ne daňový úrad kontrolu,“ vysvetľuje Vicsek s tým, že až tretinu zdrojov malo rádio priamo od vlády a jej spriaznených agentúr či firiem.
V novom tendri o jeden bod vyhrala dovtedy neznáma stanica Autorádio, za ktorou stojí novozaložená eseročka. „Autorádio ponúklo projekt, že poslucháčom ukáže (!) turistické pamätihodnosti Budapešti. Keby to nebolo smutné, je to vtipné,“ dodáva Vicsek s tým, že konkurenčný projekt ponúkol štátu za licenciu na rok 75 miliónov forintov – o 20 miliónov viac ako Klubrádio.
.bez súpera
Paradoxne, za Orbánovu vážnu chybu považujú prípad Klubrádia aj pravicoví politológovia Zsolt Bayer či Ferenc Kumin. Druhý z nich bol svojho času jedným z najbližších poradcov prezidenta Lászlóa Sólyóma, ktorý sa pokúšal v auguste 2009 prejsť cez most do Komárna napriek tomu, že Ficova vláda to označila za provokáciu. „Myslím, že by som to prezidentovi opäť poradil. Veď to bola dobrá myšlienka, prejsť slobodne cez most ponad Dunaj,“ hovorí Kumin pri káve v Maďarskom secesnom dome v centre Budapešti a dodáva: „No chápem, že to mohli Slováci vnímať negatívne a Fico či Slota to využili. Sólyom však nebol profesionálny politik, ale profesor ústavného práva a agenda Maďarov v zahraničí bola jeho prioritou.“
Kumin pôsobí dojmom rozvážneho človeka. Príliš dobre so uvedomuje, že jeho krajina má dnes vo svete zlý imidž. Už dávno nevyhrocuje vzťahy iba so susedmi. Podobné zbytočné napätia spôsobili aj Orbánove silácke reči vo vzťahu k európskym lídrom či finančným trhom. Vo voľbách získal Fidesz 52 percent hlasov a ústavnú väčšinu, dnes by ho volilo iba 26 percent opýtaných. Orbánova vláda sa však nekončí. Rozdrobená a rozhádaná opozícia nemá lídra, ktorý by sa mu mohol postaviť. Podobný scenár ako na Slovensku, až na to, že u nás dominuje vodca ľavice, a nie pravice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.