Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako som vykopal Abú Simbel

.giovanni Belzoni .časopis .klub

Jeden z najväčších objaviteľov starovekého Egypta bol Benátčan Belzoni. Tento dobrodruh so zmyslom pre archeológiu urobil viacero významných objavov, jedným z najvýznamnejších bolo vykopanie pieskom zasypaného chrámu Abú Simbel v Núbii, v južnom Egypte. Chrámový komplex dal v 13. storočí pred Kristom zhotoviť najmocnejší egyptský faraón Ramesse II. a pamiatku objavil v roku 1812 Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt. Prinášame preklad textu, ako vykopanie chrámu opísal sám Belzoni.

Robotu sme zanechali o zvyčajnej hodine a popoludní sme sa k nej vrátili, očakávali sme, že budeme pri kopaní niečím vyrušení, ale na druhý deň sme sa na svoj preveľký úžas dopočuli, že vznešení muži večer odchádzajú. Pokračovali sme teda v každodenných činnostiach, ako obyčajne, a v priebehu niekoľkých dní sme si všimli, že zo skalnej steny vyčnieva hrubá stavba, akýsi výklenok, ktorý pôsobil dojmom nedokončeného diela, navyše sa v ňom nenachádzali dvere. Niektorí z našej spoločnosti si už začínali zúfať, no vytrvali sme v námahe a o tri dni neskôr sme objavili prelomený kamenný trám, na ďalší deň torus a, samozrejme, pod ním vlys, takže sme si dovolili nadobudnúť takmer úplnú istotu, že ďalší deň prinesie objav dverí. Vzhľadom na to som dal postaviť podpery, ktoré nedovolili piesku, aby sa zosypal naspäť, a na moje nesmierne uspokojenie sme k večeru uvideli hornú časť dvier. Ešte tej noci sme od nich odkopali dostatočné množstvo piesku, aby sa dalo vstúpiť, no predpokladali sme, že v dutine sa bude nachádzať skazený vzduch, a preto sme s tým počkali na ráno.
Skoro ráno prvého augusta sme naradovaní vošli do chrámu, pretože sme očakávali, že vstúpime do tej novoobjavenej časti. Pokúsili sme sa zväčšiť vchod, ako sa len dalo, ale tentoraz s nami nebola naša posádka, tak ako inokedy. Naopak, zdalo sa nám, že muži si predsavzali všemožne nám brániť v pokračovaní prác, pretože len čo uvideli, že dvere sú skutočne nájdené, zabraňovali nám v ich otvorení. Ich snaha však bola celkom márna. Napokon predstierali, že sa už s loďou nemôžu dlhšie zdržiavať na tomto mieste, a vyhrážali sa, že ak okamžite nenastúpime na palubu, vyplávajú bez nás a zanechajú nás tam. Odmietli sme rešpektovať tú hrozbu, a tak si kľakli pred nami na zem a sypali si piesok do tvárí, lamentovali, že už nemôžu zostať ani chvíľočku. Skutočnosť však bola taká, že Cacheffovcom sľúbili, že ak narazíme na tie dvere, nejakým trikom a ľsťou nás prinútia prerušiť prácu. Nuž, nijako to na nás nezapôsobilo. Čoskoro sme vchod ešte väčšmi rozšírili a vstúpili sme k tomu najúžasnejšiemu a najväčšiemu objavu v Núbii, k takému, ktorý pokojne znesie porovnanie s hociktorým objavom egyptským, azda až na hrobku nedávno objavenú v Beban el Malúku.
Už prvý pohľad nám napovedal, že sme sa ocitli vo veľmi veľkých priestoroch, ale náš úžas ešte vzrástol, keď sme zistili, že stojíme v jednom z najvznešenejších chrámov, plnom prekrásnych reliéfov, malieb, kolosálnych sôch a podobne. Najskôr sme vstúpili do veľkej predsiene, ktorá merala päťdesiatsedem stôp na dĺžku a päťdesiatdva na šírku, podopierali ju dva rady hranatých stĺpov, ktoré sa tiahli v línii od vstupnej brány ku dverám do svätyne. Každý stĺp je spojený s postavou, ktoré sa veľmi podobajú postavám v Medinet Abú, všetky sú prekrásne vypracované a čas na nich zanechal len veľmi malé stopy. Postavy majú na hlavách turbany a ich vrcholmi sa dotýkajú stropu, ktorý siaha do výšky tridsaťpäť stôp: stĺpy merajú päť a pol štvorcových stôp. Ale zároveň sú ony aj steny pokryté krásnymi hieroglyfmi, ktorých vyhotovenie je o niečo kvalitnejšie – alebo aspoň výraznejšie – než u iných, ktoré sa našli v Egypte, a to nielen čo sa týka remeselnej práce, ale aj námetmi. Zobrazené sú tu bitky, dobývanie zámkov, víťazné boje s Etiópčanmi a podobne. Na niektorých miestach vidieť rovnakého hrdinu, aký je spodobený aj v Medinet Abú, ale v inom postoji. Niektoré stĺpy sú  značne poškodené pôsobením uzavretej a horúcej atmosféry, keďže vzduch v tomto priestore bol taký rozohriaty, že teplomer by tu bol určite vystúpil nad päťdesiat stupňov. Druhá sieň je vysoká približne dvadsaťdva stôp, tridsaťsedem stôp je široká a dvadsaťpäť a pol stopy dlhá. Nachádzajú sa v nej štyri stĺpy so štvorcovým pôdorysom a rozmerom hrany asi štyri stopy. Steny tejto siene sú takisto pokryté prekrásnymi hieroglyfmi, ktoré sú navyše slušne zachované. Za touto miestnosťou nasleduje kratšia komora, široká tridsaťsedem stôp, v ktorej sa nachádza vchod do svätyne. Na oboch koncoch komory sú dvere, ktoré vedú do menších komôr rovnobežných so svätyňou a každá z týchto menších komôr meria osemkrát sedem stôp. Svätyňa dosahuje dĺžku dvadsaťtri a pol stopy a šírku má dvanásť stôp. V jej prostriedku je podstavec a na konci sedia štyri kolosálne postavy, ktoré majú dosť dobre zachované hlavy, nepoškodené násilnými zásahmi. Na pravej strane tejto veľkej siene vedie dvojo dverí do chrámu, dvere sú pomerne blízko vedľa seba a vstupujú do dvoch osobitných miestností. Prvá miestnosť má dĺžku tridsaťosem stôp a desať palcov a šírku jedenásť stôp a päť palcov; druhá miestnosť má dĺžku štyridsaťosem stôp a sedem palcov a šírku trinásť stôp. Na konci prvej miestnosti sa nachádza niekoľko nedokončených hieroglyfov a niektoré, hoci sú len zbežne načrtnuté, dosť dobre vypovedajú o svojom štýle. V bočných rohoch, ktorými sa z veľkej siene vchádza do druhej komory, sa nachádzajú dvere, ktoré vedú do menšej komory, dlhej dvadsaťdva stôp a šesť palcov a širokej desať stôp. Každá z týchto miestností má dvojo dverí, ktoré vedú do druhých dvoch komôr, a tie sú dlhé štyridsaťtri stôp a široké desať stôp a jedenásť palcov. Našli sme v nich po dve lavice, zrejme určené na sedenie. Najpozoruhodnejšie námety vyobrazení v tomto chráme sú: po prvé, skupina zajatých Etiópčanov v západnom rohu veľkej siene, po druhé scéna na západnej stene, kde hrdina zabíja muža kopijou a druhý muž mu leží zabitý pod nohami, a po tretie dobytie hradu, zobrazené v rohu na západ od vstupných dverí. Aj vonkajšok tohto chrámu je prenádherný. Je široký stosedemnásť stôp a vysoký osemdesiatšesť, výška od rímsy po vrchný okraj dverí je šesťdesiatšesť stôp a šesť palcov, a výška dverí je dvadsať stôp. Chrám strážia štyri obrovské sediace kolosy, najväčšie v Egypte alebo v Núbii, veľkosťou ich prekonáva len veľká sfinga pri pyramídach, ale aj tak dosahujú takmer dve tretiny jej veľkosti. Od pleca k lakťu takýto kolos meria pätnásť stôp a šesť palcov, uši merajú tri stopy a šesť palcov, tvár sedem stôp, brada päť stôp a šesť palcov, plecia sú široké päť stôp a štyri palce, ich výška je okolo päťdesiatjeden stôp, a to ešte bez pokrývok hlavy, ktoré sú vysoké okolo štrnásť stôp. Vidieť len dva kolosy, jeden zostáva stále pohrúžený v piesku, a ešte jeden, ktorý je neďaleko dverí, leží napoly spadnutý a tiež je zasypaný. Nad dverami vidieť kolosálnu postavu boha Osirisa, dvadsať stôp vysokú, s dvoma kolosálnymi hieroglyfickými postavami po bokoch, ktoré k nemu obracajú pohľady. Na vrchu chrámu je kamenný trám s pásom hieroglyfických vyobrazení, torus a vlys. Trám s rytinami je šesť stôp široký, vlys meria štyri stopy. Nad trámom s rytinami je rad sediacich opíc, ktoré sú osem stôp vysoké a majú šesť stôp široké plecia. Opíc je dohromady dvadsaťjeden. Tento chrám je takmer z dvoch tretín zahrabaný v piesku, z ktorého sme odstránili tridsaťjeden stôp, kým sme sa dostali k hornej časti dverí. Určite mal prekrásnu plošinu, ktorá je však teraz celkom zasypaná pieskom. Je to ten posledný a najväčší chrám, aký bol vytesaný do skaly v Núbii či v Egypte, okrem tej novej hrobky. Dvadsaťdva dní trvalo, kým sme ho mohli otvoriť, a to nepočítam šesť dní z minulého roka. Občas na ňom pracovalo osemdesiat mužov a občas sme sa namáhali len my sami, pričom naša spoločnosť pozostávala z pána Beecheyho, z kapitána Irbyho a kapitána Manglesa, zo mňa, z dvoch sluhov a z jedenásťčlennej lodnej posádky, plus troch chlapcov. Chrám je umiestnený pod skalou, asi sto stôp nad hladinou Nílu, obrátený na juhovýchod a stojí asi poldruha dňa cesty od druhého núbijského kataraktu alebo Wádí Halfy.
Vnútri chrámu panovala taká strašná horúčava, že sme tam sotva vládali odkresľovať, pretože pot na rukách rýchlo premáčal každý papier. A tak sme túto činnosť prenechali pútnikom, ktorí prídu po nás a ktorí sa do nej azda vrhnú vo väčšom pohodlí ako sme mali k dispozícii my, keďže chrám dovtedy vychladne. Zásoby jedla sa nám natoľko stenčili, že jediná strava, ktorá nám na šesť dní zostala, bola dhourra varená vo vode bez soli, ktorú sme už celkom minuli. Cacheffovci dali ľuďom príkaz, aby nám nepredali nijaké jedlo, pretože sa nádejali, že nás hlad odoženie preč. V dedine však žil jeden muž, ktorý pochádzal z iného kmeňa, a ten sa natoľko nebál neposlúchnuť rozkaz. V noci občas prišiel a priniesol nám mlieko, ale napokon ho odhalili a zabránili mu, aby v tom pokračoval.
Veľkú zásluhu má pán Beechey a dvaja kapitáni za to, že mi pri spomínanej operácii neochvejne pomáhali. Spomenúť musím aj to, že sme v chráme objavili dva levy so sokoľou hlavou, vyobrazené v životnej veľkosti, a ešte medené časti patriace ku dverám.
Z Ybsambulu (dobový názov pre Abú Simbel) sme odišli 4. augusta a nezastavili sme sa v Ibrime, pretože sme ho navštívili už predtým. Úryvok pochádza z knihy Belzoniho cesty z vydania v roku 1874. Giovanni Battista Belzoni/
Cedstovateľ, dobrodruh a objaviteľ mnohých egyptských pamiatok, občas známy aj ako Veľký Belzoni, kvôli objavom aj postave, keďže meral vyše 210 centimetrov. Pôvodom Benátčan, jeho rodina prišla z Ríma. Mal 13 súrodencov, keď mal 14 rokov odišiel do Ríma, keď mal 22 odišiel do Holandska, aby sa vyhol väzeniu v 25 ušiel do Anglicka, kde sa oženil za Sarah Banovou, ktorá ho neskôr sprevádzala na jeho cestách. Živil sa ako silák, kúzelník a cirkusant, navštívil Španielsko, Portugalsko, Sicíliu a Maltu. Po roku 1815 sa venoval z poverenia anglického veľvyslanca objavovaniu Egypta. Do Londýna dopravil obrovskú hlavu Ramessa Veľkého z Théb (dnešného Luxoru), ktorá sa dnes nachádza v Britskom múzeu. Je autorom významných objavov v Karnaku, Údolí kráľov, pri Červenom mori alebo chrámového komplexu v Abú Simbel. Zomrel ako 45-ročný v roku 1823.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite