Spomínam si na ATP Festival v decembri 2009 v anglickom Mineheade. Išlo o predvianočnú akciu s názvom Nightmare Before Xmas, ktorej kurátorom bol Kevin Shields z kapely My Bloody Valentine, pravdepodobne najhlasnejšej kapely na svete. Bolo teda celkom prirodzené, že počas troch dní hralo viacero „majstrov hluku" (Sonic Youth, Yo La Tengo, J. Mascis či kurátorujúci MBV boli medzi nimi). V nedeľu o jednej popoludní (!) na festivale vystúpila pesničkárka Gemma Hayes. Modrooká blondína s mimoriadne plachým vystupovaním zaspievala len asi desať pesničiek, sprevádzala sa sama na elektrickej gitare, zvuk obohacoval elektronický mašinkár a v refrénoch s ňou spievala mladá vokalistka. O Gemme som vtedy veľa nevedel a tak som jej vystúpenie považoval za (úspešný) pokus o zvukové, a veruže aj vizuálne osvieženie hlukom nasýteného festivalu. Až keď som sa po návrate domov zoznámil s jej hudbou, uvedomil som si, že keď ju Kevin Shields na festival pozýval, vedel presne, čo robí. Veď nakoniec spoluprodukoval aj jeden z jej albumov.
Gemma Hayes vyrastala v typicky írskej – teda mnohodetnej, chudobnej a láskou k hudbe obdarovanej – rodine v Tipperary: sedem hudobne nadaných súrodencov, málo peňazí, otec po večeroch hrávajúci v pube s miestnou kapelou, vidiecka nuda, internátna dievčenská škola, po nej univerzita v Dubline, cez deň práca, po nociach hranie v baroch, podpísanie zmluvy s francúzskym labelom, vydávajúcim elektronickú hudbu, odchod z univerzity, vydanie úspešného albumu, nominácia na britskú Mercury Music Prize... Prosto, ako z filmu.
Debutový album Gemmy Hayes vyšiel v roku 2002, mal názov Night On My Side a jeho producentmi boli Dave Fridmann z kapely Mercury Rev a bubeník The Frames (a vtedajší Gemmin priateľ) Dave Odlum. Čiže noise rock a folk. Vrstvy elektrických gitár, trochu elektroniky a priamočiare pesničkárstvo. Na ďalšom albume (volá sa The Roads Don't Love You a okrem Odluma ho produkoval Joey Waronker, známy zo spolupráce s Beckom a s R.E.M.) hrá napríklad Waitsov gitarista Smokey Hormel a na husliach si zahrala Lisa Germano. Koproducentom tretieho albumu The Hollow Of Morning, ktorý vyšiel v roku 2008 bol už spomenutý Kevin Shields z My Bloody Valentine. Keď absolvovala turné po vydaní albumu, presťahovala sa Gemma do Los Angeles a dala si dlhú koncertnú pauzu, počas ktorej písala filmovú hudbu, prípadne pesničky na albumy iných interpretov. Minulý rok sa vrátila na Zelený ostrov a v spolupráci s Davom Odlumom nahrala aktuálny album Let It Break.
Album otvára inštrumentálka s hipisáckym názvom Don't Let Them Cut Your Hair. Nad jedným akordom akustickej gitary voľne lieta Gemmin éterický vokál, asi po minúte sa ozve zvonkohra. Nasleduje potenciálna hitovka Keep Running, husto produkovaný zvuk rockovej kapely s hlukovými plochami v pozadí. Napriek sviežemu rytmu v Gemminom jemne zdrsnenom hlase cítiť zvláštnu melanchóliu. Každá ďalšia pieseň je detailne produkovaná, a preto zvukovo bohatá. „Každej piesni sa snažím dať to, čo potrebuje. V piesni Ruin je nejakých šesťdesiat zvukových vrstiev, hneď za ňou ide pieseň, ktorú spievam len s gitarou," povedala Gemma v rozhovore pre írsky hudobný portál state.ie. Piesne Gemmy Hayes, bez ohľadu na to, či ide o zahustené sónické produkcie, alebo o prosté folkové záležitosti, majú vo svojom jadre čistú pesničkársku krásu. Sú to piesne o láske, piesne drsné a pritom odzbrojujúco priame.
V júli budeme Gemmu Hayes počuť a vidieť na Pohode, čo je veľmi dobrá správa. Podobne ako Lisa Hannigan či Nina Hynes, aj Gemma pod zdanlivo krehkým povrchom skrýva veľkú silu. Kde na to tí Íri chodia?
Gemma Hayes vyrastala v typicky írskej – teda mnohodetnej, chudobnej a láskou k hudbe obdarovanej – rodine v Tipperary: sedem hudobne nadaných súrodencov, málo peňazí, otec po večeroch hrávajúci v pube s miestnou kapelou, vidiecka nuda, internátna dievčenská škola, po nej univerzita v Dubline, cez deň práca, po nociach hranie v baroch, podpísanie zmluvy s francúzskym labelom, vydávajúcim elektronickú hudbu, odchod z univerzity, vydanie úspešného albumu, nominácia na britskú Mercury Music Prize... Prosto, ako z filmu.
Debutový album Gemmy Hayes vyšiel v roku 2002, mal názov Night On My Side a jeho producentmi boli Dave Fridmann z kapely Mercury Rev a bubeník The Frames (a vtedajší Gemmin priateľ) Dave Odlum. Čiže noise rock a folk. Vrstvy elektrických gitár, trochu elektroniky a priamočiare pesničkárstvo. Na ďalšom albume (volá sa The Roads Don't Love You a okrem Odluma ho produkoval Joey Waronker, známy zo spolupráce s Beckom a s R.E.M.) hrá napríklad Waitsov gitarista Smokey Hormel a na husliach si zahrala Lisa Germano. Koproducentom tretieho albumu The Hollow Of Morning, ktorý vyšiel v roku 2008 bol už spomenutý Kevin Shields z My Bloody Valentine. Keď absolvovala turné po vydaní albumu, presťahovala sa Gemma do Los Angeles a dala si dlhú koncertnú pauzu, počas ktorej písala filmovú hudbu, prípadne pesničky na albumy iných interpretov. Minulý rok sa vrátila na Zelený ostrov a v spolupráci s Davom Odlumom nahrala aktuálny album Let It Break.
Album otvára inštrumentálka s hipisáckym názvom Don't Let Them Cut Your Hair. Nad jedným akordom akustickej gitary voľne lieta Gemmin éterický vokál, asi po minúte sa ozve zvonkohra. Nasleduje potenciálna hitovka Keep Running, husto produkovaný zvuk rockovej kapely s hlukovými plochami v pozadí. Napriek sviežemu rytmu v Gemminom jemne zdrsnenom hlase cítiť zvláštnu melanchóliu. Každá ďalšia pieseň je detailne produkovaná, a preto zvukovo bohatá. „Každej piesni sa snažím dať to, čo potrebuje. V piesni Ruin je nejakých šesťdesiat zvukových vrstiev, hneď za ňou ide pieseň, ktorú spievam len s gitarou," povedala Gemma v rozhovore pre írsky hudobný portál state.ie. Piesne Gemmy Hayes, bez ohľadu na to, či ide o zahustené sónické produkcie, alebo o prosté folkové záležitosti, majú vo svojom jadre čistú pesničkársku krásu. Sú to piesne o láske, piesne drsné a pritom odzbrojujúco priame.
V júli budeme Gemmu Hayes počuť a vidieť na Pohode, čo je veľmi dobrá správa. Podobne ako Lisa Hannigan či Nina Hynes, aj Gemma pod zdanlivo krehkým povrchom skrýva veľkú silu. Kde na to tí Íri chodia?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.