Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Na Pražskom hrade to tak vyzerá vždy. Aspoň odkedy tu vládne Václav Klas. Vždy som si hovoril, že ľuďom môže byť fuk, aké dobré alebo mizerné podmienky majú na prácu novinári, že je to vec, ktorá zaujíma zase iba novinárov, ale ono to nie je tak úplne pravda. V prípade, ako je návšteva ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva v Prahe, totiž to, v akých podmienkach novinári, aj tí cudzí, musia pracovať, do značnej miery ovplyvňuje ich pohľad na danú krajinu, v ktorej väčšinou oveľa viac ako tlačovú konferenciu nezažijú.

Na Hrade Václava Klausa sú novinári otravný hmyz, ktorý je len trpený. Po dvadsiatich rokoch a desiatkach summitov, omnoho väčších, ako je návšteva „druhého muža Ruska“ Medvedeva v Prahe, človek chápe, že bezpečnostné opatrenia sú a budú, najmä pri krajine, akou je Rusko, ktorá vedie čoraz menej regulárnu vojnu na južnom Kaukaze. Ale príchod dve hodiny pred začiatkom tlačovej konferencie spojený s mnohými desiatkami minút postávania pred Prašným mostom do hradného areálu je predsa len priveľa. Po formálnej bezpečnostnej kontrole, ktorá nezabrala viac ako minútu, je tak dvesto novinárov nahnaných do čakacej predsiene s asi tridsiatkou stoličiek, s pokazeným automatom na kávu a pohodeným kartónom dvadsiatky pollitrových balených vôd. Áno, tak ako inde na Pražskom hrade, aj tu je voľné wifi pripojenie a dokonca aj zopár zásuviek, ale na krajinu z prvej dvadsiatky najvyspelejších štátov Európy trochu málo. V Zrkadlovej sále, kde čakáme poslednú hodinu pred podpisom zmlúv, je to o niečo lepšie, ale že by niekto premýšľal o tom, že na dve stovky píšucich novinárov nestačí stovka stoličiek, to ani náhodou.
„Kam to ide!“ volá jeden český člen ochranky na druhého, ktorý sprevádza skupinku novinárov. „Ide sa to pozrieť na druhú stranu nádvoria,“ odpovedal druhý a mne naraz došlo, že sme z kategórie ľudských bytostí v očiach ochranky prezidenta klesli medzi predmety.
Nakoniec sme sa však predsa dočkali. Najskôr sa podpisovali dohody, celých sedem vrátane tej, podľa ktorej budeme hlavne za vlastné stavať na severe Ruska železnicu, alebo že z ruských dielov budeme u nás opravovať všetky sovietske vrtuľníky, ktoré po nových štátoch NATO lietajú. Podpísalo sa aj memorandum o tom, že sa budeme ako Česi podieľať na „modernizácii Ruska“. Vzhľadom na to, že Rusi skupujú v Česku v posledných rokoch kopu firiem, to vyzerá, že napokon Rusmi vlastnené české firmy dostanú prácu na modernizácii Ruska, čo je vlastne ešte o niečo horší model, než ktorý tu platil za komunizmu. Kvôli tomu však Dmitrij Medvedev do Česka cestu nemeral. Tým dôvodom je, že sa Česko ako jedna z mála krajín Európy chystá postaviť dva tisícmegawattové reaktory v Temelíne a Rusko by rado kontrakt dostalo. Český prezident Václav Klaus je pritom už roky dôležitou súčasťou tohto lobingu. Pre Rusov hrá mnoho vecí. Jednak nemajú problémy s províziami a úplatkami, to poznajú z domu. A v Česku je to bezpochyby konkurenčná výhoda. Potom, ako pripomenul Václav Klaus, kúpili si tu Škodu Jaderné strojírenství, takže mohol Klaus vyhlásiť, že to dáva Rusom nepochybne konkurenčnú výhodu. Že teraz švajčiarska prokuratúra vyšetruje tých, ktorí ju Rusom predali, za tunelovanie, teda krádež miliárd korún, a teda zo švajčiarskeho pohľadu „pranie špinavých peňazí“, to už český prezident nespomenul.
Potom si ešte prezidenti zavtipkovali, že by Rusko malo previesť svoje devízové rezervy v eurách radšej na české koruny a že demonštrácie proti sfalšovaným voľbám sú rovnako nezmyselné ako hodinová stávka českých učiteľov (ako vtipne dodal Klaus). Potom sa už mohlo ísť na štátnický obed.
Vysilení novinári sa vytackali zo sály. Aj potom však mali čakať ďalšie desiatky minút na povolenie odchodu z Pražského hradu. Podarilo sa mi partizánsky prekĺznuť z obkľúčenia so skupinou ruských novinárov, na ktorých ich šéfka zavolala: „Ribjáta, objéd!“
Keď som prechádzal poslednou kontrolou, povedal mi na rozlúčku policajt: „Vy sa sem už nevrátite, s tým nepočítajte.“
Nemal som to v úmysle. Len som sa ešte obzrel, aby som sa ubezpečil, že nad Pražským hradom ešte veje česká a nie ruská vlajka. Vyzerala na českú. Ale istý som si nebol. Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite