Tam ho naša triedna pani Beňová empaticky posadila do lavice za mnou. Odvtedy mi Geško spríjemňuje pobyt na zemeguli. Vášnivo má rád hudbu a spoločenský hokej. Jeho záľubu v športe (len ako pozorovateľa) mu veľkoryso odpúšťame, čo svedčí o tom, že má okrem iného dobrý čuch na svojich kamarátov. Keď sme svojho času vymýšľali prvý festivalový spot, spomenul som si, že najsilnejší pocit pohody som zažíval u Geška počas prebdených nocí v jeho byte na Záhradníckej. A tak sme vyniesli jeho stôl a stoličky na jednu lúku, tam sme si sadli, otvorili fľašku vína a natočili na jeden záber spot „Poďte si užiť celý svet plný pohody na festival Pohoda“. O pár rokov som ho presvedčil, aby k nám nastúpil. Ako kolegovia sme dlho nevydržali, ako priatelia sme to však ustáli. Od roku 2009 je v našej agentúre opäť. Mnohí nás odhovárali, vraj „nekazte si kamarátstvo tým, že budete spolu robiť“ a podobne. Skúsili sme to. A za seba môžem povedať, že sme si nič nepokazili, naopak, sme spolu takmer každý deň, veľa sme získali. Opäť sedíme pri sebe ako vtedy na gymnáziu. A tak ako vtedy, aj teraz sa teším, že uvidím ten jeho dobrácky kukuč. Výhodu jeho januárových narodenín sme začali oceňovať, len čo sa oslavy Máriovho sviatku stali spríjemnením januárových pľuští. Tak to bolo aj teraz. Akurát bolo viac irónie, Geško totiž oslavoval štyridsiatku. S napätím som sledoval, čo to spraví. Doteraz nebadať žiadne zmeny... Keď sme preberali toto číslo s Tomášom Slobodom, povedal som, že ma Geškova podoba napĺňa optimizmom, ťahá mu na päťdesiatku (hahaha), a pritom vyzerá stále k svetu a hlavne sa rád jaší, teší, háda i neháda. Tomáš dodal – áno, hlava aj srdce sú úplne v poriadku. Presne tak, milý Mário. Ďakujeme Ti a s radosťou voláme „Živió!“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.