.slovensko je krajina, ktorá nebola schopná vyrovnane hospodáriť ani v časoch rekordného hospodárskeho rastu. Preto keby boli poslanci ustúpili požiadavke Igora Matoviča a zmrazili by si platy, až pokiaľ nebude predložený vyrovnaný rozpočet, znamenalo by to, že zvýšenie nezažijú minimálne do polovice tejto dekády. Našťastie pre dosluhujúcu koalíciu, v poslednej chvíli vytvoril Smer priestor, aby rozpočet predsa len prešiel. V dobrých časoch sme nepoznali mieru. Tým ťažšia bude konsolidácia v dobe dlhovej krízy eurozóny, obáv z jej možného rozpadu, recesie a celkovej neistoty. .vyslať signál
Kým tento rok mal byť deficit verejných financií na úrovni 4,9 percenta, budúci rok sa má znížiť na 4,6 percenta. Je to len mierny pokles. Pôvodne sa rátalo s 3,8 percentami a viacerí ekonómovia už tento cieľ považovali za málo ambiciózny. No vláda vďaka tomu môže vyslať signál, že aspoň smer, ktorým sa trend uberá, je správny. Ak by po voľbách nová garnitúra nechala výdavky rásť prirodzeným tempom ďalej, deficit by v najhoršom prípade mohol dosahovať až 6 percent. No ministerstvo financií si zatiaľ verí a v roku 2013 by stále chceli dostať deficit pod 3 percentá.
V každom prípade, škandalózne Počiatkove osempercentné sekery, ktoré zaťal v rokoch 2009 a 2010, by sa už nemali opakovať. Má k tomu prispieť aj prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti konsenzom všetkých politických strán. Vo štvrtok zaň zahlasovalo 146 poslancov Národnej rady. Uznanie za tento výsledok si zaslúži nielen Ľudovít Ódor, ktorý sa stal tvárou tejto myšlienky, ale aj opozícia, ktorá zákon podporila. Azda ich verejná pochvala motivuje, aby sa o rozumné veci usilovali aj nabudúce. A to aj napriek tomu, že časť ekonómov považuje priestor na míňanie, ktorý ústavný zákon politikom ponecháva, ešte stále za príliš veľkorysý.
Keďže už v súčasnosti tvorí dlh verejnej správy vyše 45 percent HDP, čoskoro sa zrejme spustí sankčný mechanizmus zákona. Ten sa začína pri 50 percentách, keď minister financií musí Národnej rade napísať list, v ktorom vysvetlí nárast dlhu a navrhne riešenia. S pribúdajúcimi percentami sa sankcie sprísňujú. Ako pri všetkom, aj efektívnosť tohto zákona bude závisieť od personálneho zloženia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a od ochoty politikov nehľadať kľučky, ako ho obísť. Konečná hranica verejného dlhu je obmedzená na 60 percent, pričom do roku 2028 (!) poklesne na 50 percent HDP. .kto si polepšil?
Hoci z rozpočtovej zodpovednosti sa u nás stala počas uplynulého roka vážna téma, z hľadiska zvyšku eurozóny na prvý pohľad nevyzeráme až tak zle. V rámci 60-percentnej hranice dlhu sa zatiaľ držíme len my, Fíni, Slovinci, Luxemburčania a v tomto ukazovateli vzoroví Estónci. Všetci ostatní strop prekračujú. Problémom v našom prípade bolo najmä rýchle zvyšovanie dlhu. A to má svoje dôsledky: v súčasnosti finančné trhy prestávajú veriť schopnosti európskych vlád splácať ich dlhy. Pocítilo to už aj Slovensko znížením záujmu investorov o jeho dlhopisy.
Keďže predčasné parlamentné voľby sú skoro na jar, nová vláda bude mať dosť času, aby presadila svoje vlastné riešenia. Konsolidácia verejných financií je zvyčajne mix zvyšovania príjmov štátu a znižovania jeho výdavkov. V prípade, že vládu zostaví Smer, môžeme sa tešiť na mimoriadne dane pre „bohatých“ a „najväčšie firmy“. Nie je vylúčené ani nahradenie rovnej dane progresívnou. Všetko bude závisieť od sily Smeru a od toho, kto s ním bude v prípadnej koalícii. Keby pokračovala pravicová zostava, bude zrejme príjmovú stránku rozpočtu napĺňať cez majetkové dane. Takže nech voľby dopadnú akokoľvek, už teraz je jasné, že niektorí po nich budú platiť viac.
