Začnime klubmi, ktoré sú pre hudobnú scénu dôležité. V Bratislave popri starších inštitúciách, akými sú Randal a Subclub, rozkvitlo do krásy niekoľko ďalších miest s vlastnou tvárou a pravidelnou hudobnou prevádzkou. Obluda, Music Gallery, U Očka či A4 aj tento rok dobre fungovali. Kľúčovým miestom pre koncerty „strednej veľkosti" sa stalo MMC (s čoraz lepším zvukom), hiphop a elektronická muzika si našla miesto v klube Loft v Cvernovke. Najzaujímavejším miestom na bratislavskej klubovej scéne je KC Dunaj na štvrtom poschodí bývalého rovnomenného obchodného domu. Prevádzkovatelia tohto „kultúrneho centra" majú ambíciu vytvoriť z tohto miesta klub s každodennou a celodennou prevádzkou, čo sa im celkom darí.
Funguje aj niekoľko klubov v Košiciach a v ďalších mestách. Kapely majú vďaka tomu kde hrať, milovníci hudby ju majú kde (naživo) počúvať.
Fenoménom boli aj toho roku festivaly. Rekordne navštívená Pohoda, aj v horšom počasí príjemný Žákovic Open či svojské Vrbovské vetry sú dôkazom toho, že niektoré dobré veci sa rokmi nestávajú menej dobrými. Druhý podarený ročník festivalu Grape naznačil, že ani v tomto prípade nešlo o jednorazovú záležitosť. Komornú atmosféru a mimoriadne vysokú kvalitu si udržiava festival Konvergencie, prechod za Dunaj celkom úspešne zvládli Bratislavské jazzové dni. Cez sériu (výborných) klubových koncertov a svojou „micro" verziou sa do Bratislavy vracia festival Wilsonic, čo je jedna z najlepších správ roku 2011.
V tých zaujímavejších krajoch popmusic sa aj tento rok urodilo viacero skvelých albumov: od zrelého Hexu a jeho albumu plného hitov, ktoré však nechcú vysielať rádiá, čo „hrajú iba hity" cez albumy Pudingu pani Elvisovej, Billyho Barmana či Sto múch až po vynikajúce debuty dunajskostredských kapiel Moustache a Gwerkova, bratislavského elektronického dua Pjóni a Ink Midget, či magické pesničky „vidieckeho" basgitaristu Kamila Grebeňa a jeho kapely Hugo D'Gen (a to sme v čase písania tohto článku ešte nepočuli nový album skupiny Noisecut).
Medzi najzaujímavejšie albumy roka 2011 patrí Ťažký kov tria Čad a (z úplne iného súdka) platňa Milana Lasicu a Bratislava Hot Serenaders Keď zastal čas.
Ani v roku 2011 sa nezmenili slovenské rádiá, ktoré stále veria tvorcom svojich formátov, ktorí im tvrdia, že slovenského poslucháča všetko, čo sa len trochu odlišuje od umelohmotného popu, rozruší do tej miery, že okamžite prelaďuje. Výnimkou je stále Rádio_FM, kde možno počuť aj neopočúvanú novú a občas aj staršiu hudbu. Práve na udeľovaní RadioHead Awards za rok 2010 sa poslucháčskou piesňou roka stala noisecutovská cover verzia piesne Jána Boleslava Kladiva Mariena. V jej tajomnom texte zaznieva aj dôležité konštatovanie, ktoré platí aj pri hodnotení tohtoročnej hudobnej – alternatívnej či nealternatívnej – scény: „Je to iba popmusic, nič viac."
Funguje aj niekoľko klubov v Košiciach a v ďalších mestách. Kapely majú vďaka tomu kde hrať, milovníci hudby ju majú kde (naživo) počúvať.
Fenoménom boli aj toho roku festivaly. Rekordne navštívená Pohoda, aj v horšom počasí príjemný Žákovic Open či svojské Vrbovské vetry sú dôkazom toho, že niektoré dobré veci sa rokmi nestávajú menej dobrými. Druhý podarený ročník festivalu Grape naznačil, že ani v tomto prípade nešlo o jednorazovú záležitosť. Komornú atmosféru a mimoriadne vysokú kvalitu si udržiava festival Konvergencie, prechod za Dunaj celkom úspešne zvládli Bratislavské jazzové dni. Cez sériu (výborných) klubových koncertov a svojou „micro" verziou sa do Bratislavy vracia festival Wilsonic, čo je jedna z najlepších správ roku 2011.
V tých zaujímavejších krajoch popmusic sa aj tento rok urodilo viacero skvelých albumov: od zrelého Hexu a jeho albumu plného hitov, ktoré však nechcú vysielať rádiá, čo „hrajú iba hity" cez albumy Pudingu pani Elvisovej, Billyho Barmana či Sto múch až po vynikajúce debuty dunajskostredských kapiel Moustache a Gwerkova, bratislavského elektronického dua Pjóni a Ink Midget, či magické pesničky „vidieckeho" basgitaristu Kamila Grebeňa a jeho kapely Hugo D'Gen (a to sme v čase písania tohto článku ešte nepočuli nový album skupiny Noisecut).
Medzi najzaujímavejšie albumy roka 2011 patrí Ťažký kov tria Čad a (z úplne iného súdka) platňa Milana Lasicu a Bratislava Hot Serenaders Keď zastal čas.
Ani v roku 2011 sa nezmenili slovenské rádiá, ktoré stále veria tvorcom svojich formátov, ktorí im tvrdia, že slovenského poslucháča všetko, čo sa len trochu odlišuje od umelohmotného popu, rozruší do tej miery, že okamžite prelaďuje. Výnimkou je stále Rádio_FM, kde možno počuť aj neopočúvanú novú a občas aj staršiu hudbu. Práve na udeľovaní RadioHead Awards za rok 2010 sa poslucháčskou piesňou roka stala noisecutovská cover verzia piesne Jána Boleslava Kladiva Mariena. V jej tajomnom texte zaznieva aj dôležité konštatovanie, ktoré platí aj pri hodnotení tohtoročnej hudobnej – alternatívnej či nealternatívnej – scény: „Je to iba popmusic, nič viac."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.