.bol to talentovaný futbalista, mal nastúpiť do Rangers, no vinou zranenia kolena musel zanechať šport a dal sa na dráhu cukrára, kuchára, neskôr reštauratéra a televízneho performera. Je neprehliadnuteľný pre dve veci. Má na čele také hlboké vrásky, že sú pravidelným terčom britských komikov. Snažia sa zistiť, z čoho ich má, lebo také vrásky predsa nemôže mať iba z nedovarených zemiakov! Druhou typickou vecou na Gordonovi je jeho štipľavá reč. Keď sa rozpráva so zamestnancami alebo s kuchármi, ktorým má pomôcť s ich reštauráciou, nebojí sa použiť tie najhrubšie slová, čiže často nepočujete nič okrem zbesilého pípania.
S manželkou sme sa vybrali do Londýna a keďže sme bývali blízko Limehouse Docklands neďaleko Canary Wharf, podarilo sa nám natrafiť na jednu z Gordonových reštaurácií. Konkrétne na The Narrow. Bývalá krčma na brehu Temže sa Ramsaymu zapáčila natoľko, že ju kúpil a prerobil na gastropub. Vďaka našej šikovnej sesternici, ktorá vedela, že ku Gordonovi sa bez objednávky stola len tak ľahko nedostanete, sme na rozdiel od hlúčika japonských turistov, ktorí prišli len tak, stôl dostali. Voviedli nás na krásnu vyhrievanú terasu s úžasným výhľadom na Temžu, na Canary Wharf a na rozostavaný ihlan The Shard – vraj čoskoro najvyššiu vežu v západnej Európe.
Gordon Ramsay je známy tým, že sa snaží rehabilitovať klasickú anglickú kuchyňu. Chce samotných Angličanov presvedčiť, že všetky tie francúzske reči o nechutnej a fádnej anglickej strave sú iba hnusné klebety. The Narrow je práve takáto reštaurácia, ktorá by mala byť výkladnou skriňou vyberaných anglických jedál. Na jedálnom lístku máte iba tzv. Great Britain Classics – pomaly pečené kačacie stehno na dusenej červenej kapuste, klasický hamburger, anglického pstruha alebo národné fish and chips – teda v pivnom cestíčku vyprážaná morská šťuka s hranolkami, podávaná na novinovom papieri. Keďže sme tam boli v nedeľu, samostatnú kapitolu tvoria tzv. Sunday roasts – nedeľné roštenky. Môžete dostať buď pečené, kukuricou kŕmené kurča, pečené bravčové zo Suffolku alebo pečené hovädzie z Denhamského údolia. To všetko ešte s oblohou, ktorú tvorí yorkshirský puding, na husacej masti pečené zemiaky, opečený paštrnák a popučená kvaka.
Ramsayho snaha rehabilitovať anglické klasiky sa cení, no na tých francúzskych rečiach bude zrejme trochu pravdy. Hneď skraja sa priznám, že na Sunday roasts sme nemali odvahu. Je mi jasné, že ani bryndzové halušky cudzincovi nepripadajú ako dvakrát lákavé jedlo, ale naokolo sediacim roztopašným Angličanom tu pred nosmi pristávalo niečo, čo sa výrazne podobalo na, s prepáčením, čerstvý kravinec. Moja pomaly pečená kačacia noha síce krásne odpadávala od kosti, no chutila akosi mdlo a nevýrazne, to isté sa dalo povedať o dusenej kapuste. Priznám sa, na Slovensku som túto kombináciu jedol trikrát chutnejšiu. Manželkin ružový pstruh by obstál, pokiaľ by si nehovel na takzvanej paprikovej pochúťke, z ktorej sa vykľula nie veľmi vydarená čalamáda. Sesternicin hamburger bol vraj fantastický.
Obávam sa, že ak Gordon Ramsay za niečo dostal tých trinásť michelinských hviezd, rozhodne to nebolo za túto anglickú klasiku. Za kvalitnejším zážitkom asi treba ísť do jeho ďalších reštaurácií ako Maze, Petrus či trojhviezdičkovej Gordon Ramsay. Autor je scenárista. Paštrnákové čipsy a zelerové pyré/
V anglickej kuchyni ma vždy prekvapovala tá prepiata fascinácia paštrnákom. Až kým som ho neokúsil. Priznávam, niečo na tom je. Ako zaujímavá náhrada čipsov, chrumiek a iných nezmyslov je práve na kačacej masti opečený, pozdĺžne nakrájaný paštrnák skutočnou lahôdkou. Stačí ho predtým posoliť a pridať svoju obľúbenú bylinku, napríklad tymián alebo majorán. Angličania sa z paštrnáka neboja robiť ani čipsy, rovnako ako zo zeleru. Pozdĺžne ho nakrájajú a pražia v oleji, až kým nechytí farbu a chrumkavosť. A keď sme pri zeleri, tam sa ponúka ešte jeden recept: zelerové pyré. Stačí hľuzu uvariť, s trochou vody, v ktorej sme ju varili, rozmixovať, pridať trochu smotany alebo crème fraîche, okoreniť, osoliť a podávať ako skvelý dip k pečenému mäsu. Pokojne aj ku klasickej anglickej nedeľnej roštenke, ak máte na ňu chuť.
S manželkou sme sa vybrali do Londýna a keďže sme bývali blízko Limehouse Docklands neďaleko Canary Wharf, podarilo sa nám natrafiť na jednu z Gordonových reštaurácií. Konkrétne na The Narrow. Bývalá krčma na brehu Temže sa Ramsaymu zapáčila natoľko, že ju kúpil a prerobil na gastropub. Vďaka našej šikovnej sesternici, ktorá vedela, že ku Gordonovi sa bez objednávky stola len tak ľahko nedostanete, sme na rozdiel od hlúčika japonských turistov, ktorí prišli len tak, stôl dostali. Voviedli nás na krásnu vyhrievanú terasu s úžasným výhľadom na Temžu, na Canary Wharf a na rozostavaný ihlan The Shard – vraj čoskoro najvyššiu vežu v západnej Európe.
Gordon Ramsay je známy tým, že sa snaží rehabilitovať klasickú anglickú kuchyňu. Chce samotných Angličanov presvedčiť, že všetky tie francúzske reči o nechutnej a fádnej anglickej strave sú iba hnusné klebety. The Narrow je práve takáto reštaurácia, ktorá by mala byť výkladnou skriňou vyberaných anglických jedál. Na jedálnom lístku máte iba tzv. Great Britain Classics – pomaly pečené kačacie stehno na dusenej červenej kapuste, klasický hamburger, anglického pstruha alebo národné fish and chips – teda v pivnom cestíčku vyprážaná morská šťuka s hranolkami, podávaná na novinovom papieri. Keďže sme tam boli v nedeľu, samostatnú kapitolu tvoria tzv. Sunday roasts – nedeľné roštenky. Môžete dostať buď pečené, kukuricou kŕmené kurča, pečené bravčové zo Suffolku alebo pečené hovädzie z Denhamského údolia. To všetko ešte s oblohou, ktorú tvorí yorkshirský puding, na husacej masti pečené zemiaky, opečený paštrnák a popučená kvaka.
Ramsayho snaha rehabilitovať anglické klasiky sa cení, no na tých francúzskych rečiach bude zrejme trochu pravdy. Hneď skraja sa priznám, že na Sunday roasts sme nemali odvahu. Je mi jasné, že ani bryndzové halušky cudzincovi nepripadajú ako dvakrát lákavé jedlo, ale naokolo sediacim roztopašným Angličanom tu pred nosmi pristávalo niečo, čo sa výrazne podobalo na, s prepáčením, čerstvý kravinec. Moja pomaly pečená kačacia noha síce krásne odpadávala od kosti, no chutila akosi mdlo a nevýrazne, to isté sa dalo povedať o dusenej kapuste. Priznám sa, na Slovensku som túto kombináciu jedol trikrát chutnejšiu. Manželkin ružový pstruh by obstál, pokiaľ by si nehovel na takzvanej paprikovej pochúťke, z ktorej sa vykľula nie veľmi vydarená čalamáda. Sesternicin hamburger bol vraj fantastický.
Obávam sa, že ak Gordon Ramsay za niečo dostal tých trinásť michelinských hviezd, rozhodne to nebolo za túto anglickú klasiku. Za kvalitnejším zážitkom asi treba ísť do jeho ďalších reštaurácií ako Maze, Petrus či trojhviezdičkovej Gordon Ramsay. Autor je scenárista. Paštrnákové čipsy a zelerové pyré/
V anglickej kuchyni ma vždy prekvapovala tá prepiata fascinácia paštrnákom. Až kým som ho neokúsil. Priznávam, niečo na tom je. Ako zaujímavá náhrada čipsov, chrumiek a iných nezmyslov je práve na kačacej masti opečený, pozdĺžne nakrájaný paštrnák skutočnou lahôdkou. Stačí ho predtým posoliť a pridať svoju obľúbenú bylinku, napríklad tymián alebo majorán. Angličania sa z paštrnáka neboja robiť ani čipsy, rovnako ako zo zeleru. Pozdĺžne ho nakrájajú a pražia v oleji, až kým nechytí farbu a chrumkavosť. A keď sme pri zeleri, tam sa ponúka ešte jeden recept: zelerové pyré. Stačí hľuzu uvariť, s trochou vody, v ktorej sme ju varili, rozmixovať, pridať trochu smotany alebo crème fraîche, okoreniť, osoliť a podávať ako skvelý dip k pečenému mäsu. Pokojne aj ku klasickej anglickej nedeľnej roštenke, ak máte na ňu chuť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.