Z rozpočtu sa môžu tešiť aspoň lekári a učitelia. Tí prví si vynútili zvýšenie platov svojím radikálnym protestom, tí druhí sú súčasťou snahy vlády zlepšiť vzdelávací systém. Zvýšia sa aj príjmy zdravotných sestier a výdavky na dopravnú infraštruktúru. Najväčším problémom však zostáva nevyspytateľné vonkajšie prostredie. A možnosť, že nová vláda opraty rozpočtovej zodpovednosti opäť pustí z rúk.
Kým tento rok mal byť deficit verejných financií na úrovni 4,9 percenta, budúci rok sa má znížiť na 4,6 percenta. Je to len mierny pokles. Pôvodne sa rátalo s 3,8 percentami a viacerí ekonómovia už tento cieľ považovali za málo ambiciózny. No vláda vďaka tomu môže vyslať signál, že aspoň smer, ktorým sa trend uberá, je správny. Ak by po voľbách nová garnitúra nechala výdavky rásť prirodzeným tempom ďalej, deficit by v najhoršom prípade mohol dosahovať až 6 percent. No ministerstvo financií si zatiaľ verí a v roku 2013 by stále chceli dostať deficit pod 3 percentá.
V každom prípade, škandalózne Počiatkove osempercentné sekery, ktoré zaťal v rokoch 2009 a 2010, by sa už nemali opakovať. Má k tomu prispieť aj prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti konsenzom všetkých politických strán. Vo štvrtok zaň zahlasovalo 146 poslancov Národnej rady. Uznanie za tento výsledok si zaslúži nielen Ľudovít Ódor, ktorý sa stal tvárou tejto myšlienky, ale aj opozícia, ktorá zákon podporila. Azda ich verejná pochvala motivuje, aby sa o rozumné veci usilovali aj nabudúce. A to aj napriek tomu, že časť ekonómov považuje priestor na míňanie, ktorý ústavný zákon politikom ponecháva, ešte stále za príliš veľkorysý.
Keďže už v súčasnosti tvorí dlh verejnej správy vyše 45 percent HDP, čoskoro sa zrejme spustí sankčný mechanizmus zákona. Ten sa začína pri 50 percentách, keď minister financií musí Národnej rade napísať list, v ktorom vysvetlí nárast dlhu a navrhne riešenia. S pribúdajúcimi percentami sa sankcie sprísňujú. Ako pri všetkom, aj efektívnosť tohto zákona bude závisieť od personálneho zloženia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a od ochoty politikov nehľadať kľučky, ako ho obísť. Konečná hranica verejného dlhu je obmedzená na 60 percent, pričom do roku 2028 (!) poklesne na 50 percent HDP. .kto si polepšil?
Hoci z rozpočtovej zodpovednosti sa u nás stala počas uplynulého roka vážna téma, z hľadiska zvyšku eurozóny na prvý pohľad nevyzeráme až tak zle. V rámci 60-percentnej hranice dlhu sa zatiaľ držíme len my, Fíni, Slovinci, Luxemburčania a v tomto ukazovateli vzoroví Estónci. Všetci ostatní strop prekračujú. Problémom v našom prípade bolo najmä rýchle zvyšovanie dlhu. A to má svoje dôsledky: v súčasnosti finančné trhy prestávajú veriť schopnosti európskych vlád splácať ich dlhy. Pocítilo to už aj Slovensko znížením záujmu investorov o jeho dlhopisy.
Keďže predčasné parlamentné voľby sú skoro na jar, nová vláda bude mať dosť času, aby presadila svoje vlastné riešenia. Konsolidácia verejných financií je zvyčajne mix zvyšovania príjmov štátu a znižovania jeho výdavkov. V prípade, že vládu zostaví Smer, môžeme sa tešiť na mimoriadne dane pre „bohatých“ a „najväčšie firmy“. Nie je vylúčené ani nahradenie rovnej dane progresívnou. Všetko bude závisieť od sily Smeru a od toho, kto s ním bude v prípadnej koalícii. Keby pokračovala pravicová zostava, bude zrejme príjmovú stránku rozpočtu napĺňať cez majetkové dane. Takže nech voľby dopadnú akokoľvek, už teraz je jasné, že niektorí po nich budú platiť viac.
Z rozpočtu sa môžu tešiť aspoň lekári a učitelia. Tí prví si vynútili zvýšenie platov svojím radikálnym protestom, tí druhí sú súčasťou snahy vlády zlepšiť vzdelávací systém. Zvýšia sa aj príjmy zdravotných sestier a výdavky na dopravnú infraštruktúru. Najväčším problémom však zostáva nevyspytateľné vonkajšie prostredie. A možnosť, že nová vláda opraty rozpočtovej zodpovednosti opäť pustí z rúk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.