.ste v Bratislave kvôli konferencii o budúcnosti peňazí. Akú budúcnosť im teda predpovedáte?
Dúfam, že bude rovnaká ako ich minulosť. V tom zmysle, že zlato slúžilo ako peniaze 5-tisíc rokov. Akurát posledných štyridsať rokov zlato ignorujeme a používame namiesto neho papierové peniaze, ktoré nie sú kryté ničím, len sľubmi politikov. Z historického hľadiska ide o experiment a takéto pokusy s nekrytými papierovými peniazmi nikdy nedopadli dobre. Aj dnes vidíme všetky tie globálne nerovnováhy, stúpajúcu infláciu a ďalšie problémy. Možno sa budeme musieť vrátiť ku kovu, ktorý nám dobre slúžil po tisícročia.
.lenže voči zlatu existujú mnohé výhrady. Vraj sa už na menové účely nehodí, navyše, cyklicky sa vracajúce hospodárske krízy existovali aj v časoch zlatého štandardu.
Zlato svoje vlastnosti, ktoré z neho robili ideálne peniaze, nestratilo. Len ich ignorujeme. A čo sa týka hospodárskych cyklov, tie nespôsobovalo zlato, ale bankovníctvo založené na čiastočných rezervách. To existovalo v dobe zlatého štandardu a funguje aj dnes.
.ak teda zlato nie je liekom na hospodárske krízy, aké by boli jeho výhody oproti súčasnému systému?
Zlato je v istom zmysle jedinečné. Nemizne, nie je, prosto, skonzumované. Všetko zlato, vyťažené počas dejín, je stále medzi nami. Jeho zásoba rastie asi o 1,75 percenta ročne, čo približne zodpovedá rastu svetovej populácie i bohatstva. Vďaka tomu si zlato zachováva kúpnu silu po dlhý čas. Keď si pozriete napríklad vývoj ceny ropy za posledných 60 rokov, tak tá rastie, či už v amerických dolároch, alebo v librách. No v zlate zostáva táto cena približne rovnaká. Inak povedané, za uncu zlata si kúpite približne rovnaké množstvo ropy ako pred 60 rokmi. Zlato je výborný uchovávateľ hodnoty, a to je presne funkcia, ktorú by dobré peniaze mali mať.
.no ak sú peniaze založené na zlate a ekonomika by rástla rýchlejšie ako zásoba zlata, potom by ceny v takejto zlatej mene klesali. Teda, dochádzalo by k deflácií. Dnes však Ben Bernanke a ďalší chcú udržiavať aspoň miernu infláciu, pretože v deflačnom prostredí by sa súčasné dlhy štátov, firiem i jednotlivcov stali ešte ťaživejšie.
Áno aj nie. Zlato by, samozrejme, spätne ovplyvňovalo motivácie dlžníkov i veriteľov, aby svoje transakcie robili opatrnejšie a zohľadňovali znižovanie cien. Avšak deflácia je v skutočnosti dobrá vec. Ak vy zarábate stále rovnakú mzdu, no ceny klesajú, vaša životná úroveň sa zvyšuje. Presne tak to bolo počas klasického zlatého štandardu. Defláciu v určitých odvetviach máme aj dnes. Vezmite si klesajúce ceny pri stúpajúcom výkone v počítačovom priemysle. Klesanie cien je úplne prirodzeným dôsledkom technologického pokroku či väčšej špecializácie práce.
.a čo centrálne banky?
Tie hrozbu deflácie používajú ako výhovorku na zvyšovanie vlastného vplyvu. Veď centrálne banky tvrdia aj to, že bojujú proti inflácii. Lenže napríklad dnes potrebujete jeden americký dolár, aby ste si kúpili to, čo sa v čase založenia Fedu v roku 1913 dalo kúpiť za tri centy. Úlohou centrálnych bánk je v skutočnosti vytvárať peniaze zo vzduchu a dávať prostredníctvom nich vládam viac moci.
.návrat k zlatému štandardu by tomu podľa vás zabránil?
V skutočnosti nechcem, aby sme sa vrátili k pôvodnému zlatému štandardu – teda k systému, kde sú štátne meny zameniteľné za určité množstvo zlata. Vlády riadili svoje meny tak zle, že podľa mňa by malo byť možné, aby peniaze emitoval súkromný sektor. Vláda by vytvorila akurát zákonný nestranný rámec pre prevádzkovanie tohto podnikania.
