.ak sa minister financií Ivan Mikloš verejne zastal odvolanej šéfky FNM Anny Bubeníkovej, mal preto okrem straníckych azda aj čisto osobné dôvody. Obaja sa totiž poznajú naozaj veľmi dlho a dobre, už od vysokoškolských čias. V 80. rokoch študovali na Národohospodárskej fakulte VŠE v Bratislave (Mikloš je o tri roky starší) a neskôr na tejto fakulte učili ako odborní asistenti. Po revolúcii sa ich pracovné cesty na dlhší čas rozišli. Mikloš šiel do politiky, stal sa ministrom privatizácie a na úrad si priviedol aj viacerých bývalých študentov z VŠE.
.zásluhy
Bubeníková ďalej pôsobila na vysokej škole, neskôr učila na obchodnej akadémii.
Jej kariéra na FNM sa začala v roku 1994, keď sa tu zamestnala ako ako radová referentka. Zhodou okolností nasledovalo najtemnejšie obdobie existencie FNM, v ktorom orgány fondu vykonávali špinavú robotu v prospech „poctivých podnikateľov mečiarovcov“ (Ján Smolec blahej pamäti). Štátne podniky v hodnote desiatok miliárd korún sa vtedy za smiešne sumy ocitali v rukách podnikateľov blízkych HZDS a v horšom prípade boli aj rozkradnuté. Po páde Mečiara nastal čas zúčtovania. Nové vedenie FNM preskúmalo všetky privatizačné zmluvy predošlej éry a viaceré úspešne zrušilo. Fond ich buď napadol na súde, ale často išiel radšej cestou mimosúdnej dohody, keď tlačil na vlastníkov, aby vrátili pochybne nadobudnuté akcie. A práve Anna Bubeníková bola vo fonde nielen súčasťou, ale aj motorom pozitívnych zmien. Ako vplyvná riaditeľka sekcie výkonu práv akcionára mala povesť vždy výborne pripravenej a dôslednej profesionálky, ktorú sa nedalo len tak nachytať. Zastupovala záujmy fondu v mnohých škandalózne privatizovaných podnikoch vrátane Nafty Gbely či VSŽ. A ona sama mala nemalú osobnú zásluhu na tom, že sa podarilo dostať rezešovské VSŽ z najhoršieho a pripraviť pôdu pre strategického investora U.S. Steel.
.otázky bez odpovedí
Všetko pôsobilo v týchto rokoch takmer idylicky: veľmi užitočná úradníčka, ktorú si spolupracovníci vážia aj po ľudskej stránke, súčasne žena, ktorá je pre okolie vzorom i v tom, ako dokáže popri náročnej práci manažovať vlastnú rodinu. S manželom Romanom mali dobre platenú prácu, takže sa nemohli sťažovať ani na materiálny status. Pre viacerých ľudí, ktorí s ňou vtedy intenzívne spolupracovali, bolo preto čítanie spisu Gorila šokom. Čo sa vlastne neskôr stalo? Je naozaj takmer nezvratné, že človeka postupne zomelie prostredie, v ktorom sa provízie pre stranu aj do vlastného vrecka pokladajú za pravidlá normálne fungujúceho sveta? Je to tak, že v týchto sférach nie je ani zvlášť čudné očakávať nie miliónový, ale stámiliónový úplatok?
Prvý raz sa písalo o Bubeníkovej s istým podozrením v lete roku 2005, keď časopis Plus 7 dní rozoberal majetkové pomery zástupcov privatizačnej komisie FNM, ktorí rozhodovali o predaji Paroplynového cyklu Pente.
Lenže nebyť neuveriteľnej náhody, keď sa príslušníkom SIS podarilo zaznamenať jej rozhovory v konšpiračnom byte Penty, Bubeníková by dnes bola nespochybňovanou šéfkou FNM v závetrí verejného záujmu. Nikto by sa nezaoberal firmou Elementia, cez ktorú sa mal podľa Gorily legalizovať 200-miliónový úplatok. A nikto by sa nepýtal, či je naozaj pravda (ako podľa Gorily povedal Haščák Malchárkovi), že Bubeníková dosiahla za privatizáciu Paroplynového cyklu v prospech Penty 100-miliónovú províziu pre SDKÚ.
Novinár Tom Nicholson vraví, že keď sa s ňou prvýkrát stretol, ešte niekedy v roku 2009 a opísal jej obsah spisu, rozplakala sa. Odvtedy musela zažívať obdobie neistoty – spis koloval v rámci čoraz širšej skupiny ľudí a bola to otázka času, kedy a v akej podobe sa informácie dostanú von.
.pád
O podozreniach voči Bubeníkovej, ktoré obsahoval spis, boli informované aj špičky SDKÚ. No jej kariérnemu rastu to neublížilo. Po minulých voľbách bola ako nominantka SDKÚ povýšená na predsedníčku výkonného výboru FNM. Až keď pred Vianocami niekto zavesil spis na internet, bolo zrejmé, že táto časť príbehu sa končí.
Podľa našich informácií sa chcela Bubeníková vzdať svojej funkcie ešte pred ponižujúcim hlasovaním na vláde. Vedenie SDKÚ však bolo proti a presvedčilo ju, nech to vydrží, keďže hlasovanie aj s pomocou ministrov, minimálne za Most, prežije. Lenže Dzurinda sa prerátal. Minister vnútra Lipšic oboznámil vládu s vážnymi podozreniami, ktoré korešpondujú so siskárskym spisom. Bubeníková ich nedokázala vyvrátiť, len sa opýtala, či jej manžel, figurujúci vo firme Elementa, má právo podnikať. SDKÚ tak pri hlasovaní trpko prehrala nielen morálne, ale aj mocensky. Pre Annu Bubeníkovú teraz nastávajú zlé časy: po dvoch týždňoch mlčania začína o nej nelichotivo písať aj slovenský bulvár a v jej účtoch sa bude prehrabávať polícia. Možno nie je celkom spravodlivé, že symbolom veľkej korupcie sa v očiach verejnosti stáva práve ona. Ale ak sa dych vyrážajúce podozrenia potvrdia, nebude to ani celkom nezaslúžené.
.zásluhy
Bubeníková ďalej pôsobila na vysokej škole, neskôr učila na obchodnej akadémii.
Jej kariéra na FNM sa začala v roku 1994, keď sa tu zamestnala ako ako radová referentka. Zhodou okolností nasledovalo najtemnejšie obdobie existencie FNM, v ktorom orgány fondu vykonávali špinavú robotu v prospech „poctivých podnikateľov mečiarovcov“ (Ján Smolec blahej pamäti). Štátne podniky v hodnote desiatok miliárd korún sa vtedy za smiešne sumy ocitali v rukách podnikateľov blízkych HZDS a v horšom prípade boli aj rozkradnuté. Po páde Mečiara nastal čas zúčtovania. Nové vedenie FNM preskúmalo všetky privatizačné zmluvy predošlej éry a viaceré úspešne zrušilo. Fond ich buď napadol na súde, ale často išiel radšej cestou mimosúdnej dohody, keď tlačil na vlastníkov, aby vrátili pochybne nadobudnuté akcie. A práve Anna Bubeníková bola vo fonde nielen súčasťou, ale aj motorom pozitívnych zmien. Ako vplyvná riaditeľka sekcie výkonu práv akcionára mala povesť vždy výborne pripravenej a dôslednej profesionálky, ktorú sa nedalo len tak nachytať. Zastupovala záujmy fondu v mnohých škandalózne privatizovaných podnikoch vrátane Nafty Gbely či VSŽ. A ona sama mala nemalú osobnú zásluhu na tom, že sa podarilo dostať rezešovské VSŽ z najhoršieho a pripraviť pôdu pre strategického investora U.S. Steel.
.otázky bez odpovedí
Všetko pôsobilo v týchto rokoch takmer idylicky: veľmi užitočná úradníčka, ktorú si spolupracovníci vážia aj po ľudskej stránke, súčasne žena, ktorá je pre okolie vzorom i v tom, ako dokáže popri náročnej práci manažovať vlastnú rodinu. S manželom Romanom mali dobre platenú prácu, takže sa nemohli sťažovať ani na materiálny status. Pre viacerých ľudí, ktorí s ňou vtedy intenzívne spolupracovali, bolo preto čítanie spisu Gorila šokom. Čo sa vlastne neskôr stalo? Je naozaj takmer nezvratné, že človeka postupne zomelie prostredie, v ktorom sa provízie pre stranu aj do vlastného vrecka pokladajú za pravidlá normálne fungujúceho sveta? Je to tak, že v týchto sférach nie je ani zvlášť čudné očakávať nie miliónový, ale stámiliónový úplatok?
Prvý raz sa písalo o Bubeníkovej s istým podozrením v lete roku 2005, keď časopis Plus 7 dní rozoberal majetkové pomery zástupcov privatizačnej komisie FNM, ktorí rozhodovali o predaji Paroplynového cyklu Pente.
Lenže nebyť neuveriteľnej náhody, keď sa príslušníkom SIS podarilo zaznamenať jej rozhovory v konšpiračnom byte Penty, Bubeníková by dnes bola nespochybňovanou šéfkou FNM v závetrí verejného záujmu. Nikto by sa nezaoberal firmou Elementia, cez ktorú sa mal podľa Gorily legalizovať 200-miliónový úplatok. A nikto by sa nepýtal, či je naozaj pravda (ako podľa Gorily povedal Haščák Malchárkovi), že Bubeníková dosiahla za privatizáciu Paroplynového cyklu v prospech Penty 100-miliónovú províziu pre SDKÚ.
Novinár Tom Nicholson vraví, že keď sa s ňou prvýkrát stretol, ešte niekedy v roku 2009 a opísal jej obsah spisu, rozplakala sa. Odvtedy musela zažívať obdobie neistoty – spis koloval v rámci čoraz širšej skupiny ľudí a bola to otázka času, kedy a v akej podobe sa informácie dostanú von.
.pád
O podozreniach voči Bubeníkovej, ktoré obsahoval spis, boli informované aj špičky SDKÚ. No jej kariérnemu rastu to neublížilo. Po minulých voľbách bola ako nominantka SDKÚ povýšená na predsedníčku výkonného výboru FNM. Až keď pred Vianocami niekto zavesil spis na internet, bolo zrejmé, že táto časť príbehu sa končí.
Podľa našich informácií sa chcela Bubeníková vzdať svojej funkcie ešte pred ponižujúcim hlasovaním na vláde. Vedenie SDKÚ však bolo proti a presvedčilo ju, nech to vydrží, keďže hlasovanie aj s pomocou ministrov, minimálne za Most, prežije. Lenže Dzurinda sa prerátal. Minister vnútra Lipšic oboznámil vládu s vážnymi podozreniami, ktoré korešpondujú so siskárskym spisom. Bubeníková ich nedokázala vyvrátiť, len sa opýtala, či jej manžel, figurujúci vo firme Elementa, má právo podnikať. SDKÚ tak pri hlasovaní trpko prehrala nielen morálne, ale aj mocensky. Pre Annu Bubeníkovú teraz nastávajú zlé časy: po dvoch týždňoch mlčania začína o nej nelichotivo písať aj slovenský bulvár a v jej účtoch sa bude prehrabávať polícia. Možno nie je celkom spravodlivé, že symbolom veľkej korupcie sa v očiach verejnosti stáva práve ona. Ale ak sa dych vyrážajúce podozrenia potvrdia, nebude to ani celkom nezaslúžené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.