Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Necítim sa tu ako hosť

.peter Motyčka .časopis .hudba

Už päť rokov dochádza prestížny švédsky gitarista Ulf Wakenius na Slovensko a s naším AMC Triom hráva ich vlastný repertoár. Prečo? Pesničky prešovských džezmenov sa gitarovému vikingovi s lyrickým cítením nesmierne páčia...

.švédsko dalo svetu kapely ako ABBA, Roxette, ale aj hudobníkov ako Lars Gullin alebo Esbjörn Svensson. Prečo odtiaľ pochádza množstvo vynikajúcich muzikantov?
Som presvedčený, že to súvisí s krajinou, ktorú napriek obrovskej rozlohe a rozmanitosti obýva len deväť miliónov ľudí. Lyrickosť našej hudby a hlavná inšpirácia pochádzajú z prírody, z obrovských lesov, ktoré sa rozliehajú všade. Švédski džezmeni sa vždy nechávali ovplyvňovať folklórom a mnohí rozvíjali jeho tradíciu. Ľudové melódie dodnes žijú svojím životom a je ich neuveriteľne mnoho, podobne ako hudobníkov, ktorí folklór hrávajú. Je to rovnaké, ako keď sa Martin, Peter a Stano nechávajú inšpirovať Tatrami – tak sme nakoniec pomenovali náš prvý spoločný album Soul Of The Mountain. .švédska ľudová pieseň zaznieva v hlavnej téme Smetanovej Vltavy a rovnaký nápev si „požičali“ v 50. rokoch americkí džezmeni...
Nikto presne nevie, z ktorej oblasti Švédska pieseň Ack Värmeland, du sköna pochádza. Stan Getz a Miles Davis ju premenovali na Dear Old Stockholm a na jej nahrávkach zarobili dosť peňazí. Nápev bol však „majetok ľudu“ nechránený žiadnym copyrightom. .ako ste sa dostali ku gitare? 
Pochádzam z malého mesta na juhozápadnom pobreží krajiny, ale vyrastal som v Göteborgu, kde bola gitara veľmi populárna. V mojom okolí bolo náhodou viacero gitaristov, všade, kde som sa v meste pohol, som počul nejakého z nich hrať, a to ma „nakoplo“. Gitara je nástroj, ktorý si môžete vziať kdekoľvek so sebou a keď k nej priľnete, stane sa súčasťou vášho života. Tak ako toho môjho. .pomerne rýchlo ste sa dostali k spolupráci nielen so škandinávskou, ale i svetovou džezovou špičkou. Ako ste to vnímali?
Hranie s ľuďmi ako Oscar Peterson alebo Ray Brown bolo v prvom rade obrovskou školou nielen preto, že som sa mnohému naučil ale najmä preto, že som sa dostal blízko ku koreňom. Ray Brown ovplyvnil v džeze za posledné polstoročie takmer všetkých, pozrite sa na stovky albumov, na ktorých účinkuje. Žiaden kontrabasista sa nemôže vyhnúť jeho vplyvu, podobne ako nijaký gitarista dnes nemôže ignorovať Hendrixa.
<//strong> 
<//strong>.prečo ste sa po boku ďalšieho kontrabasového pioniera Niels-Henninga Orsteda Pedersena venovali okrem džezových štandardov aj adaptáciám severského folklóru?
<//strong>Spájal nás vzťah k ľudovej hudbe, a to je aj jeden z dôvodov, prečo hrám so slovenským AMC Triom. Títo chalani znejú jednoducho slovensky; samozrejme, že sa inšpirujú hudbou celého sveta, ale čo sa týka vlastnej identity, v tom majú jasno. Je to najlepšia vlastnosť, akú dnes môže hudobník mať: nehanbiť sa za svoju krajinu a byť hrdý na dedičstvo. AMC Trio vo svojich melódiách odkrývajú svoje korene natoľko, že sa stávajú osobnými. Pokiaľ sa k tomu, čo robíte, staviate týmto spôsobom, nemôžete sa mýliť. Poviem vám, počas dlhoročnej kariéry prešlo mojimi ušami nespočítateľné množstvo melódií a tie od AMC sú výnimočné! Týchto ľudí považujem za prešovských Lennona a McCartneyho. (Smiech.) .vždy som obdivoval váš osobný prístup a zmysel pre pochopenie melódie. Ako dokážete ostať sebou samým, keď hráte piesne iných skladateľov?
K vnímaniu krásy melódie ma rodičia viedli odmalička a odtiaľ pochádza aj moja afinita k ľudovej hudbe. Podobne senzitívny prístup počujete u niektorých amerických džezmenov, najmä keď prednášajú balady. Osobne rozdeľujem hudobníkov podľa toho, ako pristupujú k baladám. Málokto si dnes uvedomuje, že je omnoho ťažšie hrať jednoducho a čisto, ako „mastiť“ bleskurýchle sóla. Prosté melódie odrážajú to, čo máte vo svojom vnútri, sú istým „statementom“, ktorý nedokáže presvedčivo vyznieť, pokiaľ v sebe nemáte vnútornú rovnováhu. Rýchlosťou zakryjete mnoho, ale pri čistej melódii idete s kožou na trh. Je to aj otázka hudobnej vyspelosti, a samozrejme, hodnotového rebríčka. Pre mňa je najpodstatnejšie predkladať melódiu s vlastným názorom a zachovať si pritom čosi svoje, identické. Keď hrám v Japonsku, nemením svoju totožnosť, ale ostávam stále Švédom. Podobne je to s hudbou iných ľudí – keď ju hrám, nemením sa na iného hudobníka, ale ostávam Ulfom Wakeniusom. .aký je potom vklad švédskeho gitaristu do hudby slovenského tria?
Stále chalanom opakujem, že sa necítim ako hosť, ale som súčasťou kapely! Naša spolupráca nie je klasickým projektom, do ktorého si pozvete zvučné meno a po niekoľkých koncertoch či nahrávaniach všetko skončí. Projektov, v ktorých hosť neprenikne do hudobnej podstaty a identity svojich hostiteľov sú dnes stovky. V AMC Triu som súčasťou rodiny – preto je naša spoločná hudba taká jednoliata a srdečná. Nikdy som nechcel byť hviezdou, ktorá čaká na obrovský priestor pre svoje sólo a po ňom ju prestáva zaujímať celok. .budúci mesiac vychádza váš nový album Vagabond s pomerne netradičným obsadením.
Okrem akordeonistu a kontrabasistu tam hosťuje aj môj syn Eric, samozrejme na gitare. (Smiech.) Nahrávkou som chcel vyjadriť svoje pocity z neustáleho presúvania sa po svete, pretože sa niekedy naozaj cítim – čo prezrádza aj samotný názov – ako cestovateľ. Celý projekt je multikulturálny, keďže sa v poslednom čase najmä kvôli účinkovaniu s kórejskou speváčkou Youn Sun Nah často pohybujem medzi Áziou, Stredným Východom, Európou a Amerikou a nie je možné, aby z tých ciest niečo vo mne neostalo. .so spomínaným kórejsko-švédskym duom ste mali tento rok obrovský úspech.
Len vo Francúzsku sme odohrali 70 vystúpení, čo je v dnešnej dobe skutočne veľa a to som ešte nespomenul Kóreu, Izrael, Turecko ale i krajiny ako Ekvádor. Na pódiu to medzi nami funguje skutočne magicky. Som naozaj šťastný, že mám duo s výbornou speváčkou a že hrávam so slovenskými hudobníkmi, ktorí sú nielen mojimi dobrými priateľmi, ale píšu aj o nádherných témach. Viete, džez sa stal natoľko intelektuálskou záležitosťou, že hudobníci často hrávajú pre seba a svojich kolegov. Vezmite si pritom môjho spolupracovníka, kontrabasistu Larsa Danielssona, klaviristu Esbjörna Svenssona alebo chlapcov z AMC Tria – všetci títo dokážu napísať krásnu melódiu v tom najlepšom slova zmysle. Mnohí džezmeni sa dnes akoby hanbili za krásu. Vymyslieť komplikovanú tému so složitou štruktúrou nie je také náročné, ako by sa na prvý pohľad zdalo, ale napísať pieseň, ktorá vám bude preznievať v hlave aj niekoľko dní po koncerte, nedokáže hocikto. Métou je pre mňa písať ako Joe Zawinul – úsporne a v niekoľkých tónoch podať zázrak. To je v hudbe to najťažšie. Autor je hudobný publicista.
Ulf Wakenius/
Tento gitarista(nar. 1958) bol vďaka akustickému duu Guitars Unlimited s Petrom Almqvistom škandinávskou hviezdou už v 80. rokoch. Neskôr viedol Stellar Quintet s Mikeom Breckerom, 11 rokov bol členom legendárneho kvarteta klaviristu Oscara Petersona. Nahráva pre nemeckú spoločnosť ACT Records (albumy Notes From The Heart a Love is Real s hudbou Keitha Jarretta a Esbjörna Svenssona), od r. 2007 spolupracuje s prešovským AMC Triom (klavirista Peter Adamkovič, kontrabasista Martin Marinčák, bubeník Stanislav Cvanciger), s ktorým nahral v rokoch 2008 a 2011 albumy Soul Of The Mountain a Waiting For A Wolf pre vydavateľstvo Hevhetia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite