Učil som sa variť
Keby som sa nevenoval knihám, spokojne by som sa mohol živiť ako kuchár. Manželka hovorí, že doma vlastne nič iné nerobím. V lete mi v Erdödyho paláci navrhli, či by som u nich nečítal deťom rozprávky. To je pomerne nevďačná činnosť, vlastne úplne hrozná ... Zvažoval som to a namiesto honoráru som si vypýtal kurzy varenia a možnosť chodiť k nim do kuchyne reštaurácie Flowers. Čítanie som nejako pretrpel a šup do kuchyne za Tomášom Opletalom. Bavila ma bežná prevádzka, najbanálnejšie veci, urobiť vývar, omáčku, nakrájať zeleninu, očistiť ryby, restovať cibuľu a obkukať ich food design. Leňoším striedavo
Úplne najradšej polihujem, to je najskvelejšia činnosť, ktorá sa dá spojiť s čítaním. Bohužiaľ si to nemôžem dovoliť tak často, ako by som si predstavoval. Dokázal by som leňošiť aj súťažne, ale človek musí medzitým urobiť aj niečo normálne, aby si to vedel vychutnať. Byť naozaj do dôsledku lenivý a naozaj nič nerobiť, to dokáže iba málokto. Baví ma dať gól
Minule som uvažoval, prečo ja vlastne nešportujem, keď ma to v podstate celkom baví. Pred časom sme chodili do Sadu Janka Kráľa hrávať futbal – žiadni preborníci, sociológovia, filozofi, s nimi to šlo. Ťažko sa hralo, keď nás bolo málo, dvaja na dvoch, vtedy bolo treba behať. Ale inokedy, keď som sa mohol iba postaviť k bráne, počkať si na prihrávku a dať gól, tak to bolo úžasné, to bol šport! Cítil som sa ako Messi, ten skupinový duch, jasot, poklepkávanie, a zároveň som bol aj trošku spotený. Plníme si sny
Niektorí ľudia na staré kolená kupujú svojim deťom to, čo sami v detstve nedostali a veľmi po tom túžili. V tomto smere si s mojim dvoma kamarátmi dokážeme navzájom urobiť radosť. Jeden chcel auto na diaľkové ovládanie, ja stolný hokej, druhý nedávno dostal na narodeniny vrtuľník na vysielačku. Krásne sme sa s tým hrali takmer do rána. Detské vytrženie v očiach, počkaj, teraz ešte chvíľu ja, môžem ešte ja päť minút, nesmieš tak vysoko, musíš opatrne. Vrtuľník skončil v kríkoch v susedovej záhrade. Kedysi sme takto trávili každý Štedrý večer až do rána. Nakupujem do kuchyne
Veľmi nerád veci zhromažďujem, z tohto hľadiska mi knihy úplne stačia. Ale vášnivo rád nakupujem potraviny a rôzne vybavenie kuchyne. Alkohol často nepijem, ale z času na čas mi vie sprostredkovať až prekvapivo veľa radosti. Najmä španielske víno a sherry. Predával som na trhu
Na trh chodím málokedy, ale kedysi som tam aj predával. Bola to krásna skúsenosť, mali sme záhradu a urodilo sa nám veľa rajčín, tekvíc a patizónov. Celkom ma to bavilo, zastavovali sa pri mne ľudia, obzerali tovar, mudrovali a dávali mi za to peniaze. Okopávanie ma v detstve otravovalo, ale doma na balkóne sa teraz v pestovaní celkom vyžívam. Okrem stromčekov tam mám zasadené aj rajčiny a veľa byliniek – šalviu, rozmarín, petržlen, zeler ... Maľujem cez svokra
Keby som mal peniaze, asi by som bol zberateľom obrazov. Môj úplne prvý som získal v Moskve, keď som mal 22 rokov, dal som zaň všetky peniaze. Maľovanie je jedna z mojich nerealizovaných záľub. Pred niekoľkými rokmi som v Lidli objavil kufríkovú maliarsku súpravu a venoval ju svokrovi na Vianoce. Odvtedy sa nezastavil a maľuje krásne obrázky, už mal tretiu výstavu.
Keby som sa nevenoval knihám, spokojne by som sa mohol živiť ako kuchár. Manželka hovorí, že doma vlastne nič iné nerobím. V lete mi v Erdödyho paláci navrhli, či by som u nich nečítal deťom rozprávky. To je pomerne nevďačná činnosť, vlastne úplne hrozná ... Zvažoval som to a namiesto honoráru som si vypýtal kurzy varenia a možnosť chodiť k nim do kuchyne reštaurácie Flowers. Čítanie som nejako pretrpel a šup do kuchyne za Tomášom Opletalom. Bavila ma bežná prevádzka, najbanálnejšie veci, urobiť vývar, omáčku, nakrájať zeleninu, očistiť ryby, restovať cibuľu a obkukať ich food design. Leňoším striedavo
Úplne najradšej polihujem, to je najskvelejšia činnosť, ktorá sa dá spojiť s čítaním. Bohužiaľ si to nemôžem dovoliť tak často, ako by som si predstavoval. Dokázal by som leňošiť aj súťažne, ale človek musí medzitým urobiť aj niečo normálne, aby si to vedel vychutnať. Byť naozaj do dôsledku lenivý a naozaj nič nerobiť, to dokáže iba málokto. Baví ma dať gól
Minule som uvažoval, prečo ja vlastne nešportujem, keď ma to v podstate celkom baví. Pred časom sme chodili do Sadu Janka Kráľa hrávať futbal – žiadni preborníci, sociológovia, filozofi, s nimi to šlo. Ťažko sa hralo, keď nás bolo málo, dvaja na dvoch, vtedy bolo treba behať. Ale inokedy, keď som sa mohol iba postaviť k bráne, počkať si na prihrávku a dať gól, tak to bolo úžasné, to bol šport! Cítil som sa ako Messi, ten skupinový duch, jasot, poklepkávanie, a zároveň som bol aj trošku spotený. Plníme si sny
Niektorí ľudia na staré kolená kupujú svojim deťom to, čo sami v detstve nedostali a veľmi po tom túžili. V tomto smere si s mojim dvoma kamarátmi dokážeme navzájom urobiť radosť. Jeden chcel auto na diaľkové ovládanie, ja stolný hokej, druhý nedávno dostal na narodeniny vrtuľník na vysielačku. Krásne sme sa s tým hrali takmer do rána. Detské vytrženie v očiach, počkaj, teraz ešte chvíľu ja, môžem ešte ja päť minút, nesmieš tak vysoko, musíš opatrne. Vrtuľník skončil v kríkoch v susedovej záhrade. Kedysi sme takto trávili každý Štedrý večer až do rána. Nakupujem do kuchyne
Veľmi nerád veci zhromažďujem, z tohto hľadiska mi knihy úplne stačia. Ale vášnivo rád nakupujem potraviny a rôzne vybavenie kuchyne. Alkohol často nepijem, ale z času na čas mi vie sprostredkovať až prekvapivo veľa radosti. Najmä španielske víno a sherry. Predával som na trhu
Na trh chodím málokedy, ale kedysi som tam aj predával. Bola to krásna skúsenosť, mali sme záhradu a urodilo sa nám veľa rajčín, tekvíc a patizónov. Celkom ma to bavilo, zastavovali sa pri mne ľudia, obzerali tovar, mudrovali a dávali mi za to peniaze. Okopávanie ma v detstve otravovalo, ale doma na balkóne sa teraz v pestovaní celkom vyžívam. Okrem stromčekov tam mám zasadené aj rajčiny a veľa byliniek – šalviu, rozmarín, petržlen, zeler ... Maľujem cez svokra
Keby som mal peniaze, asi by som bol zberateľom obrazov. Môj úplne prvý som získal v Moskve, keď som mal 22 rokov, dal som zaň všetky peniaze. Maľovanie je jedna z mojich nerealizovaných záľub. Pred niekoľkými rokmi som v Lidli objavil kufríkovú maliarsku súpravu a venoval ju svokrovi na Vianoce. Odvtedy sa nezastavil a maľuje krásne obrázky, už mal tretiu výstavu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.