Asimilovaný český Róm Roman (Marián Labuda) dostane list od priateľa zo Slovenska. Pred rokmi uzavreli dohodu o sobáši svojich detí, priateľova dcéra práve dovŕšila plnoletosť, možno chystať svadbu. Lenže Romanov syn Jura sa ženiť nehodlá. Študuje v Prahe, frajerí sa so žltovláskou a postupne sa vykoreňuje. Po krátkom prehováraní však s výletom za „nevestou“ súhlasí. Rozheganú tatrovku šoféruje bujarý rodinný kamarát Stano (Boleslav Polívka) a krotký Roman zatiaľ do notesu píše o nešťastnom kráľovi-nekráľovi Somálim prvý poriadny rómsky epos. Jeho obrazové stvárnenie tvorí paralelnú dejovú líniu. Spojenie road-movie smýtickým snovým príbehom mohlo byť obojstranne obohacujúce, ale v Romingu režiséra Jiřího Vejdělka pôsobí násilne a retardujúco. Film je síce prezentovaný ako komédia, priveľmi sa však nenasmejete, hoci aj cítite, kedy by ste sa zasmiať mali. Celá komickosť leží na pleciach Polívkovej postavy, ale jej slovný prejav a estrádne čísla sa iba donemoty šablónovito opakujú. Navyše vtipy, vzťahujúce sa v Romingu na Rómov, vám už realita naservírovala toľkokrát, že ich (ne)vnímate ako (ne)vníma zvuk vlaku ten, čo býva pri železnici. Ak filmár tematizuje spoločensky závažné záležitosti, musí rátať s tým, že bude výsledok jeho práce pomeriavaný realitou väčšmi, než inokedy. V Romingu tento interpretačný uhol stráca zmysel. Jednoducho nezistíte, prečo si autori vybrali práve rómske teritórium, keď ho nijakovsky nevyužili. A pritom všetci dobre vieme, že by bolo o čom na túto tému hovoriť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.