.predstavme si na chvíľu, že namiesto eura by tu obiehali rôzne konkurenčné, súkromné meny – možno kryté zlatom. Pričom občania by si mohli vyberať, v ktorej z nich by uskutočňovali svoje transakcie, v závislosti od dôvery v danú menu. Nie je už povolenie takéhoto systému zo strany štátu nepravdepodobné?
Prechod sa možno ani neudeje nejakou racionálne usporiadanou cestou. Fundamentálne zmeny v ekonomických systémoch nastávajú po tom ako sa pôvodný systém ocitne v chaose. Pokrok sa u ľudí neodohráva lineárne. Učíme sa z chýb a pádov. Mnohé zmeny sa dejú živelne. Súčasný systém je pokazený, nefunguje dobre a myslím, že to bude ešte horšie. Očakávam štrukturálnu zmenu ekonomického systému.
.lenže, keď zavládne chaos, ľudia majú tendenciu hľadať istotu v autoritatívnych vodcoch a totalitných hnutiach. Nie je pravdepodobnejšie, že súčasné ekonomické problémy budú mať takéto vyústenie? Nie viac slobody, ale naopak, nesloboda?
Ak sa pozriete do dejín, po menovom chaose naozaj často nasledovali diktatúry. Najznámejšími príkladmi sú Napoleon a Hitler. No existujú aj výnimky. Počas americkej vojny za nezávislosť Spojené štáty používali papierovú menu, ktorá sa volala kontinentál. Postupne sa vinou infláciíe stala bezcennou. No táto skúsenosť neviedla k zavedeniu diktatúry, ale k vytvoreniu americkej ústavy, právneho štátu a silnej meny – strieborného dolára.
.v čom bola jeho výhoda?
Opäť to súvisí so vzácnymi kovmi. Ak ich používate na menové účely, tak sú mimo dosahu vlády. Politici si môžu natlačiť papierových peňazí, koľko len chcú. No zlato a striebro sa takto ľubovoľne rozmnožovať nedá. Vždy, keď politici majú moc vytvárať peniaze, napokon ich vytvoria príliš veľa, až sa mena zrúti a dôsledkom je ekonomický kolaps.
.iným argumentom proti zlatu je, že na vládu by kládlo neúnosné rozpočtové obmedzenia. Koniec koncov, aj v 19. storočí sa krytie zlatom pozastavovalo, keď štáty viedli vojny. A dnes popri týchto výdavkoch máme ešte aj rozsiahly, deficitne financovaný sociálny štát.
Situáciu, v ktorej sa nachádzame, najlepšie vystihuje môj obľúbený výrok od Margaret Thatcherovej: „Problém socializmu je, že vždy sa vám napokon minú peniaze iných ľudí.“ Dnes po celom svete vidíme vlády, ktorým sa míňajú peniaze iných ľudí. Verejnosť i politici si musia uvedomiť, že všetky tie sociálne sľuby sa dajú naplniť len vytváraním nového bohatstva. Blahobyt nepochádza od centrálnych bánk. Je dôsledkom tvrdej práce, úspor a výroby.
.vy sa nachádzate v tábore tých, ktorí varujú pred možným hyperinflačným vyústením súčasných ekonomických problémov. Prečo? Zvyšovanie cien síce ľudí trápi, no drží sa na troch-štyroch percentách.
V prvom rade, to hovoria oni, že inflácia je okolo troch-štyroch percent. V skutočnosti je vyššia. Tá inflačno-deflačná debata je však veľmi zaujímavá. Jedna vec je, že euro stráca kúpyschopnosť. Na druhej strane ceny nadhodnotených statkov, ako pri nehnuteľnostiach, stále klesajú. A to ceny, vyjadrené práve v tej inflačnej mene. Defláciou nie je, keď klesajú ceny nadhodnotených aktív. Deflácia je, keď stúpa kúpyschopnosť meny. A to sa určite v prípadoch eura a dolára nedeje.
.prečo však očakávate hyperinfláciu?
Hyperinflácia má vždy jeden dôvod. A to vlády, ktoré si požičiavajú viac, než sú im súkromní investori ochotní požičať. Buď sa vláda rozhodne utiahnuť si opasok a neutrácať peniaze, ktoré nemá, alebo sa obráti so žiadosťou o pomoc na centrálnu banku. A tá jej peniaze vytvorí.
.ak teda Európska centrálna banka nakupuje dlhopisy problémových krajín eurozóny, znamená to možný začiatok hyperinflácie?
Áno.
.oni však vravia, že tie nové peniaze sterilizujú.
Lenže na to nemajú dostatočnú kapacitu. Vlády potrebujú tie peniaze. Viete, to pravidlo, že centrálna banka nemá nakupovať vládny dlh, bolo prevzaté od nemeckej Bundesbanky. Nemci na základe vlastných dejín chápali, že keď centrálna banka začne nakupovať vládny dlh a premieňať ho na peniaze, otvoríte napokon dvere hyperinflácií.
.ako sa ľudia môžu chrániť?
Bohatstvo existuje zásadne v dvoch podobách. Ako finančné aktíva, ktoré sú založené na niečom prísľube. A potom ako hmotné aktíva. Napríklad orná pôda, bane, lesná pôda, zlato alebo striebro. V krízových časoch sú mnohé finančné prísľuby porušené. Preto sa treba zbaviť aktív, založených na sľuboch a ísť do vecí, ktoré majú reálnu hodnotu. Ľudia budú vždy potrebovať jesť a preto bude poľnohospodárska pôda vždy zdrojom bohatstva.
.je dnes zlato investičnou bublinou?
Nie, bublinou sú nekryté papierové peniaze. Cena zlata v inflačných peniazoch nie je ani tak dôležitá, ako vlastniť ho vo fyzickej podobe.
.čo napríklad „papierové zlato“?
„Papierové zlato“ je opäť len finančným aktívom, založeným na niečom sľube. Treba vlastniť mince alebo prúty, pretože si nemôžete byť istý, či vám v krajnom prípade za zlatý certifikát naozaj vyplatia fyzické zlato. Na zlato sa však netreba pozerať ako na investíciu. Ono nevytvára hodnotu, len ju uchováva!
.pokiaľ ide o zlato, nie ste úplne nestranný. Ako ste sa dostali k založeniu firmy GoldMoney?
Po ukončení univerzitného štúdia medzinárodnej ekonomiky som začal na vlastnú päsť čítať diela ekonómov v tradícií rakúskej školy. Zdalo sa mi totiž, že sa finančný systém nespráva celkom tak ako nás učili v škole. V roku 1974 zbankrotovala západonemecká banka Herstatt. Zaujímalo ma, čo viedlo k tomuto kolapsu. V roku 1979 som sa zamýšľal nad možnosťami digitálnej zlatej meny. Vtedy ešte neexistovala dostupná technológia. No môj nápad nadobudol reálne kontúry počas 90. rokov. V roku 1993 som si ho dal patentovať. O deväť rokov som založil firmu GoldMoney a dnes spravujeme aktíva v hodnote 2 miliárd dolárov, ktoré vlastnia tisíce klientov zo stovky krajín sveta.
.teda predávate a kupujete zlato?
Pomáhame ľuďom pohodlne a bezpečne nakupovať zlato, striebro, platinu či paládium a skladovať ich v Londýne, Zürichu a Hongkongu. Druhá vec, ktorú robíme je, že umožňujeme ľuďom používať zlato ako menu. Môžete ho kliknutím v telefóne poukázať z vašej držby do držby niekoho iného.
.nie je nafukovanie úlohy zlata a presviedčanie všetkých, aby ho kupovali, len nadháňaním klientov pre váš biznis?
Nepresviedčam nikoho. Len ľuďom dávam informácie a voľbu. Rozpoznal som príležitosť, pretože zlato bolo podhodnotené. Uvedomil som si tiež, že sa raz možno vráti k svojej tradičnej úlohe, ktorú hralo vo svete obchodu po tisícročia. Na týchto predpokladoch som založil svoj biznis. Ľudia, ktorí s nami obchodujú, sú spokojní.
James Turk/
zakladateľ spoločnosti GoldMoney, ktorá predáva a nakupuje vzácne kovy a tiež autorom mnohých článkov o peniazoch či bankovníctve. Slovensko navštívil v rámci konferencie o budúcnosti peňazí na pozvanie Nadácie F. A. Hayeka.
Dúfam, že bude rovnaká ako ich minulosť. V tom zmysle, že zlato slúžilo ako peniaze 5-tisíc rokov. Akurát posledných štyridsať rokov zlato ignorujeme a používame namiesto neho papierové peniaze, ktoré nie sú kryté ničím, len sľubmi politikov. Z historického hľadiska ide o experiment a takéto pokusy s nekrytými papierovými peniazmi nikdy nedopadli dobre. Aj dnes vidíme všetky tie globálne nerovnováhy, stúpajúcu infláciu a ďalšie problémy. Možno sa budeme musieť vrátiť ku kovu, ktorý nám dobre slúžil po tisícročia.
.lenže voči zlatu existujú mnohé výhrady. Vraj sa už na menové účely nehodí, navyše, cyklicky sa vracajúce hospodárske krízy existovali aj v časoch zlatého štandardu.
Zlato svoje vlastnosti, ktoré z neho robili ideálne peniaze, nestratilo. Len ich ignorujeme. A čo sa týka hospodárskych cyklov, tie nespôsobovalo zlato, ale bankovníctvo založené na čiastočných rezervách. To existovalo v dobe zlatého štandardu a funguje aj dnes.
.ak teda zlato nie je liekom na hospodárske krízy, aké by boli jeho výhody oproti súčasnému systému?
Zlato je v istom zmysle jedinečné. Nemizne, nie je, prosto, skonzumované. Všetko zlato, vyťažené počas dejín, je stále medzi nami. Jeho zásoba rastie asi o 1,75 percenta ročne, čo približne zodpovedá rastu svetovej populácie i bohatstva. Vďaka tomu si zlato zachováva kúpnu silu po dlhý čas. Keď si pozriete napríklad vývoj ceny ropy za posledných 60 rokov, tak tá rastie, či už v amerických dolároch, alebo v librách. No v zlate zostáva táto cena približne rovnaká. Inak povedané, za uncu zlata si kúpite približne rovnaké množstvo ropy ako pred 60 rokmi. Zlato je výborný uchovávateľ hodnoty, a to je presne funkcia, ktorú by dobré peniaze mali mať.
.no ak sú peniaze založené na zlate a ekonomika by rástla rýchlejšie ako zásoba zlata, potom by ceny v takejto zlatej mene klesali. Teda, dochádzalo by k deflácií. Dnes však Ben Bernanke a ďalší chcú udržiavať aspoň miernu infláciu, pretože v deflačnom prostredí by sa súčasné dlhy štátov, firiem i jednotlivcov stali ešte ťaživejšie.
Áno aj nie. Zlato by, samozrejme, spätne ovplyvňovalo motivácie dlžníkov i veriteľov, aby svoje transakcie robili opatrnejšie a zohľadňovali znižovanie cien. Avšak deflácia je v skutočnosti dobrá vec. Ak vy zarábate stále rovnakú mzdu, no ceny klesajú, vaša životná úroveň sa zvyšuje. Presne tak to bolo počas klasického zlatého štandardu. Defláciu v určitých odvetviach máme aj dnes. Vezmite si klesajúce ceny pri stúpajúcom výkone v počítačovom priemysle. Klesanie cien je úplne prirodzeným dôsledkom technologického pokroku či väčšej špecializácie práce.
.a čo centrálne banky?
Tie hrozbu deflácie používajú ako výhovorku na zvyšovanie vlastného vplyvu. Veď centrálne banky tvrdia aj to, že bojujú proti inflácii. Lenže napríklad dnes potrebujete jeden americký dolár, aby ste si kúpili to, čo sa v čase založenia Fedu v roku 1913 dalo kúpiť za tri centy. Úlohou centrálnych bánk je v skutočnosti vytvárať peniaze zo vzduchu a dávať prostredníctvom nich vládam viac moci.
.návrat k zlatému štandardu by tomu podľa vás zabránil?
V skutočnosti nechcem, aby sme sa vrátili k pôvodnému zlatému štandardu – teda k systému, kde sú štátne meny zameniteľné za určité množstvo zlata. Vlády riadili svoje meny tak zle, že podľa mňa by malo byť možné, aby peniaze emitoval súkromný sektor. Vláda by vytvorila akurát zákonný nestranný rámec pre prevádzkovanie tohto podnikania.
.predstavme si na chvíľu, že namiesto eura by tu obiehali rôzne konkurenčné, súkromné meny – možno kryté zlatom. Pričom občania by si mohli vyberať, v ktorej z nich by uskutočňovali svoje transakcie, v závislosti od dôvery v danú menu. Nie je už povolenie takéhoto systému zo strany štátu nepravdepodobné?
Prechod sa možno ani neudeje nejakou racionálne usporiadanou cestou. Fundamentálne zmeny v ekonomických systémoch nastávajú po tom ako sa pôvodný systém ocitne v chaose. Pokrok sa u ľudí neodohráva lineárne. Učíme sa z chýb a pádov. Mnohé zmeny sa dejú živelne. Súčasný systém je pokazený, nefunguje dobre a myslím, že to bude ešte horšie. Očakávam štrukturálnu zmenu ekonomického systému.
.lenže, keď zavládne chaos, ľudia majú tendenciu hľadať istotu v autoritatívnych vodcoch a totalitných hnutiach. Nie je pravdepodobnejšie, že súčasné ekonomické problémy budú mať takéto vyústenie? Nie viac slobody, ale naopak, nesloboda?
Ak sa pozriete do dejín, po menovom chaose naozaj často nasledovali diktatúry. Najznámejšími príkladmi sú Napoleon a Hitler. No existujú aj výnimky. Počas americkej vojny za nezávislosť Spojené štáty používali papierovú menu, ktorá sa volala kontinentál. Postupne sa vinou infláciíe stala bezcennou. No táto skúsenosť neviedla k zavedeniu diktatúry, ale k vytvoreniu americkej ústavy, právneho štátu a silnej meny – strieborného dolára.
.v čom bola jeho výhoda?
Opäť to súvisí so vzácnymi kovmi. Ak ich používate na menové účely, tak sú mimo dosahu vlády. Politici si môžu natlačiť papierových peňazí, koľko len chcú. No zlato a striebro sa takto ľubovoľne rozmnožovať nedá. Vždy, keď politici majú moc vytvárať peniaze, napokon ich vytvoria príliš veľa, až sa mena zrúti a dôsledkom je ekonomický kolaps.
.iným argumentom proti zlatu je, že na vládu by kládlo neúnosné rozpočtové obmedzenia. Koniec koncov, aj v 19. storočí sa krytie zlatom pozastavovalo, keď štáty viedli vojny. A dnes popri týchto výdavkoch máme ešte aj rozsiahly, deficitne financovaný sociálny štát.
Situáciu, v ktorej sa nachádzame, najlepšie vystihuje môj obľúbený výrok od Margaret Thatcherovej: „Problém socializmu je, že vždy sa vám napokon minú peniaze iných ľudí.“ Dnes po celom svete vidíme vlády, ktorým sa míňajú peniaze iných ľudí. Verejnosť i politici si musia uvedomiť, že všetky tie sociálne sľuby sa dajú naplniť len vytváraním nového bohatstva. Blahobyt nepochádza od centrálnych bánk. Je dôsledkom tvrdej práce, úspor a výroby.
.vy sa nachádzate v tábore tých, ktorí varujú pred možným hyperinflačným vyústením súčasných ekonomických problémov. Prečo? Zvyšovanie cien síce ľudí trápi, no drží sa na troch-štyroch percentách.
V prvom rade, to hovoria oni, že inflácia je okolo troch-štyroch percent. V skutočnosti je vyššia. Tá inflačno-deflačná debata je však veľmi zaujímavá. Jedna vec je, že euro stráca kúpyschopnosť. Na druhej strane ceny nadhodnotených statkov, ako pri nehnuteľnostiach, stále klesajú. A to ceny, vyjadrené práve v tej inflačnej mene. Defláciou nie je, keď klesajú ceny nadhodnotených aktív. Deflácia je, keď stúpa kúpyschopnosť meny. A to sa určite v prípadoch eura a dolára nedeje.
.prečo však očakávate hyperinfláciu?
Hyperinflácia má vždy jeden dôvod. A to vlády, ktoré si požičiavajú viac, než sú im súkromní investori ochotní požičať. Buď sa vláda rozhodne utiahnuť si opasok a neutrácať peniaze, ktoré nemá, alebo sa obráti so žiadosťou o pomoc na centrálnu banku. A tá jej peniaze vytvorí.
.ak teda Európska centrálna banka nakupuje dlhopisy problémových krajín eurozóny, znamená to možný začiatok hyperinflácie?
Áno.
.oni však vravia, že tie nové peniaze sterilizujú.
Lenže na to nemajú dostatočnú kapacitu. Vlády potrebujú tie peniaze. Viete, to pravidlo, že centrálna banka nemá nakupovať vládny dlh, bolo prevzaté od nemeckej Bundesbanky. Nemci na základe vlastných dejín chápali, že keď centrálna banka začne nakupovať vládny dlh a premieňať ho na peniaze, otvoríte napokon dvere hyperinflácií.
.ako sa ľudia môžu chrániť?
Bohatstvo existuje zásadne v dvoch podobách. Ako finančné aktíva, ktoré sú založené na niečom prísľube. A potom ako hmotné aktíva. Napríklad orná pôda, bane, lesná pôda, zlato alebo striebro. V krízových časoch sú mnohé finančné prísľuby porušené. Preto sa treba zbaviť aktív, založených na sľuboch a ísť do vecí, ktoré majú reálnu hodnotu. Ľudia budú vždy potrebovať jesť a preto bude poľnohospodárska pôda vždy zdrojom bohatstva.
.je dnes zlato investičnou bublinou?
Nie, bublinou sú nekryté papierové peniaze. Cena zlata v inflačných peniazoch nie je ani tak dôležitá, ako vlastniť ho vo fyzickej podobe.
.čo napríklad „papierové zlato“?
„Papierové zlato“ je opäť len finančným aktívom, založeným na niečom sľube. Treba vlastniť mince alebo prúty, pretože si nemôžete byť istý, či vám v krajnom prípade za zlatý certifikát naozaj vyplatia fyzické zlato. Na zlato sa však netreba pozerať ako na investíciu. Ono nevytvára hodnotu, len ju uchováva!
.pokiaľ ide o zlato, nie ste úplne nestranný. Ako ste sa dostali k založeniu firmy GoldMoney?
Po ukončení univerzitného štúdia medzinárodnej ekonomiky som začal na vlastnú päsť čítať diela ekonómov v tradícií rakúskej školy. Zdalo sa mi totiž, že sa finančný systém nespráva celkom tak ako nás učili v škole. V roku 1974 zbankrotovala západonemecká banka Herstatt. Zaujímalo ma, čo viedlo k tomuto kolapsu. V roku 1979 som sa zamýšľal nad možnosťami digitálnej zlatej meny. Vtedy ešte neexistovala dostupná technológia. No môj nápad nadobudol reálne kontúry počas 90. rokov. V roku 1993 som si ho dal patentovať. O deväť rokov som založil firmu GoldMoney a dnes spravujeme aktíva v hodnote 2 miliárd dolárov, ktoré vlastnia tisíce klientov zo stovky krajín sveta.
.teda predávate a kupujete zlato?
Pomáhame ľuďom pohodlne a bezpečne nakupovať zlato, striebro, platinu či paládium a skladovať ich v Londýne, Zürichu a Hongkongu. Druhá vec, ktorú robíme je, že umožňujeme ľuďom používať zlato ako menu. Môžete ho kliknutím v telefóne poukázať z vašej držby do držby niekoho iného.
.nie je nafukovanie úlohy zlata a presviedčanie všetkých, aby ho kupovali, len nadháňaním klientov pre váš biznis?
Nepresviedčam nikoho. Len ľuďom dávam informácie a voľbu. Rozpoznal som príležitosť, pretože zlato bolo podhodnotené. Uvedomil som si tiež, že sa raz možno vráti k svojej tradičnej úlohe, ktorú hralo vo svete obchodu po tisícročia. Na týchto predpokladoch som založil svoj biznis. Ľudia, ktorí s nami obchodujú, sú spokojní.
James Turk/
zakladateľ spoločnosti GoldMoney, ktorá predáva a nakupuje vzácne kovy a tiež autorom mnohých článkov o peniazoch či bankovníctve. Slovensko navštívil v rámci konferencie o budúcnosti peňazí na pozvanie Nadácie F. A. Hayeka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.