Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Havranie obyčaje

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Veľa ľudí si myslí, že havrany na zimu zostávajú doma. Nie je to pravda, hoci nejde o klasické sťahovanie sa do južných krajín. V skutočnosti ku koncu jesene nastáva akási výmena stráží.

Naše slovenské havrany odlietajú do západnej Európy a uvoľňujú miesto kolegom z východu a severovýchodu. Takže tie niekoľkotisícové kŕdle, roztrúsené po poliach či pri sídliskových kontajneroch, sú vlastne havrany s poznávacími značkami poľskými, estónskymi či lotyšskými, medzi ktorými sa občas objavia vytrvalci, ktorí prileteli až z ďalekého Uralu. .nocoviská
Havranie nocovisko neraz zaberá plochu sedem hektárov a stromy na jeho území prichýlia až 135 000 jedincov. Stadiaľ odlietavajú zavčasu ráno za potravou, ktorú nachádzajú pri ľudských príbytkoch. Tie sú od nocľahárne vzdialené väčšinou tak dva až tri kilometre. Havrany sú však neraz veľmi vytrvalé. Kvôli pochúťkam sú ochotné zdolať hoci aj dvadsaťpäť, výnimočne dokonca päťdesiat kilometrov. Za nocovisko si často volia najmä lužné lesy. Podvečer tu možno pozorovať, ako v mohutných kŕdľoch nalietavajú na najvyššie konáre stromov. Minulý rok sme so synom skúšali počas prechádzok po petržalskom nábreží Dunaja odhadnúť, koľko havranov je v jednom kŕdli. Narátali sme ich od oka okolo pätnásťtisíc. Najskôr krúžili nad stromami Pečnianskeho lesa a potom sa s veľkým krikom pousádzali do korún starých topoľov.
V minulosti sa havrany z Bratislavy na noc zlietali najmä do lužných lesov v oblasti Vlčieho Hrdla. Či sa tam usalašili aj v tomto roku, zatiaľ neviem. Na zisťovanie je však času dosť, veď svoje zimoviská začnú opúšťať koncom februára až začiatkom marca. Vtedy príde čas, keď nastane druhý diel veľkého sťahovania havranieho národa. Odrazu len z miest znenazdajky zmiznú poslední mohykáni, aby uvoľnili teritórium prvým jarným prisťahovalcom iných mestských vtáčích druhov. Na rozdiel od kriku, ktorý sprevádza každodenné havranie prelety z nocoviska za potravou a späť, na jar sa zo scény vytrácajú potichu a nenápadne. .tanec pred spaním
Havrany majú vysoko vyvinuté sociálne správanie. V kolóniách spoločne nielen nocujú a zimujú, ale aj hniezdia. Pozorovanie ich príletu na nocovisko patrí k najúchvatnejším prírodným zážitkom. Je to obrovský a veľkolepý rituál, o zmysle ktorého sa ornitológovia stále dohadujú. Pravdepodobne ide o upevňovanie sociálnych väzieb.
Predstavenie sa začína tým, že väčšina jedincov prilietava z rôznych smerov a najprv sa zhromaždí na okolitých stromoch. Časť z nich nezosadne, ale zostáva vo vzduchu, kde vytrvalo krúži. O chvíľu si úlohy vymenia, tie čo sedeli na konároch, vzlietnu, tie čo lietali, zosadnú. Týmto spôsobom sa postupne striedajú a v akýchsi rytmických vlnách sa pomaly posúvajú k nocovisku. Táto dynamická mexická vlna pokračuje aj po prílete do cieľa. Konáre stromov často praskajú pod ťarchou desiatok tiel, a potom sa naraz oslobodzujú. Havrany zoskupené v kŕdli vo vzduchu predvádzajú zložité akrobatické tance a všetko je podfarbené dramatickým ohlušujúcim krákaním. Pohyb ustáva až za tmy, ale ešte dlho do noci sa doďaleka ozýva krákanie a hašterenie. Ťažko si možno predstaviť, že by tento chaotický, ale maximálne organizovaný roj slúžil len na to, aby sa havrany postupne usadili a uložili k spánku. Rovnako tak len ťažko možno vysvetliť, že niekoľko desiatok tisícov havranov náhle z roka na rok zmení svoje nocovisko, čo sa občas stáva. Jasné tiež nie je, prečo tieto inteligentné vtáky venujú svojim hromadným vzdušným rituálom toľko času a energie. Rituály sú síce v živočíšnej ríši bežné a vo všeobecnosti im živočíchy venujú nemálo energie, väčšinou však ide o niečo, do čoho sa oplatí investovať. Hoci aj preto, že všetko to zdanlivo nekoordinované divadlo je bezprostredne spojené s obradmi sprevádzajúcimi akt dobýjania samičky a neskôr párenie. To však v prípade rituálnych havraních tancov na dobrú noc nepripadá do úvahy. Skôr sa zdá, akoby celý kŕdeľ bol akýmsi organizmom, ktorý sa ako celok rozhoduje a ako celok koná. .debužírovanie
Českí ornitológovia zisťovali, čo z mestského odpadu havranom chutí najviac. Na prvých priečkach sa umiestnil psí trus. Chúťky čiernych operencov sa zmenili v poprevratových rokoch spolu s prienikom granulovaných psích krmív, ktoré sú doslova nabité živinami. Vplyvom kvalitnejšej stravy v miske našich domácich chovancov sa zákonite zmenil pomer nestrávených živín v ich truse. Odkedy na to prišli aj havrany, za úsvitu netrpezlivo prešľapujú na trávnikoch, čakajúc na finálne produkty z ranných vychádzok so psom. Niektorí odvážnejší jedinci vyžierajú trus rovno spod psích chvostov. .gumkofília
Český ornitológ David Storch píše, že havranie nocovisko nájdeme počas dňa pomerne ľahko. Stačí sa poprechádzať po lužnom lese a sústredene pozerať na zem. Neklamnou stopou vraj sú, aj keď to znie neuveriteľne, státisíce malých gumičiek, ktoré sú rozosiate po zemi medzi havraními vývržkami. Prečo havrany žerú gumičky, zatiaľ nikto nevie. V každom prípade, ak vám niekedy vŕtalo hlavou, kam sa nenávratne strácajú všetky pestré gumičky a vy v rannom strese nemáte čím zopnúť vlásky svojej dcéry, spomeňte si na havrany. Veď možno Rumburak nebol jediný, kto dokázal na seba zobrať podobu tohto tmavého operenca, aby mohol nenápadne vletieť otvoreným oknom do bytu hoci aj na deviatom poschodí. Len prosím ornitológov, nech mi nepíšu, že to bol krkavec.   Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite