Korben Dallas: Pekné cesty (Hevhetia)
Po rozpade svojej skupiny Appendix založil Lukáš Fila a Juraj Benetin kapelu Korben Dallas. Okrem nich dvoch v nej hrá ešte Ozo Guttler na bicích. Prvého marca 2011 odohrali koncert v Klube Za zrkadlom, prizvali si naň majstra gitaristu Ľuboslava Petrušku z kapely Chiki Liki Tu-A, a tak vznikol živý a (zároveň) debutový album Pekné cesty. Počúvajúc ho, uvedomíte si nasledovné: 1. Juraj, Lukáš, Ozo a Ľubo hrajú sofistikovanú hudbu tak ľahko, ako keby hrali trojtaktový rokenrol. 2. Juraj je úžasný spevák s mohutným hlasom a silným výrazom. 3. Lukáš s Jurajom píšu piesne, ktoré buď pustíte dovnútra, alebo si musíte zapchať uši – také sú intenzívne. Hudba kapely Korben Dallas sa valí ponad Lukášove presné (a predsa vzrušujúce) basové figúry, nervózne sa chveje, vybuchuje a drví, zvádza a vťahuje. Veľmi pekné cesty.
5/5
.juraj Kušnierik
The Black Keys: El Camino (Nonesuch)
Americká dvojica The Black Keys si po tom, ako minulý rok dobyla domov s albumom Brothers, spomenula na svoje začiatky a svoj nový album El Camino, podľa typu dodávky, s ktorou sa v začiatkoch trmácali na koncerty po malých kluboch, naplnenou až po okraj hudobnými nástrojmi a špinavou zvnútra od zvyškov nezdravých jedál. Dnes je situácia úplne iná. The Black Keys začínali ako garážová kapela, ktorá si vystačila len s bicími, gitarou a sólo spevom, no dnešná podoba The Black Keys je aj vďaka vplyvu šikovného producenta Dangera Mousa oveľa viac sofistikovaná a vyhladenejšia a vyvstáva otázka, či sa už nevzdialila od svojich bluesových a soulových koreňov, pretože dnes znejú viac ako kapela, ktorá robí hudbu skôr pre džukebox.
3/5
.peter Bálik
Got Blue Balls: Got Blue Balls (Vlastný náklad)
Garážový rock and roll v podaní slovenskej kapely Got Blue Balls má v sebe viac testosterónu ako estrogénu (i keď ani ten neabsentuje vďaka basgitaristke Stanislave Apfelovej). Drsne odsýpaná hudba postavená na rytmike bluesu a zemitého, drevitého, asfaltovo-betónového rocku. Využívajúc hluk fuzzu a bigmuffu pôsobí LP ako medvedia tlapa, ktorá vám dá po papuli (to myslím, samozrejme, v pozitívnom zmysle slova). Napriek tej mohutnosti by si však nahrávka zaslúžila kvalitnejší a prepracovanejší zvuk. Je to však otázka vkusu a v miestach, ktoré mne osobne pripomínajú Iggyho kapelu The Stooges, sú garážová špina a smrad namieste. Niektoré piesne debutu Got Blue Balls si napriek tomu vyslovene žiadajú priblíženie sa ku kráľom stoner rocku. Po zvukovej stránke určite. GBB sú na najlepšej ceste.
3/5
.renat Khallo
Marisa Monte: O Que Você Quer Saber De Verdade (EMI Import)
Je dobrá skladateľka, výborná speváčka a má láskavo erotický hlas, táto Marisa Monte, stelesnená hrdosť brazílskej hudby. Naše rádiá jej však nevenujú pozornosť. Škoda, pretože mnohé jej piesne sú v pozitívnom zmysle ideálne práve pre rádiá. Navodzujú totiž pohodovú náladu. Pritom majú tú najvyššiu umeleckú úroveň, akú len môžu mať piesne pop music. Inak by s Marisou nenahrávali osobnosti ako Laurie Andersonová alebo Philip Glass. 10 000 000 predaných albumov svedčí o jej značnej obľúbenosti, napriek nekonvenčnosti a bezbrehej fúzii štýlov samba, bossa nova, forró, choro, tropicalia, jazz, folk, miestami pospletanými s melódiami à la Beatles. Tento jej nový album síce nepatrí k jej najlepším, no obsahuje pár nádherných skladieb, ako napríklad Descalço No Parque, Ainda Bem. Hriech nechať bez povšimnutia.
4/5
.miro Potoček
Po rozpade svojej skupiny Appendix založil Lukáš Fila a Juraj Benetin kapelu Korben Dallas. Okrem nich dvoch v nej hrá ešte Ozo Guttler na bicích. Prvého marca 2011 odohrali koncert v Klube Za zrkadlom, prizvali si naň majstra gitaristu Ľuboslava Petrušku z kapely Chiki Liki Tu-A, a tak vznikol živý a (zároveň) debutový album Pekné cesty. Počúvajúc ho, uvedomíte si nasledovné: 1. Juraj, Lukáš, Ozo a Ľubo hrajú sofistikovanú hudbu tak ľahko, ako keby hrali trojtaktový rokenrol. 2. Juraj je úžasný spevák s mohutným hlasom a silným výrazom. 3. Lukáš s Jurajom píšu piesne, ktoré buď pustíte dovnútra, alebo si musíte zapchať uši – také sú intenzívne. Hudba kapely Korben Dallas sa valí ponad Lukášove presné (a predsa vzrušujúce) basové figúry, nervózne sa chveje, vybuchuje a drví, zvádza a vťahuje. Veľmi pekné cesty.
5/5
.juraj Kušnierik
The Black Keys: El Camino (Nonesuch)
Americká dvojica The Black Keys si po tom, ako minulý rok dobyla domov s albumom Brothers, spomenula na svoje začiatky a svoj nový album El Camino, podľa typu dodávky, s ktorou sa v začiatkoch trmácali na koncerty po malých kluboch, naplnenou až po okraj hudobnými nástrojmi a špinavou zvnútra od zvyškov nezdravých jedál. Dnes je situácia úplne iná. The Black Keys začínali ako garážová kapela, ktorá si vystačila len s bicími, gitarou a sólo spevom, no dnešná podoba The Black Keys je aj vďaka vplyvu šikovného producenta Dangera Mousa oveľa viac sofistikovaná a vyhladenejšia a vyvstáva otázka, či sa už nevzdialila od svojich bluesových a soulových koreňov, pretože dnes znejú viac ako kapela, ktorá robí hudbu skôr pre džukebox.
3/5
.peter Bálik
Got Blue Balls: Got Blue Balls (Vlastný náklad)
Garážový rock and roll v podaní slovenskej kapely Got Blue Balls má v sebe viac testosterónu ako estrogénu (i keď ani ten neabsentuje vďaka basgitaristke Stanislave Apfelovej). Drsne odsýpaná hudba postavená na rytmike bluesu a zemitého, drevitého, asfaltovo-betónového rocku. Využívajúc hluk fuzzu a bigmuffu pôsobí LP ako medvedia tlapa, ktorá vám dá po papuli (to myslím, samozrejme, v pozitívnom zmysle slova). Napriek tej mohutnosti by si však nahrávka zaslúžila kvalitnejší a prepracovanejší zvuk. Je to však otázka vkusu a v miestach, ktoré mne osobne pripomínajú Iggyho kapelu The Stooges, sú garážová špina a smrad namieste. Niektoré piesne debutu Got Blue Balls si napriek tomu vyslovene žiadajú priblíženie sa ku kráľom stoner rocku. Po zvukovej stránke určite. GBB sú na najlepšej ceste.
3/5
.renat Khallo
Marisa Monte: O Que Você Quer Saber De Verdade (EMI Import)
Je dobrá skladateľka, výborná speváčka a má láskavo erotický hlas, táto Marisa Monte, stelesnená hrdosť brazílskej hudby. Naše rádiá jej však nevenujú pozornosť. Škoda, pretože mnohé jej piesne sú v pozitívnom zmysle ideálne práve pre rádiá. Navodzujú totiž pohodovú náladu. Pritom majú tú najvyššiu umeleckú úroveň, akú len môžu mať piesne pop music. Inak by s Marisou nenahrávali osobnosti ako Laurie Andersonová alebo Philip Glass. 10 000 000 predaných albumov svedčí o jej značnej obľúbenosti, napriek nekonvenčnosti a bezbrehej fúzii štýlov samba, bossa nova, forró, choro, tropicalia, jazz, folk, miestami pospletanými s melódiami à la Beatles. Tento jej nový album síce nepatrí k jej najlepším, no obsahuje pár nádherných skladieb, ako napríklad Descalço No Parque, Ainda Bem. Hriech nechať bez povšimnutia.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.