Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Druhý zlatý vek industrializácie

.justin Yifu Lin .časopis .týždeň vo svete

„Zlatý vek financií,“ vyhlásil ekonóm Barry Eichengreen, „sa práve skončil“. Ak je to pravda – a dúfajme, že je – najpravdepodobnejšie bude nasledovať nový zlatý vek industrializácie.

Historicky ešte nijaká krajina, okrem niekoľkých krajín vyvážajúcich ropu, nezbohatla bez industrializácie. Preto by sa dnes oči všetkých mali upierať na reálne sektory jednotlivých ekonomík. Nad Európou visí hrozba globálnej finančnej krízy a politickí lídri celého sveta sa prebúdzajú do novej skutočnosti: ak sa rozvinuté krajiny neprestanú spoliehať výhradne na finančné handlovanie a nezačnú budovať znovu od základov, stratia súčasný životný štandard.

.potenciál menej rozvinutých krajín
Svetové spoločenstvo sa musí pozerať ďalej, ako je eurozóna a jej problémy so štátnymi dlhmi, a objaviť príležitosť štrukturálnej transformácie v reálnych sektoroch rozvíjajúceho sa sveta. Pod štrukturálnou transformáciou mám na mysli proces, počas ktorého krajiny stúpajú po priemyselnom rebríčku – ich pracovné sily sa posúvajú do výrobných sektorov s vyššou pridanou hodnotou, ako sa ich zdroje produkcie rozvíjajú.
V roku 2011 ma prekvapil potenciál menej rozvinutých krajín – aj tých v subsaharskej Afrike – napodobniť úspešne sa industrializujúce východoázijské krajiny, akými sú Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Malajzia, Čína a Vietnam. Ak zameriame rozvojové snahy na komparatívne výhody chudobnejších krajín, podarí sa nám obnoviť dôveru v podnikateľský sektor a oživiť investície do tvorby pracovných miest – nielen v rozvíjajúcich sa krajinách, ale aj v rozvinutých ekonomikách. Súčasná svetová finančná kríza, ktorá má korene v štrukturálnych problémoch rozvinutých krajín, si vyžaduje investičné a inovačné politiky, nielen menové či fiškálne opatrenia.
V rozvinutých krajinách sú náklady na výskum a rozvoj pomerne vysoké, pretože ich technológie a priemysel sú už teraz v popredí. Zato rozvojové krajiny, aj tie v subsaharskej Afrike, majú potenciál rýchlo rozširovať svoje priemyselné sektory, pretože si môžu požičiavať technológiu od rozvinutých krajín s malým rizikom a s nízkymi nákladmi. Zaostávanie rozvojových krajín v technike a priemysle znamená, že teraz môžu celé desaťročia rásť za rok takým tempom, ktoré niekoľkonásobne presahuje tempo rastu krajín s vysokými príjmami, kým ich dostihnú.

.ako kŕdeľ husí
Minulý rok v máji som v mozambickej metropole Maputo predniesol každoročnú prednášku o rozvoji WIDER, podporenú Univerzitou Spojených národov. Vysvetlil som v nej, že víťazným vzorcom pre rozvíjajúce sa krajiny je budovať rovnaké obchodovateľné priemyselné odvetvia, aké v bohatších krajinách rástli desaťročia – v tých krajinách, ktoré majú podobné štruktúry základných zdrojov.
Užitočnou metaforou, ktorá osvetlí túto myšlienku, je kŕdeľ letiacich husí. Začiatkom osemnásteho storočia menej rozvinuté západoeurópske a východoázijské krajiny nasledovali svojich úspešnejších susedov: ako letiace husi, využili vietor z krídel vodcov, industrializovali sa a postupne sa samy stali rozvinutými krajinami.
Veľké a dynamické rodiace sa trhové ekonomiky (osobitne Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika), ktoré sa rýchlo industrializovali, ponúkajú ostatným rozvojovým krajinám nevídanú možnosť– šancu napodobniť ich úspech a odštartovať vlastný proces industrializácie. Čína – kedysi „hus“, ktorá len sledovala vodcov – sa čoskoro môže stať sama vodcovskou krajinou s potenciálom premiestniť v budúcej dekáde až 85 miliónov pracovných miest vo výrobe pre ľudí s nízkou kvalifikáciou.
Rozsah tohto posunu je obrovský, keď si ho porovnáme s 9,7 milióna pracovných miest, ktoré v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vy tvorilo v modernom sektore Japonsko, alebo s 2,3 milióna moderných pracovných miest, ktoré vznikli v osemdesiatych rokoch v Južnej Kórei. A podobný trend sa prejaví aj v iných rodiacich sa trhových ekonomikách. Vlastne sa už prejavuje: v roku 2010 dosiahli priame zahraničné investície Číny 68 miliárd dolárov, prekonali tie japonské i britské. India, Brazília, Rusko a Južná Kórea nie sú ďaleko za Čínou. Ba čo viac, priame zahraničné investície Indie sa sústreďujú do výrobného sektora, ktorý predstavuje 42,7 percenta celkovej sumy rokov 1999 až 2008.

.záchrana aj pre rozvinutý svet
Ak majú rozvojové krajiny čerpať prospech z industriálneho progresu Číny a iných veľkých rodiacich sa trhových ekonomík, ich vlády musia identifikovať obchodovateľné priemyselné odvetvia, ktoré zodpovedajú ich latentným komparatívnym výhodám. Okrem toho musia pomôcť súkromným firmám riešiť počas industriálneho progresu problémy informácií, koordinácie a externalít.
Rýchla industrializácia rozvojových krajín si vyžiada obrovský import kapitálových zariadení z rozvinutých krajín. Keďže rozvojové krajiny za posledných päť rokov predstavujú až dve tretiny globálneho rastu HDP a importu, rozvinuté krajiny by mohli profitovať, keby pomohli rozvoju ich priemyselných odvetví – podporili by dopyt, a tak by vytiahli svet z ekonomického závozu.
Skrátka, blízky zlatý vek industrializácie v rozvojový krajinách pomôže vytvoriť pracovné miesta a podporí ozdravenie rozvinutých krajín. Prospech z tohto nového veku bude dvojaký: po prvé, pomôže naplniť rozvojové ciele milénia OSN – plán zredukovať chudobu vo svete na polovicu do roku 2015 – a zároveň pomôže globálnemu ekonomickému ozdraveniu. Potom azda zažijeme zlatý vek všetci.

Autor je hlavný ekonóm a starší viceprezident pre ekonomiku rozvoja vo Svetovej banke, zároveň je autor knihy Demystifikácia čínskej ekonomiky.

Copyright: Project Syndicate, 2011
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite